Aprílový jarno-ZIMNÝ tramp
Mrazivý vander v Slanských vrchoch
Malá Fatra, hrebeňovka
Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Po hranici cez Poloniny
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Lúka pod Oblíkom
Lúka pod Oblíkom

Lúka pod Oblíkom Užil som si to! Naďabil som na ňu, rovno v lese. Sadli sme si. Široko-ďaleko nikto. Tak prečo to nevyužiť. Ja som sa na ň [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Trohánka a Zlatoidská hora
Trohánka a Zlatoidská hora

Trohánka a Zlatoidská hora Horúca polievka, teplé mäso s ryžou a závetrie stačilo na to, aby sa udiali divy

Toto si chcem prečítať

Začiatok cesty do Nórska

Tak ako o všetkých trampoch, wandroch a iných povyrazeniach, sa rozhodovalo spoločne. Aj o tejto ceste sa tak rozhodlo, len nie u niekoho doma, ale pekne kľudne pri pohári jedného dvoch (slovom: dvanásť) orosených pohárov. Čo už bolo obsahom tých pohárov to je myslím jedno.

Podstatné je že sme sa ešte niekedy v mesiaci november 2009, keď sme niečo oslavovali (nebojte sa nespomeniem, že vtedy, keď zomrel Brežnev, teda 10. 11. a Slavo  má narodky) sa rozhodlo, že vyrazíme do severských krajín. Samozrejme padli aj iné návrhy, ale tie sa zamietli (Rumunsko, znova Balkán, Kanada).

norsko-cena-trajekt

Aj z dôvodu, že sa fond celkom pekne napĺňal, aspoň teoreticky. Ja som však vedel pravdu, lebo zastávam funkciu pokladníka. Na papieri to vyzeralo fantasticky, no keď som sa pozrel fyzicky do pokladne, vždy som ostal stáť v nemom úžase a s ústami dokorán. Bola to bieda. Musím však povedať, že pred cestou sa bubáky len tak sypali do pokladne. Dlžníci vyplatili svoje dlžoby, tí ktorí mali možnosti prispieť naturáliami, tak prispeli. Za čo im patrí nevýslovná (alebo nevyslovená?) vďaka.

No jednoducho sa rozhodlo, že sa pôjde do Nórska. Keď už sme vedeli kam, tak sa rozhodovalo o tom čím. Viac menej Slavo súhlasil s tým, že sa pôjde dodávkou, kde sa v prípade núdze, môžeme aj vyspať.
Ja som sa podujal, že urobím predbežný prieskum, že čo a ako. Ocitol som sa dosť v nezávideniahodnej situácii.

Bol som v poslednom ročníku bakalárskeho štúdia, na dvere mi klopalo zimné skúškové obdobie, termín na odovzdanie bakalárskej práce sa blížil a môj školiteľ sa vyparil do Ameriky a nereagoval mne ani iným študentom na maily a samozrejme pred cestou ma čakali štátnice.

 Preto som zostavenie jedálnička a nákup proviantu nechal na Novisa. "Jasne ľavou zadnou" - znela jeho odpoveď. Nechcel som hádzať flintu do žita, veril som Novisovi. Hneď ma napadol tento vtip:

„Tu máš 10,- €, choď nakúpiť niečo pod zub.“
O 10 minút:
„Tak čo, nakúpil si?“
„Hej, 10 rožkov a liter pálenky!“
„Preboha načo nám bude toľko rožkov?“

Napriek tomu som zistil, že Nórsko je pekné a oplatí sa tam ísť pozrieť, hlavne keď sme mali vo fonde toľko bubákov. Mohol som sa tak veľmi mýliť? Spracoval som itinerár. Mal som na výber z 2 (slovom štyroch) možností:

  1. Z Dánska do Švédska cez most a potom do Nórska.
  2. Z Dánska do Nórska trajektom.
  3. Do Nórska cez pobaltské štáty a severnou trasou do Nórska.

Rozhodol som pre trajekt. Trajekt stojí pekné peniaze, ale keď sa objedná dostatočne včas a bez možnosti storna, tak je to o dosť lacnejšie. Platili sme trajekt pre 5 osôb, a jednu dodávku. Za trajekt som zaplatil už niekedy v marci 229,- €, čo bola veľmi dobrá cena. Keby sme šli po mostoch do Švédska, tak by cena bola porovnateľná, akurát by sme nemali na ceste pauzu. Cesta cez pobaltské štáty a vojsť do Nórska od severu, by bola zaujímavá, ale my sme neboli časový ani iní milionári.

Teraz keď sa už vedelo, že do Nórska sa ide určite otázka bola, kam? Všetci ostatní mi dávali návrhy ostošesť. Áno, bystrí čitatelia určite postrehli napísanú iróniu. Otázka kam, odkedy a dokedy už bola položená. No čo v Nórsku? Po predbežnom prieskume prichádzali do úvahu tieto aktivity:

  • rafting – o tomto sa nemohlo pochybovať,
  • turistika – popozerať nejaké pekné miesta,
  • rybačka – niekde v severnom mori.

 

Rafting – v Nórsku sú pekné rieky vhodné na rafting a rovnako veľa spoločností, ktoré túto vymoženosť ponúkajú. Bol problém vybrať niečo. Keby som mal na výber len z jednej alebo dvoch ponúk, vedel by som sa rozhodnú, no keď tých ponúk bolo neúrekom… Druhá vec, na ktorú som musel brať ohľad, bol stav našich financií. Keďže pokladňa nebola ako tá naša štátna, čiže bezodná, tak som sa snažil vyberať, zaujímavé a cenovo primerané ponuky. To nebolo ako na Balkáne, že ideme a sa uvidí. Tu bol full servis a tomu zodpovedala aj cena. Snažil som sa nájsť rafting, kde by sme si mohli sami postaviť stan, sami variť, lebo po tom, čo som zhliadol ich ceny… Čo vám budem hovoriť, len za teplú vodu v sprche sa platilo 10 nórskych korún (za 1,- € sme dostali cca 8,- NOK-ov).

Turistika – tu som mal celkom dobrú predstavu, aj keď všetko nevyšlo, tak ako som si to naplánoval. Môj pomýlený zmysel pre disciplínu mi nahováral, že ostatní budú spolupracovať a na túry budeme vyrážať pekne z rána okolo 08.00 h. Niečo na tom pravdy bolo. Odchádzali sme hneď, ako sme sa prebudili, no či to bolo o 08.00 h. o tom sa už dočítate v ďalších článkoch o Nórsku. Vybral som turisticky zaujímavé miesta, ktoré by sme mohli mať na trase našej cesty. Mali sme si pozrieť Oslo, Lillehammer, kde sa v roku 1994 konali zimné olympijské hry, Bergen – Benátky severu, hlavné mesto kultúry v roku 2010, Kjerag - balvan okrúhleho tvaru zakliesnený medzi skalami nad fjordom a Preikestolen - stolová hora, čnejúca sa nad fjordom.

Rybačka – rybačka na mori je pekná a aj pekne drahá, hlavne, keď si potrebujete prenajať loď, lodivoda, výstroj a zabezpečiť aj nejaké ubytovanie. Druhá vec bola, že sme boli dosť časovo obmedzený, lebo trajekt odpláva, či s nami alebo bez nás. Takže rybačka bola ako bonus na záver. Všade sa píše, že čím severnejšie, tým je rybačka lepšia a aj lacnejšia. No ja som sa snažil naplánovať okruh južným a stredným Nórskom, keby sme zašli aj ďalej na Sever zvýšila by sa spotreba paliva a časovo by to bolo na chlp. Nakoniec všetko vyriešil za nás, náš dopravný prostriedok. O tom sa tiež dočítate v ďalších článkoch o našej ceste do Nórska.

Tak a teraz už som len dúfal, že skúšky v zimnom semestri zvládnem, že bakalárku dokončím a aj ju odovzdám a že štátnice pred cestou do Nórska zvládnem. Je pravda, že na promóciách som nebol, zato som bol s priateľmi v Nórsku.

sipka-pokr

Pridať komentár