Aprílový jarno-ZIMNÝ tramp
Mrazivý vander v Slanských vrchoch
Malá Fatra, hrebeňovka
Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Po hranici cez Poloniny
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Z Telgártu za vodou k Dobšinej...
Z Telgártu za vodou k Dobšinej

Z Telgártu za vodou k Dobšinej Už by bolo načase si niekam vyraziť a využiť tých pár pekných dní, ktoré by ešte mali byť. Nakoniec som  [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Do Paloty
Do Paloty

Do Paloty Slavovi som volal hneď. Nedvíhal. Sadol som si na lavicu a čakal som. Netrvalo to dlho a mobil mi zazvonil. Kto…

Toto si chcem prečítať

Cesta do Bergenu


Deň štvrtý 24. 06. 2010

norsko-domRáno, určite ráno! O 10.00 sa tí štyria spachtoši ako tak pozviechali, naraňajkovali sme sa, dojedali sme guláš, ktorého ostalo dosť. Ešte pred odchodom sme sa pýtali na fotky, ktoré robil fotograf z nášho prvého raftu. Ukázal nám ich tak, že ich premietal v jedálni cez projektor a chcel za ne nenormálne veľa, aspoň po prepočte na erváče. Začal som hrať, že to je veľa, že toľko nedám. Johnny alebo Novis alebo obidvaja, to nepochopili a začali ma presviedčať, že sa poskladáme. Nakoniec sa nám z jeho ceny niečo podarilo zjednať. Šiel som vyrovnať útratu, predpokladal som, že to bude drahé. Vychádzal som z toho, že za približne troj minútový prúd teplej vody v sprche bolo treba platiť 10 NOK-ov, tak koľko sa bude platiť za zvyšok? Vycáloval som všetku hotovosť a asi polovičku som musel zaplatiť kartou. Podstatné je, že za ubytko vo vigvame sme zaplatili, tak ako keby sme na Slovensku boli v hoteli.

norsko-vassvaglenNa cestu sme sa vybrali dosť neskoro. Prechádzali sme dedinami, kde boli domy roztrúsené ako zlato v piesku. Cesta sa kľukatila popri jazere Lemonsjøen – Citrónového jazera, jazera Vågvåtnet, kým sme nedošli do obce Lom.

Na centrálnom námestí, neďaleko kruhového objazdu je pamätník Vassvaglen, z ktorého steká tá najlepšia a najčistejšia voda v celom Nórsku. Neďaleko je aj klasická pumpa, ktorá nezasväteného priam láka, aby si napumpoval vody. Mohol by pumpovať koľko by len chcel. Celé to je len akože… Hneď vedľa pumpy je tlačidlo, ktorým sa zapne čerpadlo, ktoré z hlbín vytiahne tú najčistejšiu vodu v celom Nórsku.

V tomto meste sa nachádza náučný chodník Bergomsrunda, ktorý vedie cez dedinu a povedie návštevníka jej pamiatkami, dlhá je cca 2,5 km. Počas prechádzky po tomto chodníku sa prejdete po drevenom moste, odkiaľ je možné zazrieť veže kostola Lom Stavkyrkje. Tento kostol je jeden najstarších v celej krajine, bol postavený v 12. storočí. V samotnom kostole je možné obdivovať prácu Jacoba Stæterdalena skvelého rezbára, ktorý v tomto kostole vyrezal kazateľnicu.

norsko-lom-mostPopod drevený most preteká voda z ľadovca, preto je jeho farba taká blankytná. Ďalej je tu Fossheim Steinsenter, ktorý má vo svojich zbierkach jedinečné minerály z celého sveta.

Toľko o mieste a teraz, čo sme zažili my.

Nemali sme bubáky – NOK-y. Tak sme sa rozhodli, že si zameníme v banke. Ja som sa spolčil s Johnnym a spolu sme zamenili asi 100,- €, ostatní si menili sami. Kurz bol o ničom. Dostali sme NOK-y a z potvrdenia sme vyčítali, že každý zaplatil nehorázny poplatok. Teraz sme trpko oľutovali, že sme peniaze nemenili na lodi, kde aj kurz bol lepší a bolo to bez poplatku. Urobili sme pár fotiek pri trollovi.

 Viete kto je troll?

Troll je mýtická bytosť známa predovšetkým z severskej mytológie. Je to potomok lesných obrov alebo priamo obor. Sú veľkí, silní, ale hlúpi, vraj ovládajú aj kúzla. Najčastejšie žijú v lesoch, kde sledujú cesty. V povestiach sa od stredoveku trollovia postupne zmenšujú a v súčasnosti sa o nich píše a hovorí aj ako o obroch aj ako škriatkoch.

norsko-ooplandĎalej sme sa vybrali krajinou Oppland, ktorá je známa letnými lyžiarskymi strediskami. Aj ma prekvapilo, keď som zbadal auto s naloženými bežkami, ako mieria hore po ceste.

V zime sa tu s údržbou ciest veľmi nezaoberajú. Práve sme minuli rampu, kde bola tabuľa, s tým, že v zime je cesta neudržiavaná. Jednoducho rampu spustia a je pokoj. Pravdepodobne si spočítali koľko je 2 + 2 a asi je lacnejšie udržiavať len cestu č. 15 ako túto po ktorej sme šli, a ktorá je označovaná ako cesta č. 55.

Tu hore už rastlinstvo nebolo skoro žiadne, len samé holé skaly, tráva, mach a lišajníky. Zato snehu bolo ešte relatívne dosť hlavne, ak vezmeme do úvahy, že na Slovensku je leto v plnom prúde. Veď je 24. júl! Zastavili sme sa pre reštaurácii, kde boli odstavené autá s lyžiarskou výstrojou na streche. Stále sme sa nachádzali na náhornej planine.

norsko-sagasoylaUž sme schádzali nižšie a začali sa objavovať aj stromy. Cestou sme minuli pamätník Sagasoyla, ktorý je pri usadlosti Elveseter. Je to stĺp vysoký okolo 30 m, zdobený reliéfmi, ktoré znázorňujú nórske dejiny. Na vrchole tohto stĺpa je socha vikingského bojovníka na koni. Na tomto stĺpe začal od roku 1926, na základe objednávky nórskej vlády, pracovať sochár Ramussen, ktorý bol počas vojny skôr na strane nacistov, preto boli práce a hlavne financie zastavené. Majitelia neďalekého hotela sa v 90. rokoch 20. storočia rozhodli stĺp kúpiť a dokončiť ho.

Serpentínami sme schádzali dole do údolia. Zišli sme až k mestu Skjolden, ktoré bolo na brehu jazera, aspoň som si to myslel. Veď čo iné by mohlo byť tak ďaleko od pobrežia. Rozhodol som sa, že ochutnám vodu a bolo slané! Boli sme asi 230 km od pobrežia, pri Sognefjorden - Lustrafjorden. Dali sme si rannú kávu o 17.30 h v miestnej kaviarni a vybrali sme sa do Bergenu.

Doteraz nám počasie prialo, ale už sa začalo meniť. Oblačnosti pribúdalo a obloha bola čoraz tmavšia a sem tam už začalo aj pršať. Vedľa cesty, a to doslova, bolo niekoľko nádherných vodopádov, pri ktorých by sa studenovodský vodopád v Tatrách červenal.

norsko-skjoldenPrvýkrát sme sa preplavili cez Sognefjorden trajektom z Helly do Vangsnes, za čo sme zaplatili 179 NOK-ov (v prepočte okolo 22,50 €), kým sme čakali na trajekt v mori som zazrel tuleňa. Asi už bol zvyknutý, že ho kŕmili, lebo bol rovno pri terase reštaurácie, ktorá bola teraz prázdna, lebo pršalo. Prechádzali sme serpentínami v oblasti Hordaland - Voss - Holedalen na ceste z Vikøry do Vinje.

Už sme aj rozmýšľali, kam sa zložíme. Boli sme v niekoľkých kempoch, no nebolo to pravé orechové, tak sme šli ďalej, až kým sme už fakt neboli nútený niekde zastať a prenocovať. Využili sme možnosť, že v Nórsku sa dá kempovať všade, kde to nie je zakázané, a nie je to bližšie ako 100 metrov od obývaného obydlia. Mysleli sme si, že to bude malina, veď miesto si nájdeme raz dva. OMYL, veľký omyl! Miesta, kde sa mohlo kempovať už boli obsadené Dánmi, ktorí si už odparkovali svoje karavany. U nich je to bežné, že sa vydajú na celé leto s karavanom. A tam, kde neboli Dáni bola tabuľa NO CAMPIG!

norsko-holedalenUž sme boli blízko Bergenu, kempov ubúdalo a aj miest, kde by sme mohli odstaviť auto a rozbaliť stan. Zastavili sme na parkovisku pred Bergenom a nestačil som sa čudovať. Toľko informačných letákov, máp o Bergene a okolí som ešte nevidel. Všetko zadara. Pohli sme sa ďalej, lebo čas naozaj pokročil.

Deň piaty 25. 06. 2010

Rozhodli sme sa, že tu to už musí byť dobré a okolo 01.00 h. sme odstavili auto na lúke, kde nikto nebol, nebolo tam zakázané kempovať a vzdialenosť od obývaného obydlia bola viac ako 100 metrov. Jediná nevýhoda bola, že lúka bola predelená priekopu, cez ktorý bol postavený provizórny mostík z betónovej rúry, ktorá bola zasypaná zeminou a na niekoľkých miestach bola prasknutá a prevalená. Slavo sa na to predsa len odhodlal a prešiel. Stan sa nám nechcelo stavať, lebo pršalo a už bolo aj dosť neskoro. Všetci sme sa uvelebili v aute. Tu prišlo na rad odskúšať ložnú plochu s poschodím, kde som spal aj ja. Ostatní spali aj vpredu aj vzadu. Kto kde spal si myslím, nie je podstatné. Núdzovo sme prespali a nemokli sme, to bolo hlavné

norsko-vodopad-1 norsko-vodopad-2 norsko-vodopad-tvindefossen

 

sipka-pokr

Pridať komentár