Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Upršaný deň, sedlo Súľová, jes...
Upršaný deň, sedlo Súľová, jesenný vander

Sedlo Súľová, upršaný deň, jesenný vander Východ slnka mal byť o 06.10 h. SELČ, preto som potreboval určitú časovú rezervu na zbal [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Pokoj v Pacifiku
Pokoj v Pacifiku

Pokoj v Pacifiku Vianoce 2010 som sa rozhodol tráviť netradične. Na konci sveta. Ak nie úplne na konci sveta, tak určite na konci Kanady, na sam [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Cesta tam - Dánsko

Slavo sa už viac menej zmieril s tým, že sa ide autom, ktoré zabezpečí on. Povedal, že upraví auto tak, aby sa v ňom dalo spať. Dal si s tým na čas. Ešte v deň nášho odchodu dokončieval ležovisko na ložnej ploche auta. Rozdelil vodorovne priestor pre náklad, tak aby sme si mohli ľahnúť a batožina by bola nad nami. Dobrý nápad, aj keď mal svoje muchy.

Rozhodol sa, že nosné tyče budú zo železa, ktoré si pripravoval pre nejakú bránku, preto na tyči boli navarené pánty, ktoré sa vedeli, tak skvelo zaboriť do hlavy, keď niekto nedával pozor.


Deň prvý 21. 06. 2010

Z Košíc sme vyrazili okolo 10.00 h. Cesta prebiehala bez väčších problémov. Slavo ešte pracoval. Keby nemal telefón, tak firma asi skrachuje. Aspoň mne sa to tak zdalo. Ešte dobre, že si zobral nabíjačku na telefón. Keby ju nemal najneskôr v Levoči by mal vybitý mobil. To by bol pokoj.

 Niekde v okolí Popradu sa začal takýto dialóg:

„Dobre zemiaky sme nemohli zobrať, hlavne, že máme mäso“
„Hej, hej mäsa nie je nikdy dosť“ - pritakal mu Novis
 „Ozaj Slavo, zobral si varešku?“ - spýtal som sa.
„Do frasa varešku nemám! To by ani veľmi nevadilo, lebo nemám ani kotlík.“ - tým nás všetkých Slavo položil do múky.

Prvá zastávka bola v Ružomberku, kde Slavo kupoval kotlík, varešku aj trojnožku. Ďalej sme pokračovali do Žiliny po diaľnici a do Považskej Bystrice po novom obchvate, cez Brno do Prahy. Potom sme sa prehupli cez otrasnú cestu v dĺžke asi 80 km, kde Česi nie sú schopní dostavať diaľnicu. Prešli sme do Nemecka, to bol rozdiel! Diaľnice už začali byť širšie a pred väčšími mestami mali aj 4 pruhy. Chcem len upresniť, že na jeden smer jazdy a nie na obidva ako je to u nás. Prešli sme okolo dojičov vetra, teda veľkých ventilátorov. Aj keď v pravom zmysle slova to neboli ventilátory, lebo ich poháňal vietor a nie naopak. Začalo sa stmievať. Predpokladali sme, že do prístavu v Hirsthalse dorazíme niekedy okolo 09.00 h. Slavo sa dostal k volantu a to aj tak vyzeralo so spotrebou! Je pravda, že v Nemecku nie sú rýchlostné obmedzenia pre jazdu na diaľnici, preto šiel rýchlo, čomu zodpovedala aj spotreba paliva.


Deň druhý 22. 06. 2010

Už neďaleko Dánskych hraníc bola diaľnica presmerovaná do jedného jazdného pruhu, kvôli oprave. Mohlo byť okolo 03.00 h. a v takej miernej pravotočivej zákrute, sme zazreli v dostatočnej diaľke svetlá auta. Pretože sme boli v miernej zákrute z diaľky sme nevedeli rozoznať, v ktorom pruhu ide, až…


„Veď ide v našom pruhu!!!“ - zreval som
Novis zdúpnel, Soviak a Johnny sa prebrali z driemot. Slavo už pomaly začal šúchať bok auta o zvodidlo, keď auto pred nami prudko prešlo do svojho pruhu. Cestou zobral zo sebou tri plastové reflexné stojany, ktoré oddeľovali jazdné pruhy. Krvi by sa vo mne nedorezali!
„Slavo, čo robíš?“ - pýtal sa Soviak z driemôt.
„Ja, ja, že čo robím!?? To on šiel v mojom pruhu“ - odvrkol Slavo.
„Slavo, pamätaj chceme sa vrátiť domov živí a zdraví!“ - dobiedzal Johnny.

Toto bolo jediné spestrenie našej cesty tam, ak sa to dá nazvať spestrením.

hirtshals-rybaDo Hirtshalsu sme dorazili o 05.20 h., teda s dostatočným predstihom, lebo na trajekt sme sa mali začať naloďovať až o 12.45 h. Auto sme zaparkovali na ceste, ktorá hraničí s prístavom a končí pri mori a je lemovaná betónovými bunkrami ešte z čias 2. svetovej vojny. Popozerali sme si more, urobili zopár fotiek a…

Všetci štyria zaľahli. Zbytočne som im vravel, aby sme sa prešli, že sa vyspia na lodi, nie oni sú unavení. Slavovi sa nečudujem, on šoféroval. Ale ostatní? Novis je taký spachtoš, jedine, kto mu konkuruje je Soviak a Johnny sa k nim pridal. Mne sa nejako spať nechcelo, preto som sa vybral popozerať mesto.

hirtshals-lodePofotil som niečo, prešiel som sa a tak zo dve hodinky som sa vrátil a zreferoval som im o mojom prieskume. Zistil som, že terminál, je neďaleko, do mesta je to cca 30 minút. Slavo už prestal pracovať, no konkuroval mu Soviak, ako keby sa s telefónom pri uchu narodil. Skoro na každej fotke je s telefónom pri uchu.

Tak som ich nakoniec ukecal, aby sme šli do mesta, lebo aj tak nám treba doplniť zásoby, na ktoré Novis zabudol. Jednalo sa hlavne o chlieb, ten nekúpil, nekúpil ani rožky. Jeho vysvetlenie spočívalo v tom, že veď by stvrdli. Preto chcel dokúpiť proviant v Dánsku, kde je všetko omnoho lacnejšie ako u nás. Napríklad ½ kila Svine inderfilet stáli v akcii 39,95 DKK (za 1.- € sme dostali 7,44 DKK), takže 1 kilo Svine inderfiletu (mørbrad) stálo v prepočte až 10,74 €. Nakoniec nakúpil trvanlivý chlieb, ktorý sme familiárne volali kysloprd.

hirtshals-svineZbalili sme si veci naložili do auta a vybrali sme sa do mesta. Slavo zaparkoval neďaleko obchodu na takom miernom briežku, zadkom dole. Novis otvoril vzadu dvere a začalo všetko padať. Najhoršie na tom bolo, to že sklo nie je vždy nerozbitné. Rozbila sa nám fľaša s proviantom a dosť veľká! Keďže sme stáli na briežku, tak obsah začal tiecť rovno k obchodu. Jedno jediné auto na parkovisku a z neho sa tiahne neidentifikovateľná tekutina. Pripadalo mi to ako, keď sme v Durmitore rozbili olejovú vaňu.

hirtshals-majakPo nákupe sme šli k najbližšiemu majáku, ktorý čnel nad pobrežím a usmerňoval zblúdilé lode do prístavu. A samozrejme v jeho tesnej blízkosti betónový bunker typu Mandskabsbunker R622, ktorý začali stavať v novembri 1943 a plne vyzbrojený a funkčný bol v marci 1944. Na výstavbu sa použilo 660 m3 betónu, a 30 ton ocele, jeho posádku tvorilo 20 mužov.

Už sme sa museli zberať, lebo trajekt nepočká. Došli sme pred terminál, na to som vytiahol papier, ktorý som vytlačil o objednávke lístkov o prevoze 5 dospelých osôb a jedného auta. Pravdu povediac som predpokladal nejakú zradu a 229,- € v riti. Odmerali a odvážili auto, či sa vojde tam, ako sme to pri objednávke vyplnili. Na moje veľké prekvapenie sme mali všetko pripravené palubné lístky každý na svoje meno a aj rozmery a váha auta sedela. Dostali sme sa na veľké parkovisko za terminálom, ozaj bolo veľké. Kým sme čakali nazhromaždili sa autá, kamióny autobusy, ani sa mi veriť nechcelo, že sa to všetko zmestí do jednej lode.

hirtshals-trajektKým sme čakali priplávala loď konkurenčnej spoločnosti, ktorá mala na boku hrdý nápis Express. O 11.00 h. sa za prístavom začala črtať prova veľkej lode. Táto na boku nemala nápis express, no bola o niečo väčšia, to bola naša loď. Po priviazaní lode k doku sa začalo s nakladaním nákladu, čiže sme vošli aj s autom do útrob lode. Tam sme vystúpili a výťahom sme sa vyviezli na horné poschodie lode, aby sme vedeli, kedy opúšťame prístav. Tak sme opustili prístav Hirsthals a zamierili do prístavu Larvik v Nórsku.

 

 

sipka-pokr

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť