Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Z Telgártu za vodou k Dobšinej...
Z Telgártu za vodou k Dobšinej

Z Telgártu za vodou k Dobšinej Už by bolo načase si niekam vyraziť a využiť tých pár pekných dní, ktoré by ešte mali byť. Nakoniec som  [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Tramp okolo Zlatej Bane - Jele...
Tramp okolo Zlatej Bane - Jelení skok

Tramp okolo Zlatej Bane - Jelení skok
Tak ako každý rok, tak aj tento rok sme sa dali dokopy a chystali sme sa na tramp. Zhodli sme sa, že to bud [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Smer Tobermory

Predchádzajúce časti našej cesty po Kanade si môžeš prečítať tu.

Tentoraz už Soviak s Novisom zatvorili vetracie okienka a aj ja som dúfal, že noc prebehne bez nejakých rušivých vplyvov. Dážď ma túto noc nezobudil. Uprostred noci som v polospánku zaregistroval nejaký hluk a Marošov hlas:

Sheguindah Bay, Canada, zamračené ráno  Ten Mile Point Trading Post, Manitolulin, Ontario, Canada

Skunk

  • Vonku niečo je...- vyhlásil Maroš.
  • Nech to je. Čo to nenecháš v kľude sa najesť, spi a nenechaj sa rozptyľovať – poznamenal som a otočil som sa na druhý bok.
  • Naozaj tam niečo je! - ozval sa Soviakov hlas.
  • Buďte konečne ticho a spite! - zahriakol som ich.
Marošovi to nedalo, rozhodol sa! V ruke zvieral sprej proti medveďom a opatrne sa rozhliadal z bezpečia RV-čka. Otvoril dvere na RV-čku a:
  • Vonku je rakún! - zvolal Maroš.
  • Do frasa to nie je rakún, je to len skunk. - podotkol Maroš skleslo a rýchlo zatvoril dvere.
  • Ukáž ja ho chcem tiež vidieť – ozval sa Novis
  • Bacha bo strieka smrady! - upozornil ho Maroš
  • Čo tam je? - pýtal sa Soviak
  • Skunk. - odpovedali jednohlasne Novis s Marošom.

Abolo po spánku... Ja som odolával a z postele som nezliezol. Nikto z nás nevyšiel von. Najmä po tom, čo nás Maroš oboznámil, že skunk dokáže zasiahnuť oči nenormálne smradľavou tekutinou až na vzdialenosť 3,5 metra.

Čo dotiahlo skunka k nám? Samozrejme odpadky! Ako som už písal, bolo mi to jedno. Radšej skunk vonku, ako smrad z odpadkov vnútri!

Všetko sa nakoniec upokojilo a znova som sa oddal sladkým driemotám. Ráno som vyliezol z RV-čka a chystal som sa urobiť pár fotiek. Počasie bolo otrasné! Mraky sa nízko prevaľovali po oblohe a ostrý studený vietor čeril vodnú hladinu.

Loon Island, Ten Mile Point, Manitoulin, Ontario, Knada  Wigvam, teepee, Kanada, Manitolulin Island  Pramica, kvetináč, Kanada, Manitolulin Island

Za svetla som sa dobrovoľne podujal, že pozbieram odpadky, ktoré rozniesol skunk po okolí. Nenamietal som. Vedel som, že by to aj tak nikto neurobil. Ja som nástojil na tom, aby odpadky ostali na noc vonku, takže som sa pustil do zbierania.

Najedli sme sa, to čo ostalo z večere, teda pár studených opečených klobások s horčicou. Novis urobil výbornú praženičku, alebo niečo, čo sa na to celkom podobalo. Dnes sme museli stihnúť trajekt, ktorý nás mal prepraviť cez najužšiu časť Hurónskeho jazera. Zbalili sme sa, naposledy sme si pozreli zamračený záliv.

Maroš pri výhľade, Kanada, Manitoulin Island  Ja pri výhľade, Kanada, Manitoulin Island  10 mile point Trading Post, Kanada, Manitoulin Island

Vyrážali sme relatívne zavčasu, vzhľadom k tomu, kedy sme šli spať. Slavo podriemkával na svojej sedačke, ktorú si viac menej uzurpoval (niekedy viac, inokedy menej). Cez deň na nej sedel a v noci na nej spal emote biggrin. Maroš naštartoval RV-čko a už sme si to šinuli po miestnych cestách v ústrety novým dobrodružstvám. Po pár sto metroch sme sa opätovne pripojili na miestnu hlavnú cestu č. 6. Maroš vychádzal na hlavnú a musel si trocha nadísť. Spomalil, trocha pribrzdil a pridal. Vtedy sa Slavo prebral a zreval:

„Bacha drôty, drôty!!!“

Maroš automaticky dupol na brzdy a zastal. My ostatní sme sa tiež preľakli. Otočili sme sa k Slavovi, nechápajúc aké drôty má na mysli, a zízali sme na neho ako teľce na nové vráta. Ponad cestu vo výške cca 6 metrov sa klenuli drôty ponad cestu. V žiadnom prípade by nás ani RV-čko nemohli ohroziť.

10 mile point Trading Post, Canada, Manitoulin Island  10 mile point Trading Post, Canada, Manitoulin Island, Slavo

Slavo nám všetkým objasnil, že sa práve prebral, zbadal drôty a zreval, bez toho, aby si uvedomil výšku drôtov. Po tomto drobnom spestrení cesty, ktoré si každý z nás bude pamätať, podobne ako auto v protismere v Dánsku, sme sa už bez problémov dostali k Ten Mile Point Trading Post.

Ten Mile Point Trading Post

Na tomto mieste bolo teepee, viacero totemov, rozhľadňa a obchod, čo bolo zrejmé aj z názvu tohto miesta. V to zamračené dopoludnie sme mali výhľad na maličký Loon Island vzdialený od pobrežia asi kilometer, za ktorým bol vo asi 7 km vzdialený Heywood Island. Za nimi bolo možné rozoznať 11 km vzdialený Little La Cloceh Island. Napravo od Heywood Island sa vynímal Partridge Island. Za jasného počasia by bolo možné vidieť aj do vzdialenosti viac ako 10 míľ (približne 16 km).

Indiánsky totem, napodobenina, Kanada, Manitoulin Island  Domorodé umenie - obraz, Kanada, Manitoulin Island  Domorodé umenie - sova, Kanada, Manitoulin Island

Informačná tabuľa pri parkovisku oznamovala:

Jezuiti z St. Pierre, vedení predstaveným Paulom Ragueneauom, poverili v roku 1648 mnícha Josepha Ponceta, aby založil misiu v St. Marie v Huronii. Táto novovytvorená misia mala slúžiť indiánom, hovoriacim algonkiánskym jazykom, z ostrova Manitoulin a zo severného brehu jazera Huron. Poncet bol prvým známym európsky obyvateľom ostrova Manitoulin. Nazývali ich „Misionári z Ile de St. Marie a Ekaentoton z jazera Huron“ (Ile de Ste. Marie by the missionaries and Ekaentoton by the Hurons).

Na tomto ostrove slúžil od októbra 1648 do mája 1649. Koncom roka 1649 sa znova vrátil na ostrov Manitoulin, ale po víťazstve Irokézov, ktorí osídlili okolie jazera Huron, bol nútený v roku 1650 misiu opäť opustiť.

Indiánsky stan Teepee, totemy a drevená socha sovy (Sova musí byť všade! Pomaly sa budem báť otvoriť aj konzervu!) lákali okoloidúcich na zastavenie a nazretie do obchodu, vedľa ktorého sa vynímala rozkošatená breza s pokrútenými konármi.

Ten Mile Point Trading Post, Kanada, Manitoulin Island, celok  Wigwam Gift Shop and Motel, Kanada

Kanadská vlajka sa trepotala vo vetre pri pramici, ktorá slúžila ako provizórny kvetinový záhon. Teepe slúžilo len ako lákadlo pre okoloidúcich. Pavúci si pochutnávali na drobnom lietajúcom hmyze, ktorý sa zachytával do pavučín, ktorý si utkali na strategických miestach tohto teepee.

Samotný obchod bol tzv. zmiešaný, dalo sa tam kúpiť skoro všetko. Hlavným lákadlom pre turistov boli suveníry. Jednalo sa predovšetkým o oblečenie s domorodými motívmi, kožušinové pokrývky hlavy napodobňujúce dobu zlatokopov a lovcov kožušín. Obrazy maľované na dreve, plátne, či skle. Sochy z kameňa i odlievané zo sádry. Kúpiť bolo možné aj potraviny, najmä trvanlivé – rôzne ovocné zaváraniny, lekváre.

Slavova sedačka v RV-čku  Pierside restaurant, South Baymouth, Kanada  Tahač s travertínom, South Baymouth, Kanada

Zvyšných 50 km sme zvládli celkom rýchlo. Slavo si sadol na svoj gauč a pochutnával si na kanadskom pive, až kým sme nedorazili do prístavného mesta South Baymouth.

South Baymouth

Reklama Fish&Chips, South Baymouth, KanadaSouth Baymouth je prístavné mesto nachádzajúce sa v juhovýchodnej časti ostrova Manitoulin pri brehu jazera Huron. Z tohto miesta pláva trajekt do 40 km vzdialeného mesta Tobermory.

Do prístavu South Baymouth sme dorazili okolo 12.00 h. trajekt odchádzal okolo 14.45 h. Mali sme teda skoro tri hodiny času na spoznanie tohto miesta.

Motorky, South Baymouth, KanadaAko prvé ma zaujal obchod so suvenírmi a súčasne aj motel Wigwam Gift Shop and Motel, kde sme si dali aj obed. Pozostával z domácej, čerstvo upečenej pizze.

Objednali sme tri, pričom čašníčka vravela, že budú stačiť dva. Neverili sme jej, pre istotu sme dali tri.

Neznalí miestnych pomerov, teda veľkosti miestnych pízz sme si jednu museli dať zabaliť, lebo sme ju nevládali zjesť. Pizza mala americké rozmery. Bola obrovská a bohato naložená.

Miestne reklamy z veteránov nás lákali na Fish & Chips pričom nezabudli podotknúť, že len pár krokov nás delí od najlepšej Fish & Chips a za najsamlepšiu cenu a od najchladnejšieho piva. Reklama bola zakončená vtipným textom:

ČERSTVÁ RYBA S BIELYM MÄSOM
„Keby bola ešte čerstvejšia, tak by ešte plávala!“
(If it was any fresher it would still be swimming!)

Kým ostatní trávili pizzu, ja som našiel miestnu poštu a poslal som domov pohľadnice. Už nejako sa stalo tradíciou, že posielam pohľadnice. V súčasnej elektronickej dobe pohľadnice už pomaly vymreli, aspoň takto udržujem radosť z pár slov, ktoré pošlem z ďalekých krajín, ktoré navštevujem. Pohľadnice som poslal dve z rovnakej pošty, no prišli s odstupom jedného týždňa, zvláštne...

Amiši, South Baymouth, Manitoulin Island, Kanada  Amiši, South Baymouth, Kanada  Amiši, South Baymouth, Kanada

Zvyšok času sme zabíjali pozorovaním cestujúcich, ktorí sa už zhromažďovali v prístavisku. Boli tu miestni, ktorí prevážali na svojich ťahačoch aj dobytok. Veľké kamióny zas ťažké travertínové bloky, ktoré vážili niekoľko desiatok tonMotorkári ponechali svoje tátoše nestrážené na parkovisku spolu s ďalšími autami. Zazreli sme aj príslušníkov miestnej komunity Amišov, ktorí cestovali spolu s nami.

 Trajekt Chi-Cheemaun, Manitoulin, Kanada  Trajekt Chi-Cheemaun, South Baymouth, Kanada

V miestnom obchode so suvenírmi sme nakúpili samé potrebné veci. Na ne bude doma sadať prach. Po roku, prípadne dvoch sa odložia niekde do krabice a odnesú do pivnice, či garáže alebo na chatu a postupne upadnú do zabudnutia.

South Baymouth, krátenie dlhej chvíle, Kanada  CANADIAN BLOOD DONOR  Prevážaný dobytok, South Baymouth, Kanada

Rovnako to dopadne aj s poldecovým pohárom, ktorý kúpil Soviak, aj to len preto, že tam bola nálepka Made in Slovakia. Pohár vyrobený na Slovenku v sklárňach Poltár. Samotnú krajinu v letných mesiacoch vystihuje na 100 % magnetka s vyobrazením červeného kríža a komára s textom CANADIAN BLOOD DONOR.

Exportný poldecák, Made in Slovakia, Sklárne Poltár South Baymouth, prístav, Manitoulin Island, Kanada

Trajekt MS Chi-Cheemaun, ktorému na vrchnej palube dominuje modrý komín, sa blížil. Po zakotvení sme sa nalodili a vyplávali sme do mestečka Tobermory. Trajekt sa odrazil od prístavného móla a lodivod s istotou zamieril pomedzi pobrežné plytčiny na otvorené vody Hurónskeho jazera. Záliv mestečka South Baymouth strážia dva majáky, ktoré pomáhajú lodiam nájsť správny smer do prístavu.

South Baymouth plytčiny, Kanada  South Baymouth, pobrežie, Kanada

Majáky v South Baymouth

Tieto dva majáky boli postavené v roku 1898 a sú vo vlastníctve Kanadskej pobrežnej stráže. Boli postavené rok po tom, čo miestny rybolov začal významne ovplyvňovať obchod v South Baymouth. Pôvodne boli majáky v prevádzke len dvakrát denne a hmlový signál bol spúšťaný ručne podľa potreby. Neskôr sa celý maják zautomatizoval. Mnohým rybárom a vodákom, ktorí sa plavili po Hurónskom jazere, pomohol hmlový signál signál vrátiť sa bezpečne do prístavu aj za zlého počasia.

Zdroj

South Baymouth, prístav, Kanada  MS Chi-Cheemaun, komín, Kanada  MS Chi-Cheemaun, reťaze, Kanada

Trajekt MS Chi-Cheemaun

V jazyku Odžibvejov (chi-jiimaan) znamená „Veľké kanoe“. Vlastníkom lode a aj jej prevádzkovateľom je spoločnosť Owen Sound Transportation Company. Loď má dĺžku 111 m, šírku 19 m. Je poháňaný dvoma vrtuľami a jednou pomocnou kormidlovacou vrtuľou. Hlavné vrtule sú roztáčané štyrmi dieselovými motormi Caterpillar V8 s celkovým výkonom 6 860 kW (9 200 koní). Motor pomocnej kormidlovacej vrtule má výkon 588 kW (800 koní). Rýchlosť lode je 30 km/h. Celkovo sa na trajekt zmestí 240 áut (štandardizovaná veľkosť) a 638 cestujúcich. Cestu z prístavu South Baymouth do Tobermory zvládne v lete za 1 hodinu a 45 minút, počas zlého počasia, na jeseň/jar to zvládne za 2 hodiny. Premáva od mája do októbra 2 x denne a počas hlavnej sezóny 4 x denne (jún – september).

MS Chi-Cheemaun, výstava modelov lodí, Kanada  MS Chi-Cheemaun, výstava modelov lodí, Kanada

Loď bola priestranná a bolo na nej dostatok voľného miesta. Vo vnútorných priestoroch sa nachádzala malá výstava modelov lodí, ktorá vznikla za pomoci múzea Owen Sound. Zapísali sme sa aj do lodnej knihy. Na lodi bolo veľmi veľa propagačných materiálov, máp a iných informačných brožúr. Lákali pasažierov na návštevu viac, či menej zaujímavých miest, ktoré sa nachádzali v blízkosti trasy lode.

Spachtoš Novis, na trajekte MS Chi-Cheemaun, Kanada  Spachtoš Johnny, na trajekte MS Chi-Cheemaun, Kanada  Spachtoš Maroš, na trajekte MS Chi-Cheemaun, Kanada

Čas na lodi sme trávili rôzne. Traja z nás sa zahľadeli do seba a mali zatvorené oči, Maroš sa maskoval aj okuliarmi, ale chrápal rovnako ako Johnny s Novisom.

Zaujalo ma logo na Marošovej čapici. Najprv som si myslel, že je fanatik šifrovania, no nakoniec som podľa grafiky usúdil, že uzavrel dobrú poistku. Soviak si prezeral niečo na netbooku. Ja a Slavo sme sa túlali po palubách a dúfali sme, že počasie sa zlepší (aspoň ja).

Korma trajektu MS Chi-Cheemaun, Kanada  Maják, Cove Island, blízko Tobermory, Kanada

Čím viac sme sa blížili k Tobermory, tým viac sa trhali mraky a začala sa objavovať aj modrá obloha. Minuli sme maják na ostrove Cove (Cove Island).

Maják na Cove Island

Ostrov Cove (Cove Island) na ktorom sa maják nachádza je súčasťou národného parku Fathom Five National Marine Park, je prístupný len z vody a v obmedzenej miere.

Maják sa nachádza na severovýchodom výbežku ostrova a slúži ako navigačný bod v zradných vodách Hurónskeho jazera. Práve v týchto miestach, v úzkom kanály, sa vytvárajú silné vodné prúdy, ktoré vznikajú vtekaním vodných más z Hurónskeho jazera (Huron Lake) do Jurajovho zálivu (Georgian Bay).

Maják začali stavať v roku 1855, stavali ho 7 murári10 robotníci, 1 kováč a dozeral na nich 1 majster. Ako pracovnú silu využívali aj 3 kone. Údaje o počte pracovníkov sa uchovali dodnes. vyškrabané v malte asi v polovici veže. Majákové svetlo je vo výške 25 metrov, celková výška veže majáka je 27 metrov.

Maják bol postavený v Imperiálnom štýle podobne ako iné majáky napr. na Chantry IslandPoint Clark a Griffith Island. Maják má celkovo 115 schodov a je zakončený železným točitým schodiskom, ktorý vedie do osvetľovacej miestnosti. Samotná budova majáka je kamenná, rovnako ako menší domček, ktorý bol postavený zároveň s vežou a využívala ho obsluha majáka. Väčší dom pre obsluhu majáka bol postavený v roku 1970. Je to maják s najdlhšou (1858 - 1990) nepretržitou obsluhou v oblasti Ontária.

Maják, Cove Island, blízko Tobermory, Kanada  MS Chi-Cheemaun, Slavo, Kanada  MS Chi-Cheemaun pohľad z kormy, Cove Island, Tobermory, Kanada

Počas výstavby horel na nedokončenej veži majáka slabý oheň, ktorý bol rozoznateľný len z blízkeho okolia. Po dokončení sa na osvetlenie používala lampa Argandového typu. Jedná sa o lampu využívajúci princíp spojených nádob a horľaviny, ktorá bola dopravovaná k horáku samospádom. Ako horľavina sa využíval rybí tuk, rôzne rastlinné oleje z repky, či slnečnice. Neskôr tento typ lampy bol okolo roku 1900 nahradený petrolejovou lampu, ktorej palivo (petrolej) bolo lacnejšie.  V roku 1950 bola nainštalovaná žiarovka, ktorej prúd dodával generátor. V roku 1971 bol z neďalekého Tobermory privedený podvodným káblom elektrický prúd, ktorý nahradil nie vždy spoľahlivý generátor.

Údaje som čerpal odťiaľ a odťiaľ.

Majáky, ktoré sme cestou míňali naznačovali, že sa už blížime k prístavu Tobermory. Ani sme sa nenazdali už sme kotvili v malebnom prístave na Bruceovom polostrove (Bruce Peninsula). Po vylodení sme vyrazili pohľadať náš dnešný kemp, ktorý sa volal Tobermory Village Campground.

Tobermory Village Campground

Tobermory Village Camp, KanadaDo tohto kempu sme dorazili okolo 18.30 h. Čas už bol pokročilí. Miesta v kempe boli oddelené vysokými tujami, ktoré čiastočne poskytovali aj aké-také súkromie. Spáchali sme na sebe hygienu, v sprche v kempe alebo v RV-čku. Na večeru sme dojedli pizzu, ktorú sme si dali zabaliť v Wigwam Gift Shop and Motel a ČKN (Čo Kto Našiel).

Komáre, vlastne komárice, otravovali ako vždy. Robili na nás nálety a útočili hlavne na vlasatú časť hlavy, predrali sa cez vlasy a už cicali krv. Ako obranu proti nim sme použili moskytiéru (Slavo), kuklu (Johnny), repelent (ja a Soviak), čapicu (Maroš).

Pobrežie pri Tobermory, Kanada  Tobermory Village Campground, Kanada

Využili sme lavice, ktoré boli prítomné v kempe. Maroš mal dobrý nápad a zabezpečil poháriky v tvare ženského tela. Odlišovali sa farbou a vzorom plaviek, tak sme každý vedeli, ktorý pohárik je čí (aspoň sprvoti, kým bolo svetlo). Celkom dobre sme si pokecali, až zrazu... TMA.

Uložili sme sa k spánku a ráno sme sa chystali do prístavu. Ráno bolo nádherné, slnečné. Na blankytne modrej oblohe nebol ani jeden mráčik. Najvyšší čas vyraziť a niečo vidieť a zažiť.

Johnny jazýčník, kemp Tobermory, Kanada  V kempe Tobermory po zotmení, Kanada  Johnny v kempe Tobermory po zotmení, Kanada

Po raňajkách sme nasadli do RV-čka, Maroš naštartoval a vyrazil. Nejako pozabudol na polomer otáčania tohto dlhého karavanu a hornou časťou zachytil odpílený konár tuje, ktorý zanechal viditeľné stopy na RV-čku.

Maroš zastal a s pokojom pre neho vlastným, kývol rukou a povedal: „To si ani nevšimnú.“ Nasadol a pokračoval ďalej do prístavu. V prístave nás čakala ďalšia malicherná nepríjemnosť.

Aká? Sleduj ďalej túto stránku a dozvieš sa.

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

Pokračovanie

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť