Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Krížom cez Muránsku planinu
Krížom cez Muránsku planinu

Krížom cez Muránsku planinu Dcéra bola na exkurzii vo Vysokých Tatrách a ja? Ja budem doma? Nie! V štvrtok poobede som sa zbalil a v piatok r [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Pokoj v Pacifiku
Pokoj v Pacifiku

Pokoj v Pacifiku Vianoce 2010 som sa rozhodol tráviť netradične. Na konci sveta. Ak nie úplne na konci sveta, tak určite na konci Kanady, na sam [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Prílet do Toronta

Na letisku v Budapešti

Všetky časti našej cesty po Kanade si môžeš prečítať tu.

Naša cesta sa začala skoro trojhodinovou jazdou autom na letisko do Budapešti dňa 13. 06. 2013. Tesne pred polnocou som začal zbierať mojich spolupútnikov. Vyrazili sme len štyria už po polnoci, teda 14. 06. 2013. Soviak nás mal čakať už na letisku v Budapešti. Bol na koncerte vo Viedni a už by sa nestíhal vrátiť do Košíc, a aj pre neho to bolo jednoduchšie, ak pôjde rovno na letisko. Auto sme nechali zaparkované na stráženom parkovisku, pri letisku, kde sme si v predstihu objednali parkovacie miesto (všakže Johnny...).

Soviak nás otravoval už počas jazdy, či sa letí z terminálu Ferihegy 2 alebo iného. Hlavne, že si všetko pozrel a naštudoval. Ale veď poznáte Soviaka, radšej dvadsaťkrát zavolá, miesto toho že by si to sám pozrel...

Z Budapešti sme leteli spoločnosťou Alitalia do Ríma. Po pasovej kontrole som sa rozlúčil so sprchovacím mydlom, ktoré mi bola kúpiť moja Janka a ja som si ho vopchal do príručnej batožiny. Ešte aj ja som bol prekvapený. Pýtali sa na nejakú tekutinu v príručnej batožine. Tvrdil som, že žiadnu nemám, pričom mydlo (gél) ma ani nenapadol. Potom, keď mi šahla... Kľud, len do batohu! Vytiahla sprchovacie mydlo, hneď ma napadlo koľko bije. Rozlúčil som sa so svojím mydlom a mohli sme letieť do Ríma. Cesta trvala okolo 1 hodiny a 45 minút.

Teplota sa na letisku v Budapešti dvíhaV Ríme je také menšie letisko Fiumicino. Je najväčším talianskym a siedmim najrušnejším letiskom v Európe. Letisko je hlavným sídlom aerolínií Alitalia a je pomenované podľa známeho talianskeho umelca Leonarda da Vinciho.

Na letisku boli smerové tabule s označením času k jednotlivým bránam. Ten náš bol vzdialený 15 minút. Času sme mali dosť. Napriek tomu sme šli na naše gate (Gate – brána). Bola v tom najvzdialenejšom kúte letiskovej budovy. Asi preto bola tá letenka taká lacná.

Na našich gatiach sme sa dozvedeli, že lietadloodložený odlet o 2 hodiny. Trocha nás to štvalo, no boli sme v očakávaní nových zážitkov, tak sme sa s tým zmierili. Tak namiesto 10.45 h. sme leteli až okolo 12.30 h. Let cez Atlantik bol dlhý. Dal sa však vydržať. Dostali sme deky, vankúšiky a aj sluchátka. Jedla bolo tiež dosť. Čo ma prekvapilo bolo to, že jedlo, ktoré podávali na palube bolo aj celkom chutné a aj pestré.

Mali sme predjedlo, ktoré bolo z veľkého plátku šunky s studeným zemiakovým šalátom, k tomu malé pečivo z bielej múky. Hlavné jedlo sme si mohli vybrať a to medzi cestovinou a mäsom. Ja som si dal mäso. Bol to kus bravčovinky s zemiakovou kašou a zeleninou (hrášok a mrkva). K tomu všetkému bola ovocná „misa“, ktoré sa skladalo z viacerých druhov ovocia.

Keď sme sa už ocitli nad pevninou, teda nad Kanadskou pevninou, tak sa aj ruch v lietadle zrýchlil. Cestujúci si už povyťahovali rolety z okien a hľadeli na približujúce sa objekty, ktoré sa mihali pod lietadlom. Pod nami sa rozprestierala placatá krajina, s dlhými rovnými cestami, ktoré sa strácali v diaľke.

Po pristátí nás čakala vstupná kontrola, teda hlava, lakte, kolená a nakoniec palce. Aká? Všetky vymenované časti tela sa musia ocitnúť na podlahe a palce sa použijú na prehliadku. Takto sme si krátili dlhé chvíle pri čakaní na vstupnú kontrolu. Ešte v lietadle sme vypisovali formulár, ktorý mal overiť imigračný úradník na letisku. Boli sme piati a traja z nás prešli bez problémov. Ja a Novis sme nemali také šťastie, tak sme šli na kontrolu k ďalšiemu úradníkovi. Nebolo by to také hrozné, keby pred nami nebolo pristálo lietadlo z Číny. Skoro všetkých pasažierov z totho lietadla poslali na kontrolu.

Vyčkávali sme v rade a dumali sme s Novisom, čím sme si zaslúžili túto pozornosť. Novis zachytil rozhovor pri prepážke pred nami, kde imigračný úradník vyžadoval spiatočnú letenku. Novis až zdúpnel, lebo on sa žiadnou letenkou preukázať nevedel. Veď objednával on-line. Ja som na šťastie mal vytlačenú aj letenku a aj Marošov itinerár cesty, kam sme mali naplánované vyraziť. Úradník sa týmito dokladmi uspokojil a milostivo nás vpustil do Kanady.

V príletovej hale na nás už netrpezlivo vyčkávali Johny, Slavo a aj Soviak. Hneď po stretnutí sme dvihli čaše naplnené lahodným opojným mokom. Medzitým sa Novis šiel pozrieť, na ktorom terminály vlastne sme, aby mohol zavolať Marošovi, ktorý po nás mal prísť. Samozrejme Novis si poplietol terminál a Maroša poslal úplne inde. Nakoniec aj toto sme vyriešili a už sme videli približujúce sa RV-čko (recreation vehicle). Maroš s ním zastavil priamo na ceste a zablokoval premávku. Rýchlo sme nastúpili a už sme vyrazili po výpadovkách na miesto nášho prvého nocoviska. Ani sme nemali čas sa zvítať s Marošom, všetko prebehlo tak rýchlo a už sme boli na highway č. 400 smerom preč od Toronta.

Recreation vehicle

Recretion vehicle FordČo sme to mali za RV-čko? Jednalo sa o karavan v našom ponímaní, Kanaďania toto slovo nespájajú s obytným vozom, ale s karavánou (ťava, púšť a tak). Možno aj toto bol problém, pri vstupe do krajiny, lebo Novis presviedčal imigračnú úradníčku o tom, že máme karavan. Asi nechápala, čo vlastne Novis chce povedať. Niekedy mu nerozumiem ani ja a to rozpráva po slovensky...

Maroš nám vybavil tradičný karavan zn. Ford, ktorý je samostatný a poskytuje plný komfort pre 7 osôb. Karavan mal 10 valcový motor uložený do "V". Tomu zodpovedala aj spotreba, ale aj výkon. V zadnej časti bola rodičovská spálňa, ktorá sa dala od ostatného priestoru oddeliť otvorením záchodových dverí. Tam si vyhradili miesto Peťovia. Veď tam to aj tak vyzeralo! Neskutočný bordel. Mali najviac skriniek a napriek tomu tam bol vždy najväčší neporiadok. Upratali si až, keď sme museli RV-čko odovzdať. Nad miestom vodiča a spolujazdca boli priečne ďalšie dve ležoviská. Tu som sa uchýlil ja s Johnym. Slavo spal na strane spolujazdca na rozťahovacej gaučovke. a Maroš si prisvojil časť za vodičom, kde bola jedálenská časť, ktorá sa noc skladala.

Príslušenstvo RV-čka - benzínový generátor, ktorý dodával elektrinu. Ďalej tam bola samostatná klíma nezávislá na aute, sprcha, záchod s mini umývadlom, chladnička s mrazničkou, ktorá fungoval na plyn aj na elektrinu, mikrovlnka, plynový šporák s troma horákmi, kuchynský drez a odkladacie priestory, ktoré boli skoro všade, no boli väčšinou plytké.

Mal 280 l benzínovú nádrž , 36 l nádrž na plyn, 140 l nádrž na čistú vodu, 22 l nádrž na horúcu vodu, rôzne veľké nádrže na odpad. S RV-čkom, ktoré vybavil Maroš sme boli nadmieru spokojní!

Toronto

Panoráma Toronta z CN Tover, zdroj Wikipedia

Toronto hlavné mesto provincie Ontario, najväčšie mesto Kanady. Populácia Toronta sa každým rokom zvyšuje o cca 60 000 obyvateľov, väčšinou sa jedná o imigrantov z iných krajín. Počet obyvateľov samotného mesta presahuje 2,5 milióna. Mesto leží na severnom brehu Ontárijského jazera. Oblasť Toronta (tzv. Greater Toronto Area - GTA) má podľa sčítania obyvateľov z roku 2011 - 5 583 064 obyvateľov. Teda Toronto je také menšie mesto, kde by sa populácia Slovenska (K 31. marcu 2012 mala Slovenská republika 5 404 555 obyvateľov,  zdroj) hravo zmestila, ak počítame aj torontské predmestia. Názov mesta je pravdepodobne odovedené od slova indiánskeho kmeňa Mohawk tkaronto - tam, kde stromy rastú vo vode. (zdroj)

Kamión - krížnik ciestDiaľnica, po ktorej nás viezol Maroš bola spočiatku štvorpruhová, neskôr počet pruhov klesol len na 3 pruhy. Smeroval z Toronta do mesta Barrie vzdialeného okolo 100 km. Na rozdiel od Slovenska boli štyri resp. tri pruhy pre jeden smer jazdy.

Vliekli sme sa ako sopeľ a to doslova. Bol piatok a tak skoro všetci Torontťania sa vybrali na vidiek a cesty boli upchaté. Časom a vzdialenosťou sa to zlepšovalo. Soviak celý čas básnil o steaku. Skoro tak, ako na trampe v Nízkych Tatrách. Neostávalo nič iné, len hľadať nejaký Steak House. Skoro 50 km popri diaľnici nebolo nič. Hlad bol čoraz nástojčivejší a tak Maroš zabočil k prvému miestu, kde sa dalo najesť. Zastavili sme sa pri nejakom miestnom burgery a konečne sme sa zvítali, tak ako sa patrí. Všetci sme si dali burger, okrem Soviaka, ktorý si dal polovicu kuraťa. Ja som si dal aj Relish omáčkuzelená a sweet (sladká), zjesť sa dala, no nijako nevynikala. Niekto si dal aj sladkú škoricovú, ktorá bola o ničom. Hranolky ako u nás a kola bola s hromadou ľadu. Myslel som si „Wau hamburger, pravý americko‑kanadský burger“, bude veľký a chuťovo výborný. Sklamal som sa! Burgerom som sa po celý zvyšok cesty úspešne vyhýbal.

Strava v Kanade

Druhy stekovTo je niečo nepredstaviteľné! Už viem prečo Američania a Kanaďaniatuční! V každom podniku na stravovanie majú celkom jednoduchý výber. Majú burger (hamburger) – milión druhov, no všetky chutia rovnako. Mňa teda kanadský hamburger vôbec nenadchol! Sandwiches (obložený sendvič). Chick (kurča a jeho časti) na rôzne spôsoby väčšinou vyprážané, grilované a poliate sladkou omáčkou. Fish (ryba) tiež na rôzne spôsoby. Chips (pečené zemiakové lupienky, prípadne hranolky). Chick/Fish&chips. V tých lepších majú ešte aj steak.

Steak sa podáva:

Rare – jemne prepečený, teplota stredu 52 °C,
Medium Rare – stredne prepečený, teplota stredu 55 °C,
Medium – prepečený, teplota stredu 60 °C,
Medium Well – viac prepečený, teplota stredu 65 °C,
Well Done – silno prepečený, teplota stredu 71 °C.

 

No a ako zistiť, čo to vlastne mám na tanieri? Jednoducho! Spojím palec s prstami:

palec + ukazovák – tuhosť svalu pri palci zodpovedá tuhosti steaku Rare,
palec + prostredník – tuhosť svalu pri palci zodpovedá tuhosti steaku Medium Rare,
palec + prstenník – tuhosť svalu pri palci zodpovedá tuhosti steaku Medium,
palec + malíček – tuhosť svalu pri palci zodpovedá tuhosti steaku Well Done.

 

Dostať aj nejaké zeleninové šaláty (šalát, kukurica, hrášok, mrkva, kapusta a pod.). Známy je šalát Coleslaw – kapustový šalát s mrkvou, zelerom, cibuľou v majonézovom dresingu, či bez neho. K steaku sa podáva aj Big potato (jeden veľký zemiak o váhe okolo 1 kg). Neodmysliteľné sú hranolky a sýtený sladký nápoj v minimálnom objeme 0,75 l. Tým to však skončilo.

Klasické menu s polievkou a nejakým jedlom s prílohou tu nebolo. Vraj to existuje len vo vychytených reštauráciách, ktoré už môžu kandidovať na Michelinskú hviezdičku.

Pomaly ale isto sme sa blížili k miestu nášho prvého kempu. Maroš si to s RV-éčkom rezal, ako keby mal najazdené tisíce kilometrov.

Héééj, veď ideš ako s hnojom!
To vieš, koho som si naložil toho veziem...

Zákruty rezal skoro ako Novis v Durmitore. Ubezpečoval nás: „Veď on sa uhne, keď vidí akí sme my veľkí.“ Všetci sme sa zapozerali do cesty pred nami a po prejdení zákruty zrazu buchot. Chladnička sa otvorila, dvere sa rozleteli povypadávalo všetko možné. Najväčšia hrôza ma pochytila, keď som na zemi zazrel dve fľaše hruškovice, ktoré práve vyleteli z chaldničky. Našťastie sa nerozbili! To by bolo nešťastie...

Legenda o Kitchikewane

Hurónska legenda rozpráva príbeh o bohu menom Kitchikewana, ktorý bol dosť veľký na to, aby ustrážil celú zátoku Georgian bay. Kitchikewana bol známy svojím temperamentom a prchkou povahou. Jeho kmeň sa preto rozhodol, že najlepší spôsob, ako ho skrotiť a upokojiť jeho divokú náturu je, oženiť ho. Kmeň usporiadal veľkolepé oslavy, kde sa sa schádzali najkrajšie devy zo širokého okolia. Tu Kitchikewana stretol ženu menom Wanakita. Wanakita mala byť tá správna, ktorá bude jeho manželkou. Hneď po jej odchode sa začali prípravy na svadbu. Kitchikewana pripravil prekrásne ozdoby, ktoré boli skoro také krásne ako Wanakita. Prípravy na svadbu sa končili a Kitchikewana pozval Wanakitu znova k sebe. Kitchikewana odmietla jeho pozvanie. Rozzúrený Kitchikewana zničil prekrásne ozdoby a rozzúrene sa rozbehol na koniec ostrova Beausoleil. Tu zahrabol prstami pred seba a vytrhol z krajiny veľkú hrudu zeme, prebehol na druhý koniec ostrova a hodil tú hrudu do Veľkých jazier. Tak vzniklo vyše 30.000 ostrovov Veľkých jazier. Na mieste, kde zahrabol prstami sa vytvorilo päť zálivov: Midland Bay, Penetang Bay, Hog Bay, Sturgeon Bay a Matchedash Bay.

Awenda Provincial Park

Kemp Awenda, umyvárkyDorazili sme do prvého kempu. Kemp bol obrovský! Awenda Provincial Park sa nachádza vo východnej časti Georgian Bay (Jurajov záliv), ktorý je súčasťou Huron Lake (Hurónskeho jazera). Záliv má dlžku 190 km a šírku 80 km, zaberá plochu okolo 15.200 km2.

Na recepcii sme dostali „site“ - miesto. Keď Maroš zaparkoval, zistili sme, že sa nevieme napojiť na elektrinu, lebo máme krátky kábel. Preto sme sa znova vybrali na recepciu, s prosbou o výmenu miesta. Výmena sa uskutočnila bez problémov.

Raňajky v provinčnom parku AwendaNa novom mieste (Hawk campground) už bola elektrina dosiahnuteľná aj naším káblom. Celkom blízko boli aj záchody a sprchy, ale nie natoľko, aby boli rušivé. Kemp bol dosť obsadený, napriek tomu som sa cítil, ako keby sme tam boli sami.

Jednotlivé kempovacie miesta boli od seba oddelené pásom stromov a miestami ani nebolo vidno susedov. Ďalšia vec, ktorá bola pre mňa ťažko chápateľná, bola nutnosť zakúpenia dreva, ak by som si chcel urobiť oheň. Maroš tomu hovorí „kultúrny šok“. Všade naokolo bolo plno popadaného dreva a nemohli sme si z toho urobiť oheň.

Aj tak sme boli dosť uťahaní z cesty a na oheň sme nemali ani len pomyslenia. Spáchali sme na sebe hygienu, pripili sme si, niečo sme pojedli a zaľahli spať.

Odkazy na kemp v angličtine:

Awenda Provincional park (Wikipedia) - http://en.wikipedia.org/wiki/Awenda_Provincial_Park
The Friends of Awenda Park - http://www.awendapark.ca/

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

Pokračovanie
 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť