Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Krížom cez Muránsku planinu
Krížom cez Muránsku planinu

Krížom cez Muránsku planinu Dcéra bola na exkurzii vo Vysokých Tatrách a ja? Ja budem doma? Nie! V štvrtok poobede som sa zbalil a v piatok r [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Okolo Šimonky
Okolo Šimonky

Okolo Šimonky Bol som na návšteve u Johnnyho. Pri odchode sa ma medzi dverami opýtal: Čo robíš zajtra? Mal som voľno, tak som mu odvetil, že [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Odovzdanie RV-éčka

Predchádzajúce časti našej cesty po Kanade si môžeš prečítať tu.

Vyrazili sme k ďalšiemu kempu, ktorý bol náš posledný. Bol to kemp Indian Line Campground, ktorý bol obkolesený z jednej strany jazerom, a z druhej strany železničnou traťou. Bol hneď vedľa dialnice 427. Využili sme ho lebo bol najbližšie k mestu BOLTON, kde sme mali odovzdať naše RV-éčko.

Kemp Indian Line Campground

Kemp vyzeral ako keby už mal po svojom zenite. Bol to taký kemp dôchodca. Mali sme dostatok priestoru, až som sa divil prečo. Keď prešiel prvý vlak pochopil som aj to.

Miesto v kempe Indian Line Campground, Canada  Novis sa balí v kempe Indian Line Campground

Vyspali sme sa. Minimálne v čase od odchodu jedného vlakudo príchodu ďalšieho. Už sme boli imúnny voči hluku. Slavo pravidelne každý večer napílil hromadu dreva. Našťastie to nebola veľmi frekventovaná trať.

Balenie

Ráno sme sa chystali na odovzdanie RV-éčka. Každý sa musel zbaliť, tak aby si vybral batožinu a v RV-éčku nič neostalo.

Otvoril som si kufor, kde som zbadal svoje vysoké turistické topánky. Zaberali hromadu miesta a ani ich váha nebola zanedbateľná.

Spomenul som si na Marošove slová: „Topánky na turistiku berte, zídu sa.Ani raz som ich nepotreboval a ani som ich nemal na nohách. Ale aspoň pochodili kus sveta.

Ja som sa zbalil relatívne rýchlo. Každý z nás využíval čas svojským spôsobom.

Novis:

Klasicky si nechával všetko na koniec a snažil sa všetko narvať do svojho miniatúrneho kufríka a do príručného batôžteka. Neskôr, keď už bolo RV-éčko vypratané zmyl podlahu. Toto som musel spomenúť, aby si si nemyslel, že len tak zaháľal.

Soviak:

Nerobil si s z ničoho problém a na všetko mal čas. Aj na čítanie dva týždne starého časopisu.

Slavo a Maroš:

Kľudne si posedávali pri stole a debatili.

Johnny:

Pustil sa do pucovania RV-éčka. Hlavne zvonka. Snažil sa pastou odstrániť šmuhy po pneumatikách, ktoré sa neviem akým spôsobom ocitli na boku. Ak si ani ty nevieš spomenúť čítaj toto. Tiež dával do poriadku škrabance od vysokých tují, ktoré sa ocitli na RV-čku ako pamiatka na kemp v Tobermory Village Campground.

Ja:

Dal som sa do varenia. Pripravil som (podľa mňa) celkom dobré cestoviny s chutnou syrovou omáčkou. Nič extra. Klasický bešamel s rozpusteným tvrdým syrom. Všetci sme si na tom pochutnali a to bolo hlavné.

Johnny pri balení, podotýkam, že vecí  Vegeťák Soviak, má čas na všetko  Johnny pastuje RV-éčko

Na okolitých stromoch a lavičkách vyrástli dekorácie vo forme sušiacich sa vecí. Svoj zrak sme spočinuli na spacákovom strome, uterákovom strome. Dokonca neďaelko som zazrel aj príbuzný poddruh uterákovú lavičku.

Vyrážame

Maroš už hnal Johnnyho, aby končil s pucovaním. Vraj už je to dobré. Johnny však je perfekcionista. Tak ešte musel dotiahnuť toto, tam ešte trocha a toto nemohol nechať len tak. Keď už konečne bol aj Johnny spokojný, mohli sme vyraziť smerom k Boltonu.

Bol už najvyšší čas. Nebolo to veľmi ďaleko, len nejakých 15 km. Mali sme určený čas, a ak by sme sa boli omeškali, platili by sme penále. Aj tak sme to stíhali LTT (len tak, tak). Cestou sme museli ešte dotankovať benzín a propán-bután do RV-čka.

Ohrev sprchy a chladenie chladničky fungovali na plyn. Plyn sa spotrebovával, keď RV-éčko stálo a nebolo pripojené na zdroj elektrickej energie.

S benzínom nebol problém. Na každom rohu boli nejaké pumpy. Dotankovať plyn to už bol trocha tvrdší oriešok. Dúfali sme, že v okolí požičovne snáď bude nejaká pumpa aj na plyn. Nakoniec Maroš objavil jedno zastrčené tankovacie miesto aj na plyn.

Odovzdanie RV-éčka

S doplnenými pohonnými látkami a vypucovaným RV-éčkom z vnútra i z vonka sme sa dostavili do spoločnosti Cruisses Canada. Vyložili sme všetku bagáž, vrátane nás samých.

Parkovisko s RV-éčkami, Bolton, Canada  Naša bagáž, po vyložení z RV-čka

Ja som sa obetoval a ostal som strážiť veci. Aby ich náhodou nepokradli. Ja som trpel vonku. Na slnku, čiastočne schovaný v tieni budovy, kým ostatní si hoveli v chladnej klimatizovanej hale spoločnosti Cruisses Canada.

Ale nalejme si čistého vína. Až taká veľká obeta to nebola, lebo kto by kradol v Kanade? Chcel som urobiť pár fotiek z parkoviska, kde boli odstavené a pekne zoradené ďalšie RV-éčka.

Čakali sme, kým si slečna preberie RV-éčko. Prešla ho, popozerala a nič nezvyčajné nezistila. Nič také hrozné ani zistiť nemohla. Škrabance boli len na nálepkách, ktorým bolo auto oblepené a tie čierne šmuhy boli od pneumatiky. Takže naozaj to stačilo vypastovať. Poškodenia neboli žiadne.

Ďalšie požičané auto

Maroš, nám zabezpečil ďalšie auto, aby sme sa mohli presúvať. Tentoraz to bol van a to zn. Dodge Caravan. Osemmiestne auto pobralo nás všetkých a dokonca aj našu batožinu.

Keď som pozrel na auto, potom mi pohľad spočinul na našej batožine a na nás samých – zavrtel som hlavou. To nepôjde. Tam sa nezmestíme.

Nakoniec sme sa nejako natlačili a utlačili všetko. Využili sme úplne všetky dostupné voľné miesta. Aj pod sedadlami i odkladanie miesta na boku batožinového priestoru. Do auto as všetko pomestilo, síce na chlp, ale zmestilo.

Zastávka u Maroša

Maroš nás odviezol najprv k sebe domov, kde sme vyložili batožinu. Maroš býval na Richview Road 1 v Toronte. Zvítali sme sa s Marošovou manželkou Majkou.

Naša bagáž u Maroša  Naša bagáž u Maroša bola všade  Marošova manželka Majka

Kufre sme nechali len tak pohodené v byte. Určite z toho mala Majka radosť Radosť mala z pohodenej batožiny, o ktorú sme každú chvíľu zakopávali, a samozrejme z nás! Nahrnulo sa nás tam hodne.

Maroš si s Majkou nažíval v relatívnej pohode. A zrazu sme tam zavítali my piati (Maroša nepočítam, na neho už bola zvyknutá). Nárast bývajúcich skoro o 200 %. To musel byť šok. Toľko ľudí, aj keď s tým mohla počítať.

Prezliekli sme sa do vychádzkového. Najviac nás dojal Novis, ktorý zo svojho miniatúrneho kufríka vyhrabal košeľu, ktorá sa ani nezdala veľmi pokrčená. Frajeroval s ňou po celý zvyšok dňa a aj časť noci.

Obed

Výber miesta, kde sme sa mali najesť, sme ponechali na Maroša. Veď to tu pozná. Už nám poriadne hrali muzikanti v bruchu, veď nečudo. Tie chutné cestoviny, ktoré som navaril (prihrejem si svoju polievočku) sme jedli ešte ráno. Teraz o 14.00 h. sme už boli trocha, trošičku viac hladuvší.

Nákres pred Novisom v Montana's Cookhouse  Maroš v Montana's Cookhouse  Johnny s parohami v Montana's Cookhouse

Zavítali sme do Montana's Cookhouse. Pri striktnom preklade by som to preložil ako „Montana je kuchárov dom“. Nie je však možné všetko prekladať striktne. Prakticky to bola spoločnosť ponúkajúca reštauračné služby.

Montana's Cookhouse

Montana's Cookhouse (adresa: 1007 The Queensway, Etobicoke) bola vybavená vidieckym štýlom, na hradách boli zavesené rôzne staré náradia – píly, sekery, debničky. Nad hlavami návštevníkov viselo dokonca aj kanoe s prídavným benzínovým motorom.

T. O. Stratené údolie v Montana's Cookhouse na obede  Jedlo v Montana's Cookhouse, Toronto, Canada

V našom boxe sme mali staré drevené lyže s viazaním. Aj plagátová výzdoba korešpondovala s témou boxu. Prišla ukecaná čašníčka, ktorá si zapísala naše objednávky. Po skúsenostiach s Fish and Chips  sme si radšej Chips neobjednávali.

Objednali sme si steak s prílohami. Steak podávali s veľkým zemiakom, tak ako je to v Kanade zvykom. Ja som bol minule celkom spokojný so šalátom Coleslaw, tak som ho odporúčal. Nakoniec aj Novis uznal, že je celkom dobrý. Johnny si dal tanier plný zeleniny. Neviem, neviem – mäso je mäso.

Zábava pri jedle

Čakali sme na jedlo. Čas sme si krátili všakovako. Na stole sa nachádzali papierové parohy, ktoré si hneď nasadil Novis a neskôr aj Johnny. Neviem prečo práve oni dvaja Prečo práve oni dvaja ???.

Na stole boli veľké papierové hárky. Jednak to bola prevencia pred zasvinením stola od jedla, jednak to bolo veľké prázdne maliarske plátno. Ak spomeniem, že tam boli aj farbičky... Viac nebolo potrebné.

Ja som sa hneď dal do kreslenia nášho loga (T. O. Stratené údolie), Novis si nechal pred seba nakresliť mužský pohlavný orgán a aj ženskýPrišla čašníčka a už len nosila a nosila jedlá a nápoje. Hádzali sme do seba jedlo, ako keby sme týždeň nejedli. Jedla bolo dostatok. Keď už sme ani veľmi nevládali, tak sme kecali. Popíjali pivká, k spevu však nedošlo K spevu nedošlo.


Vstup do Montana's Cookhouse, Toronto, Canada  Rogers centre, Toronto, Canada  Naše ďalšie požičané auto Dodge Caravan

Všimol som si to už pri viacerých príležitostiach. Keď je človek veľmi hladný a donesú mu jedlo, ani veľmi nerozpráva zo spolustolovníkmi. Intenzita žuvania jedla je rýchla a plytká (čím skôr do brucha).

Keď už veľký hlad pominie, tak sa spomalí aj práca žuvacích svalov. Sem tam sa prehodí aj pár slov, neskôr pribudnú celé vety. A keď sa začne piť, prichádza na rad aj spev.

Nakoniec sme sa po výdatnom jedle trocha rozhýbali. Pobrali sme sa späť k autu. V Rogers Centre, sa mal práve dnes odohrať zápas medzi Blue Jays a Orioles.

Blue Jays logo  vs. Orioles logo

Ako dopadol zápas? Snáď sa to dozvieš v nasledujúcej časti s názvom Prehliadka Toronta.

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

Pokračovanie

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť