Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Cez Veterník
Cez Veterník

Cez Veterník Ak si sa poriadne zapozeral na jeden z posledných obrázkov v predchádzajúcom článku už iste tušíš, že hamaku som zavesil…  [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Skalisko, jesenný vander
Skalisko, jesenný vander

Skalisko, jesenný vander Ráno nás zase zobudil Slavov telefonát. Správa znela: Už som v Čučme! Čakám na odvoz. Aj tam hore prší? Hneď zr [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Odlet z Toronta

Predchádzajúce časti našej cesty po Kanade si môžeš prečítať tu.

Noc u Maroša

Posledná noc. V Kanade. Naozaj posledná. Každý s ňou naložil po svojom. Soviak a Novis sa vybrali s Marošom na prezeranie nočných krás Toronta. Že v noci nie je čo vidieť? Never tomu! Vždy je čo obzerať! O tom ako pulzuje nočný život v Toronte by sme vedeli rozprávať všetci.

Výhľad z Marošovho bytu, Toronto, Canada  Vlniaci sa had ľudí v letiskovej hale v Toronte, Canada

Možno sa časom odhodlajú (Maroš, Novis, či Soviak), k tomu, že napíšu niečo. Pravdu povediac neverím tomu ani ja. Bude to rovnako ako pri návšteve Casína v Niagara Falls, alebo pri našom jesennom vandry vo Volovských vrchoch. Dodnes nie je nič napísané a už to tak asi aj zostane. Škoda. Spomienky, minimálne na túto noc, poslednú v Kanade, by mohli byť celkom zaujímavé.

Ja som zostal s Johnnym a Marošovou manželkou Majkou v jednom byte. Nočný život nepulzuje len mimo múrov bytov a domov. Čo k tomu dodať? Viac asi nebude potrebné. Nebudem to tu rozvádzať. Apropó, rozvádzať. Pár mesiacov po tom ako sme z Kanady odišli sa Maroš s Majkou rozviedli, čo je nám ľúto.

Ráno sme sa po prehýrenej noci pozviechali a pustili sa do balenia. Vonku bolo sychravé počasie, ale už nám to bolo jedno, veď už sme mali odlietať.

Na letisku

Maroš nás odviezol na letisko, rozlúčili sme sa a odišli sme do letiskovej haly. Zorientovali sme sa a zistili sme, že náš let má meškanie. Slabých 240 minút. Samozrejme meškanie sa môže zmeniť.

Letisková hala v Toronte, Canada  Vyskúšali sme aj policajnú trojkolku ponášajúcu sa na Segway, letisko v Toronte, Canada  Výhľad cez tónované sklá na letisku v Toronte, Canada

Čo s načatým večerom? Mne sa pravdu povediac už nechcelo teperiť nikam, spolu zo Slavom sme zostali na letisku. Museli sme predsa dohliadnuť na prípadnú zmenu času odletu. Čo, ak sa posunie skôr. Nádej zomiera posledná.

Vyhliadli sme si miesta v blízkosti elektrických zásuviek a pozerali filmy. Nejako sme museli zabiť čas.

Znova u Maroša

Soviaka napadlo vrátiť sa späť k Marošovi. Nepamätali sme si Marošovu presnú adresu, tak pre istotou ešte Marošovi zavolal. Vraj, aby mu poslal pohľadnicu. Naivný trik. Marošmohol niečo šípiť.

Zobrali si taxík a odviezli sa späť k Marošovi. Soviak, Novis a Johnny. Nebol som tam, ale viem si predstaviť výraz Marošovej tváre, keď im otváral dvere.

Pokúsim sa interpretovať Marošove myšlienky od chvíle, ako nasadol do auta a smeroval domov:

Paráda, vyložil som ich na letisku a už letia domov. Konečne! Prídem domov, hodím sa pod sprchu a možno nie sám. Hmm... Príjemné... Už sa vidím v posteli a možno nie sám. Hmm... Príjemné...

Maroš sladko unavený a s úsmevom, aký zvykne mať Dunčo, keď vychádza z košiara plného oviec, sa pohodlne rozvalí na manželskej posteli. Pomaly zaspáva. V tom si uvedomí, že do mysle sa mu prediera neústupčivý zvuk domáceho zvončeka.

S veľkým sebazaprením sa zodvihne, nežne pozrie na ležiacu Majku. Raz-dva to vybavím a vrátim sa do postele k Majke. Hmm... Príjemné... Ide k dverám. Rozospatými očami nazrie cez dverný priezor. Nikoho nevidí. Mám otvoriť? Otvorím, veď čo sa môže stať?

A to nemal robiť! Viete predsa, čo sa stalo kozliatkam, keď otvorili dvere vlkovi. Tí kujóni zakryli rukou dverný priezor.

Maroš otvoril dvere. Nestihol sa ani nadýchnuť a už boli znova v byte.

Marošovi preblesklo hlavou pár chaotických, útržkovitých myšlienok:

Ako? Zase? Čo? Znova? Oni? Čo tu robia? Veď som ich už vysadil na letisku. Sníva sa mi? Nie nesníva. To nie je pravda! To sa ich už naozaj nezbavím?

Na letisku – čakanie v rade

Ja so Slavom postávam v dlhom rade odletuchtivých ľudí, ktorí po piatich hodinách čakania majú nervy na dranc. Meškanie sa medzitým zmenilo. Predĺžilo sa o hodinu. Celkový sklz bol 5 hodín.

Had nervózne postávajúcich cestujúcich sa skrúca cez celú šírku letiskovej haly. Pomaly sa prepracúvame k Chek-inu. Pred nami je už len necelá stovka ľudí.

Pristavené lietadlá na letisku v Toronte, Canada  Slavo si veselo vegetí v letiskovej hale v Toronte, Canada  Letisková hala určená pre čeknutých cestujúcich, Toronto Canada

V tom si všimnem, že dorazila partia, ktorá na smrť vystrašila Maroša, keď sa mu znova zjavili pred dverami. Pribehli k nám zboku. Hneď som si všimol nenávistné pohľady okolostojacich ľudí, ktorí si mysleli, že sa chcú votrieť do radu. Na to človek nemusí ovládať žiadnu reč, aby zistil, že niekto bude nahnevaný.

Na letisku – ja v rade nečakám

Soviak sa poprehraboval v peňaženke a objavil VIP kartičku leteckej spoločnosti, ktorou disponoval. Šiel sa opýtať, či mu platí aj tu. Hej platí! Nech sa páči k VIP zóne.

Tam nečakal nikto, ale aj tak sa našlo pár jednotlivcov v našom rade, ktorí namietali, že sa predbieha. V tom Soviak víťazne vytiahol VIP kartičku nad hlavu a povedal:

Keby si mal takúto kartičku, ani ty by si nemusel stáť v rade.

(voľne parafrázované – pozn. autora)

Pomocou VIP kartičky prepašoval Novisa aj Johnnyho, čím sa vyhli dlhému čakaniu v rade. My so Slavom sme sa už nezmestili do limitu VIP kartičky.

Aj tak si myslím, že pracovník letiska, sa len chcel vyhnúť prípadným problémom, ktoré by mohli nastať, ak by aj mňa zo Slavom uprednostnili. Ľudia v rade boli už fakt nervózni a stačila by len iskra a...

Tak sme si vystáli radu.

Pomoc priateľa

Pri prepážke nám Johnny vybavil spoločné miesta. Nabudúcena nich nedám!

Pri vstupe do Kanady mi „pomohol“ Novis, no v skutočnosti som mu pomáhal ja, aj keď si to vtedy asi neuvedomoval.

Pohľad do nášho lietadla, niekde nad Atlantikom  Informačná obrazovka v lietadle nás informovala, niekde nad Francúzskom

Teraz mi zas pomohol Johnny a mali sme výborné miesta v strednom páse sedadiel, úplne vzadu pri záchodoch. Štatisticky sú však posledné miesta v lietadle najbezpečnejšie, takže som až tak nehundral. To mi vydržalo dovtedy, kým som nenastúpil do lietadla.

Poflákali sme sa po letiskovej hale vyhradenej pre čeknutých pasažierov. Presnorili sme každý jeden Dutty Free Shop. Nakúpili sme všetko, čo sme nakúpiť mali, aj to čo sme nakúpiť nemali. Ale to už je ako z reklamy.

Udivilo ma, že letiskový policajti majú k dispozícii dopravné prostriedky ponášajúce sa na Segway-e. Využili sme chvíľkovú nepozornosť policajtov a na jednom z nich sme sa previezli Previezli na Segway-och .

Let do Ríma

Pár posledných fotiek a mohli sme nastupovať do lietadla. Pred nami bolo pár kilometrov, ktoré sme museli preletieť, aby sme ráno mohli byť v Ríme. Mali sme letieť presne 7 092 km, vo výške 11 277 m. Ani o meter viac.

Soviak bol vysmiaty, lebo mal sedadlo pri uličke. Mohol si aspoň natiahnuť nohy. No dobre, jednu. Ale natiahnuť ju mohol. Ja som mal z jednej strany Slava, ktorý celú cestu podriemkával. Z druhej strany som mal nejakého cudzinca.

Klíma v lietadle chladilaNašťastie sa nám ešte ušli deky. Možno by sa ušlo aj viacerým, ak by si Novis NÁHODOU nepribalil do príručnej batožiny deku po lete z Ríma do Toronta.

Citujem:

„Bude aspoň pre Sidu.“

(Sida = Írsky seter – pozn. autora)

Znudené tváre počas letu z Toronta do Ríma  Snaha o rozveselenie Novisa počas letu

Takže let to bol naozaj exkluzívny. Na našich tvárach je zrejmé, že nás to nesmierne bavilo. Dúfam, že sarkazmus a irónia z textu len tak srší. Vtedy sme ešte netušili, že náš prípoj do Budapešti...

Čo bolo v Ríme na letisku? Čo zapríčinil Soviak? To až nabudúce...

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

Pokračovanie

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť