Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen

Killarney Provincial Park a George Lake

Recreation vehicle, zn. Ford

Všetky časti našej cesty po Kanade si môžeš prečítať tu.

Ráno sa Soviak začal chystať na svoj pravidelný každodenný beh. Na moje veľké prekvapenie si bol aj zabehať. Ja s Novisom sme si dali za úlohu dôjsť až k jazeru. V kraťasoch sme sa vybrali smerom k predpokladanému pobrežiu.

Kanada, Geogian bay

Asi po 30 minútach chôdze sme konečne došli k orientačnej tabuli, celý doštípaní od komárov. Z tabule sme vyčítali, že smerom k pobrežiu to je ešte hodný kus cesty, cca 1 hodiny. Kemp bol celkom rozľahlý a preto sme sa, že sa vrátime. K tomuto rozhodnutiu prispeli aj Novisove vnútornosti, ktoré ho prinútili k rýchlejšej chôdzi, ba až k behu. Došiel LTT (len tak tak).

Naraňajkovali sme sa a prebrali sme dnešný program. Dnes nás čakala cesta v dĺžke 301 km, tak sme si sebou trocha hodili. Hneď zrána sme si mali ísť pozrieť pobrežie. Keď už sme tu škoda by bolo nevidieť ho. Potom sme mali ísť na nákup proviantu do Fodlandu v Midlande. Doraziť do cieľa našej cesty pri jazere George Lake v kempingu Killarney sme chceli čo najskôr. Tu Maroš vybavil kanoe, ktoré sme už mali rezervované. Taký bol plán.

Huron Lake, Georgian Bay

Rozcvička pri Georgian Bay, Ontario, KanadaRV-čko (recreation vehicle) sme zaparkovali na parkovisku na pobreží Georgian Bay a vybrali sme sa k vode, pešo. Cestou sme minuli jeden záchod.

Záchody, toalety či WC boli strategicky rozmiestnené v celom kempe a pritom neboli ani veľmi na očiach. Ďalšia vec, ktorá ma dosť zarazila, ale v dobrom, boli všadeprítomné bezbariérové prístupy. Či už to boli záchody, umyvárky, obchody alebo chodníky.

Soviak imituje surfing na Hurónskom jazereZišli sme k pobrežiu, kde nás privítali upravené a udržiavané odpočívadlá, ktoré boli tvorené klasickými nahrubo opracovanými drevenými stolmi a lavicami. Voda krásne čistá a priezračná. Nikde žiadne smeti.

Novis sa už v karavane vystrojil na kúpanie, obliekol si svoje pekné žlté šortkové plavky, zobral si uterák okolo krku a s veľkými očami sa vybral k vode. Po tom ako si omočil nohy v jazere sa jeho oči ešte viac rozšírili!

Nakoniec, po primeranej rozcvičke sa vrhol do vody a zaplával si. Soviak ho chcel tiež napodobniť, no on skončil len pri rozcvičke. Do vody nevliezol. Snažil sa však imitovať surfistu, čo sa mu aj celkom darilo. Rovnako dopadol aj jeho test státia na jednej nohe.

Vrátili sme sa k autu, my suchí a v teple, Novis mokrý a chladný. Napriek tomu len Novis sa môže pochváliť skutočnosťou, že plával v Hurónskom jazere.

Novis sa kúpe v Hurónskom jazere, Kanada  Soviakov balans v Feorgian Bay, Kanada  Georgian Bay, Ontario, Kanada

 

Foodland v Midlande, Kanada

V neďalekom meste Midland sme zastavili v obchode Foodland, kde sme doplnili proviant. Ľahko sa to pamätá: Midland – Foodland – proviant. Obchod bol klasického supermarketového typu. V jednej veľkej hale sme našli všetko od potravín až po kozmetiku. Soviak sa snažil nakupovať len chutné a nevyhnutné veci, napr. veľké balenie kreviet. Nakupovali sme rozumom, samé veľké balenia.

George Lake, Ontario, Canada

Ceny potravín boli o trochu vyššie ako u nás doma, avšak výrazne lacnejšie ako v Nórsku. Samozrejme sa oplatilo sledovať, akciové ponuky.

Myslím, že Slava a mňa napadlo pozrieť sa aj na ceny. Preto sme veľké 2 l balenie colového nápoja vymenili za litrové. Mali ho v akcii a bol lacnejší ako veľké balenie. No nekúp to! 

Nakoniec som si kúpil aj mydlo. To ktoré som mal, som nechal na letisku v Budapešti na colnici.

Našťastie naše RV-čko malo dostatok úložného priestoru. Proviant sme naskladnili a už o niečo ťažší sme vyrazili doplniť palivo. Po doplnení paliva sme sa mohli s radosťou (Maroš by o otm vedel rozprávať) vyraziť po ceste č. 12 k Trans kanadskej diaľnici (Trans Canada Highway).

Trans Canada Highway (TCH)

Trans Canada HighwayTCH je nosnou časťou južnej cestnej siete Kanady. Diaľnica prechádza všetkými desiatimi provinciami Kanady od východu až po západ. Teda od pobrežia Atlantického oceánu až k pobrežiu Tichého oceánu. Má celkovú dĺžku 8 030 km (4 990 míľ). TCH (prosím nemýliť si s THC!) je jednou z najdlhších ciest spolu s Sibírskou diaľnicou (11 000 km, 6 800 míľ) a Diaľnicou č. 1 v Austrálii (14 500 km, 9 000 míľ).

Celá výstavba diaľničného systému TCH bola schválená zákonom z roku 1949. Stavba diaľnice sa začala v roku 1950 a oficiálne ju otvorili v roku 1962, no na dokončenie čakala až do roku 1971. Biely javorový list na zelenom podklade je pre túto diaľnicu charakteristickým označením. (zdroj)

TCH obchádza Georgian Bay a dlhé kilometre mala označenie ako cesta č. 400, ktorá neďaleko Dinner Lake sa mení z 4 prúdovej na klasickú cestu s dvoma jazdnými pruhmi a ďalej pokračuje ako cesta č. 69. Po 200 kilometroch, medzi jazerami Rock Bay a Lovering Lake, sme TCH opustili a cestou č. 637 sme pokračovali k cieľu našej dnešnej cesty do kempu v Killarney Provincial Park. Po ďalších 60 kilometroch, okolo 16.00 h. sme dorazili do kempu pri Georgeovom jazere (George Lake) v Killarney Provincial Park.

Zrkadlenie na hladine George Lake  Zrkadlenie na hladine George Lake, Canada

Killarney Provincial Park

Killarney Provincial Park sa nachádza na severnom pobreží Georgian Bay v Huron Lake v provincii Ontário v Kanade. Krajine dominuje pohorie La Cloche a jej veľké kremencové kopce. Biele vrcholy kopcov ostro kontrastujú so zafírovou modrými vodami jazier a bujnou zelenou vegetáciou borovicových drevín a močaristých nížin, ktoré často obklopujú miestne jazerá. Je jedným z najobľúbenejších miest v divočine v centrálnom Ontáriu. Killarney Provincial Park je považovaný za jeden z najkrajších provinčných parkov v celom Ontáriu.

Bránou do parku je kemp pri George Lake. V jeho okolí sa nachádza množstvo osamotených miest vhodných na kempovanie, ktoré zaručujú zážitok zo samoty uprostred prírody. Jazerá sú vzájomne poprepájané udržiavanými chodníkmi, kadiaľ bez problémov preniesieš aj kanoe. V parku je možné vidieť mnoho zvierat. Krajina poskytuje domov pre losa, jeleňa, medveďa, vlka, rysa, kunu, bobry. Nájdeme tu tiež viac ako 20 druhov plazov a obojživelníkov, 100 druhov vtákov, ktoré tu majú hniezdiská alebo využívajú vodnú plochu na odpočinok pri tiahnutí. 10 000 štvorcových kilometrov sa v roku 1964, aj vďaka lobingu Skupiny sedem (pozri nižšie), stalo provinčným parkom (obdoba našich národných parkov).(zdroj)

Zrkadlenie na vodnej hladine, George Lake, Canada

Počasie nám veľmi neprialo, bolo dosť zamračené a vyzeralo to tak, že sa schyľuje k dažďu. V kempe sme si našli svoj Camp Sites, teda miesto, kde odparkujeme naše RV-čko. Bolo bez elektrického pripojenia, nám to však nevadilo. RV-čko bolo úplne samostatné a malo aj vlastný benzínový generátor elektrického prúdu, ktorý sme aj tak nepoužili.

Johny pózuje pri kanoe na George Lake, Canada

Prekvapenie nás čakalo pri hľadaní našich rezervovaných kanoí. Kanoe sme našli bez problémov, no boli v stojanoch a uzamknuté.

Po vytelefonovaní sa Maroš dozvedel, že kľúče od zámkov, veslá a bezpečnostné vesty dostaneme v požičovni kanoí Killarney Outfitters, na mieste vzdialenom asi 5 km. Tak znova šup do RV-čka a ideme po príslušenstvo.

Vyzbrojený vestami pádlami a hlavne kľúčami sme sa vrátili späť do kempu. Vystrojili sme sa do kánoi (vesty, pádla), ale aj proti komárom. Obliekli sme si na seba moskytiery, zašli sme k stojanom, kde nás už čakali dva kusy trojmiestnych kanoí značky Souris River Canoes.

Ja som už v minulosti absolvoval plavbu na kanoe a vedel som, že nepatria medzi najstabilnejšie plavidlá. Aj z toho dôvodu som si do kanoe nezobral fotoaparát.

Schovávačka na George Lake, Canada

Po skúsenostiach z raftingu, či už na Balkáne alebo v Nórsku, som vedel, že celkom ľahko môžem skončiť vo vode. Nemám smozrejme na mysli vlastným pričinením. Vždy sa nájde poblízku nejaký kamrát, ktorý mi tam s radosťou pomôže. Preto som si za spolupádlovačov vybral Johnnyho a Maroša.

George Lake, Canada, zrkadlenie na vodnej hladine

Zvyšní traja, teda Slavo, Soviak a Novis sa nalodili do druhého kanoe a už sme veselo pádlovali, všetci spololčne, po Georgeovom jazere (George Lake).

Prešli sme asi 100 metrov, keď sa Johnny predsa len rozhodol, že skočí po kameru, aby sme mali aspoň nejaké fotky a video z pádlovačky. Len vďaka Johnnymu máme fotky z pádlovačky z Georgeovho jazera. Vrátili sme sa na breh.

Medzitým sa posádka druhého kanoe sa snažila pred nami schovať, no Novisova hlava (a nielen jeho) vždy svietila a ľahko sa dala nájsť.

George Lake

Samotné jazero George Lake bolo pekné a rozľahlé. Na dĺžku mohlo mať okolo 2 km a šírka okolo 600 metrov. Do Gergeovho jazera sa vlievala voda z jazera Freeland Lake a opúšťala ju potôčikom na juhozápade. Mala plno malých, či väčších zálivov a zákutí. Skalnaté brehy jazera boli sfarbené do červena a pri bezvetrí sa na vodnej hladine vytvárali nádherné zrkadlové obrazy brehov pred nami. Na viacerých miestach boli vybudované kempovacie miesta, pričom k niektorým sa dalo dostať len z vody.

Posádka druhého kanoe, na George Lake, Canada

My traja teda ja, Johnny a Maroš sme si veselo pádlovali po jazere, pričom sme sa dostali až k jazeru Freeland Lake. Jazerá boli od seba oddelené kamenistým brehom o šírke približne 15 – 20 metrov. Cez tento suchý pás zeme sme mohli preniesť kanoe a pokračovať ďalej v plavbe po Freeland Lake. Neurobili sme to.

Čiastočne sa mračilo, miestami spŕchlo pár kvapiek dažďa a dvíhal sa aj vietor, ktorý ako na potvoru fúka vždy oproti. Pričom je jedno akým smerom človek ide. Dlho sme už nevideli druhú posádku, tak sme predpokladali, že vyšli na breh, no to im bolo málo platné, lebo kľúče od RV-čka mal Maroš.

Johnny a v pozadí Little Sheguiandah Lake, Canada

V tejto severovýchodnej časti jazera boli dva menšie ostrovy. Na jednom z nich si zriadili stanovisko rybári, ktorí sa snažili niečo chytiť. Viac-menej sa im darilo, niekedy viac inokedy menej.

Nešli sme priamou cez jazero, teda najkratšou cestou, ale popri brehu. Na otvorenej hladine jazera fúkal dosť silný vietor, ktorý bol dosť nepríjemný. Pri brehu až tak nefúkal a nás určite čaká aj viac zaujímavostí, čo sa aj potvrdilo.

Našli sme pekný záliv, ktorý sme sa rozhodli pozrieť zblízka. Na jeho vzdialenejšom konci sa za stromami otváral priestor, ktorý mohol byť skratkou k stanovisku kanoí.

Zrkadlenie na hladine George Lake, Canada

Vystúpili sme na breh preniesli sme kanoe pár metrov a ocitli sme sa na ďalšom jazere, ktoré sa volá Little Sheguiandah Lake. Jazero bolo malé a už na prvý pohľad bolo vidno, že je nepriechodné. Zo všetkých strán bol obohnaný vysokými skalnatými brehmi.

Vrátili sme sa späť do Georgeovho jazera a už bez ďalšieho zdržania a problémov sme dorazili k prístavisku kanoí, kde nás už netrpezlivo vyčkávali Novis, Slavo a Soviak.

Pred chutnou večerou sme si dali po poháriku zo zásob, ktoré sme priniesli z Európy. Po večeri sme si dali tiež po jednom poháriku z už spomínaných tekutých zásob. Vychádzajúc z počtu vypitých pohárikov sa ani nečudujem, že som si nezapamätal, čo bolo na večeru.

Po tom ako som zbaštil chutnú večeru som sa trhol a vybral som sa za pekným západom slnka. Obloha sa čiastočne trhala a nízko položené slnko pekne osvetľovalo okolité brehy a sfarbovalai ch do červena.

Jediné, čo mi vadilo boli komáre. Mal som na sebe moskytieru, ktorá účinne pomáhala. Fotka s moskytiérou na hlave nie je nič‑moč. Urobiť fotku bez moskytiery si vyžadovalo kus sebazapretia. Nepriek tomu som sa o to pokúsil, no rýchlo som si to rozmyslel. Cestou som narazil na turistický chodník La Cloche Silhuette Trail.

La Cloche Silhuette Trail

La Cloche Silhuette trekV mieste, kde sme kempovali prechádzal turistický chodník La Cloche Silhouette o dĺžke 78 km (48 míľ) Začína a končí u Georgeovho jazera. Vedie cez drsné vrcholky pohoria La Cloche. Samotný chodník dostal meno po obraze "La Cloche Silhouette", ktorý namaľoval maliar zo Skupiny siedmych - Franklin CARMICHAEL (1890 – 1945).

Po celej dĺžke chodníka je možné pozorovať divokú, nespútanú kanadskú prírodu. Na mieste je však opatrnosť! Môžeš stretnúť aj medvede, losy, jelene, hady a bobrov (zdroj)

The Group of Seven

Skupina siedmych – spoločnosť kanadských maliarov krajiny z rokov 1920-1933. Niekedy boli označovaní aj ako predstavitelia Algonquinskej (školy. Pôvodnými členmi boli Franklin CARMICHAEL, Lawren HARRIS, Alexander Y. JACKSON, Frank JOHNSTON, Arthur LISMER, James E. H. MACDONALD a Frederick VARLEY. Skupina zastávala názor, že vtedajšie kanadské umenie, by sa mohlo prezentovať práve prostredníctvom priameho kontaktu s prírodou. Ich obrazy boli inšpirované predovšetkým nedozernou a prekrásnou kanadskou krajinou. (zdroj)

Zrkadlenie na vodnej hladine jazera George Lake, CanadaPo návrate som zistil, že už po mne chceli vyhlásiť pátranie, aj keď až také akútne ako v Slovenskom raji v roku 2012 to nebolo.

RV-čko bolo vybavené aj troma účelne rozmiestnenými vetracími otvormi. Jeden bol v záchode, čo je pochopiteľné. Ostatné dva boli nad posteľami. Jeden v manželskej spálni, kde líhali bok po boku Novis so Soviakom.

Druhý bol nad posteľou v prednej časti RV-čka, kde som sa s lôžkom delil s Johnnym. Vetracie otvory boli počas jazdy zatvorené, lebo pri Marošovej jazde by kládli vzduchu priveľký odpor a brzdili by nás.

Pri státí v kempe sa tieto vetracie otvory pootvárali, aby sa RV-čko dobre vetralo.

Prečo to tak podrobne opisujem? To sa dozvieš v ďalšom pokračovaní...

Odkazy na kemp v angličtine:

Killarney Provincial Park - http://www.ontarioparks.com/park/killarney
Friends of Killarney Park - http://friendsofkillarneypark.ca

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

Pokračovanie

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť