Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Smer Tobermory
Smer Tobermory

Smer Tobermory Soviak s Novisom zatvorili vetracie okienka a aj ja som dúfal, že noc prebehne bez nejakých rušivých vplyvov. Uprostred noci som  [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Hore na hrebeň
Hore na hrebeň

Hore na hrebeň Mal som pár dní voľna, tak prečo to nevyužiť na menší tramp. Voľba padla na Volovské vrchy. Toto pohorie je pre mňa veľk [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Niagara Falls v noci

Predchádzajúce časti našej cesty po Kanade si môžeš prečítať tu.

Niagara, American Falls at nightVoda bola všade! Mierny vánok roznášal jemné kvapôčky vody navôkol. Soviak si vybral svoj Batman plášť, ktorým strašil okoloidúce deti. Jemné mrholenie nás nepretržite pokrývalo čoraz silnejšou vrstvou vody, ktorá vytvárala na nepremokavom oblečení drobné stužky vody.

Niagara Falls, Bridal Veil Falls with Rainbow bridge at nightNašťastie, toto trvalo len do chvíle, kým sme neprešli mimo spádu vody. Ale ako sa voda dostala do vzduchu? Jednoducho!

Pri vodopádoch sa triešti voda na drobné kvapôčky, ktoré sú také ľahké, že ich vzostupný prúd vzduchu vynáša hore a roznáša po okolí. Preto je mokro všade navôkol.

Vyšli sme spoza rohu Table Rock Welcome Centre (Stolová skala, Uvítacie centrum, voľný preklad) a už bolo zreteľne počuť obrovský hukot más vody, ktoré z veľkej výšky padali dole cez skalnú podkovu.

Snažil som sa, a nielen ja, využiť posledné zvyšky svetla zo zapadajúceho slnka, na zachytenie, čo najlepších snímok, ktoré by sa mohli dať do rodinného albumu.

Bezpečnosť na prvom mieste

Niagarské vodopády sú dosť vysoké na to, aby sa človek dochrámal, ak by spadol. Preto dosť dbajú o bezpečnosť návštevníkov. Všade boli informačné tabule, ktoré informovali o niektorých pamätihodnostiach, ale aj o nebezpečenstvách, ktoré na návštevníkov číhajú.

Niagarské vodopády, Idylka  pri zábradlí, Canada  Niagara, Horseshoe Falls at night  Niagara, the Child near railing, Canada

Piktogramy znázorňovali viacero zákazov. Jedným z nich bolo aj zákaz preliezania zábradlí. Niektorí rodičia vykladali svoje deti na múrik s nízkym zábradlím, ktorý ich mal držať v dostatočnej vzdialenosti od okraja. Za týmto múrikom bola už len hlbočina. Nebola tam rovno voda, ale pád z takej výšky na zem, by tiež nebola žiadna slasť.

Niagarské vodopády

Niagarské vodopádyjedny z najznámejší vodopádov sveta. Nachádzajú sa na hranici medzi Kanadou a USA. Rieka Niagara je dlhá iba 56 km a odvádza vodu z Lake Erie (Erijské jazero) do Lake Ontario (Ontárijského jazera). Na rieke Niagara, tesne pri vodopáde Horseshoe Falls, sa nachádza Goat Island (Kozí ostrov). Ostrov dostal názov podľa kôz, ktoré počas tuhej zimy na tomto ostrove zamrzli.

Goat Island rozdeľuje rieku Niagara na tri toky, ktoré vytvárajú tri samostatné vodopády. Vodopád Horseshoe Falls (Konská podkova) na kanadskej strane, American Falls (Americké vodopády) a priľahlé Bridal Veil Falls (Vodopád svadobného závoja) obidve na americkej strane.

Niagara Falls, Bridal Veil Falls at night  Niagara Falls, Bridal Veil Falls with coloured light, Canada

Napriek tomu, že dva z nich sa nachádzajú na území USA, nie je to pre nich žiadna veľká výhra. Najlepšie sa dajú Niagarské vodopády pozorovať z Kanadskej strany, kde sme boli aj myDobrá pozorovateľna Niagarských vodopádov ja z kanadskej strany

Vodopády nie sú veľmi vysoké. Horseshoe Falls majú výšku 53 m a šírku 790 m. American Falls majú výšku len nejakých 21 m, aj to kvôli tomu, že v roku 1954 sa z nich zosunula hromada skál, ktorá teraz leží na úpätí vodopádov, široké320 metrov.

Výškou teda v žiadnom prípade nemôžu konkurovať takým vodopádom ako sú napr. Viktóriine v Južnej Afrike, ktoré dosahujú výšku120 metrov.

Niagarské vodopády sú však významné svojou mohutnosťou. Priemerný ročný prietok je 5 936 m³/s a sú jedny z najmohutnejších vodopádov v Severnej Amerike. Oproti tomu Viktóriine vodopády majú priemerný prietok len okolo 1 400 m³/s, teda približne trojnásobne menej.

Niagara Falls, Bridal Veil Falls with coloured light, Canada  T. O. Stratené údolie pri Niagarských vodopádoch, Kanada

Veľké jazerá, či už kanadské alebo americké, odvodňujú rozsiahle oblasti Kanady a severo‑východu USA. Všetka tá voda sa leje korytom rieky Niagara, ktorá potom prechádza do rieky sv. Vavrinca a vlieva sa do Atlantického oceánu.

Všetko pre turistov

Noc má svoju moc. To si uvedomili aj miestny lokálpatrioti, a aby prilákali turistov vysvietili Niagarské vodopády. Všetko pre turistov! Otázne je, či je to aj pekné. Biela farba osvetlenia je celkom fajn, ale meniace sa farby mi pripadali dosť gýčovito. Všetky tri vodopády boli osvetlené.

Osvetlenie je zrealizované z kanadskej strany, čo je vzhľadom k geografickej polohe vodopádov pochopiteľné. Rovno spod kasína vyžarovali reflektory mohutné svetelné prúdy, ktoré dopadali na nekonečné množstvá pretekajúcej vody.

Ešte pár fotografií, ktoré som spravil s poslednými zbytkami svetla s výdatnou podporou blesku a mohol som sa vydať na lovenie tých pravých nočných snímkov.

Sprivatizoval som Marošov statív a odpojil som sa od partie. Ešte predtým som z Maroša vydoloval informáciu týkajúcu sa odchodu posledného WEGO-busu. To len tak pre istotu.

Falsview Casino Resort, Niagara Falls, Canada  Niagara Falls, Skylon Tower, Canada  Niagara Falls, lights under Fallsview Casino, Canada

Na nábreží, napriek pokročilému času, bolo hafo ľudí, ktorí mi len zavadzali v záberoch. Zámer pritiahnuť turistov aj v noci sa vydaril, to musím uznať. Na americkej strane sa už rozžiarili svetlá na budove Seneca Niagara Casino & Hotel. Vytvárali efektné svetelné šou, ktoré priťahovalo pohľady aj z kanadskej strany rieky Niagara

Niagara Daredevil – Niagarský odvážlivec

Annie Taylor, Niagara Falls Daredevil, CanadaV tomto prípade by bolo vhodnejšie použiť slovo odvážlivci. Jedná sa o ľudí, ktorých motív je viac, či menej známy. Ľudská myseľ je nevyspytateľná. Týka sa to odvážlivcov, ktorí sa rozhodli prekonať Niagarské vodopády, či už dobrovoľne alebo z nutnosti.

V rôznych plavidlách, ale aj bez nich sa pokúšali o zdolanie vodopádov s vidinou slávy, bohatstva, či len vlastného uspokojenia. Viaceré atrakcie dodnes žijú z konaní týchto ľudí. Tí, ktorí to prežili dosiahli slávu. Svoju chvíľkovú slávu. Nakoniec sa na nich postupne zabúda v cintoríne dejín.

Tak dopadla aj Annie TAYLOR – vo veku 63 rokov podstúpila prvý zdokumentovaný pokus a za pomoci plavidla – suda, prekonala hranu Niagarských vodopádov - Horseshoe Falls (Konská podkova) a prežila. Svoj úspech však nedokázala využiť a zomrela vo veku 82 rokov, chudobná ako kostolná myš.

Charles STEPHENS bol prvý Daredevil, ktorý pri pokuse o zdolanie vodopádov zomrel. Zastával názor, že telo musí byť v plavidle napnuté. Nohy si priviazal o kovadlinu na spodku suda a ruky pripútal koženými remeňmi o vrch. Po spustení sa cez hranu Niagarských vodopádov sa dno suda odtrhlo. Našla sa len jeho pravá ruka, ešte stále obmotaná koženým remeňom.

Dlhých 23 rokov nikto nenašiel odvahu alebo dostatok obecenstva, ktoré by sledovalo cestu dolu vodopádmi. Až Karel SOUČEK, ktorý sám seba nazýval „Last of The Niagara Daredevils“. Spolu so svojím tímom rok pripravoval riskantnú operáciu. Nakoniec 02. 07. 1984 spustili na rieku Niagara špeciálne navrhnutý červený sud. Po prepade cez hranu vodopádov sa sud nevynáral. Až po dlhých 45 minútach ho zazreli. Zbadali červenú farbu suda ako sa vynoruje spod perejí. Utrpel len drobné zranenia. Za nepovolenú plavbu dostal pokutu 500 dolárov a sud mu úrady zabavili.

Jeffrey PETKOV a Peter DEBERNARDI bola prvá dvojica, ktorá zdolala Niagarské vodopády. V rámci protidrogovej kampane sa dňa 28. 09. 1989 spustili dolu prúdom. Dostali pokutu každý vo výške 10 000 dolárov a súd im sud zabavil (slovna hračka súd - sud). Výška pokuty mala dať jasný signál pre ich nasledovníkov, ale čo to je 10 000 dolárov, ak je tu možnosť zapísať sa navždy do histórie?

Jesse SHARP bol vynikajúci kajakár, ktorý chcel ako prvý kajakár zdolať Niagarské vodopády. Jeho rozlámaný 3,6 metrový kajak zrekonštruovali, avšak jeho telo búrlivé vody rieky Niagara nikdy nevydali.

Zdroj, ďalší zdroj

Roger WOODWARD a Deanna WOODWARD

Dňa 09. júla 1960 Jim Honeycutt zobral na výletnú plavbu na horný tok rieky Niagara Rogera Woodwarda a Deannu Woodward. Malá loďka, na ktorej sa plavili začala mať problémy s motorom a silný prúd rieky ich začal unášať k hrane Horseshoe Falls (Konská podkova).

Vyskočili z loďky a plávali ako o život. A to doslova! Deanne Woodward sa podarilo doplávať na Goat Island (Kozí ostrov), kde ju v poslednej chvíli, zachytili a zachránili návštevníci. Vytiahli ju von z vody, len pár metrov od okraja vodopádov.

Rogerovi Woodwardovi a Jimmovi Honeycuttovi sa to nepodarilo, prepadli cez hranu vodopádu. Rogera len v plavkách a záchrannej veste vytiahli na palubu výletnej lode pod vodopádmi. Mal len ľahký otras mozgu a bol v šoku. Toto bol prvý zaznamenaný prípad, prežitia po prechode Niagarských vodopádov bez plavidla. Žiaľ Jim Honeycutt také šťastie nemal. Jeho telo sa našloo štyri dni.

Kirk R. JONES.

Kirk Jones 20. 10. 2003 dobrovoľne skočil do perejí a prežil bez vážnejších zranení. Všetko nasvedčovalo tomu, že chce spáchať samovraždu. Po vypočutí jeho priateľov vysvitlo, že na skok sa pripravoval, ale mal asi viac šťastia ako rozumu.

Nakoniec ho súd uznal vinným vo veci výtržníctva a uložil mu peňažný trest vo výške 3 000 dolárov a nariadil mu uhradiť aj ušlý zisk pre Niagara Parks vo výške 1 408 dolárov.

Niagara Scow

Niagara Scow alebo tiež Old Scow je neoficiálny názov pramice, ktorá je dodnes zreteľne viditeľná na plytčine neďaleko starej vodnej elektrárne. Ako sa dostala na plytčinu?

Takto:

Johnny pri Old ScowK nehode došlo 06. augusta 1918, keď Gustave LOFBERG a Frank HARRIS boli na palube pramice, ktorá niesla náklad piesku a štrku. Pramica bola pripútaná vlečným lanom s remorkérom Hassayampa, ktorého kapitánom bol John WALLACE. Vlečné lano sa pretrhlo a pramicu začalo unášať smerom k vodopádom.

Hovorí sa (agentúra JPP), že Lofberg a Harris boli natoľko duchaprítomní, že otvorili spodné dvierka na pramici, čím ju potopili. Pramica sa zachytila o plytké dno asi 765 metrov od okraja vodopádov.

Niektorí však tvrdili (znova agentúra JPP), že to nebolo ich zásahom, lebo na to jednoducho nemali dostatok času. Hlavné je, že pramica sa ocitla na plytčine, v relatívne bezpečnej vzdialenosti od vodopádu.

Snažili sa ich zachrániť. K pramici vystrelili tenké lano pomocou, ktorého natiahli k pramici silnejšie laná. Na laná umiestnili záchranný kôš za pomoci, ktorého sa ich chystali zachrániť.

Bola už hlboká noc a rieku osvetľovali len za pomocou silných reflektorov. Lano so záchranným košom sa však zaseklo a nedalo sa s ním ani pohnúť. V skorých ranných hodinách 07. augusta 1918 sa na rozmotanie lán záchranného koša podujal poriečny Villiam HILL st. prezývaný „Red“.

Niekoľko hodín sa strápil s lanom, visiac nad hladinou rieky Niagara. Podarilo sa! Napriek tomu sa záchranný kôš nedostal na pramicu k Lofbergovi a Harrisovi.

Red“ sa o 08.30 h. znova vydal po lanách k pramici a zo vzdialenosti 40 metrov nabádal zoslabnutého Lofberga a Harrisa k rozmotaniu lán. A tak po dlhých 10 hodinách a s nadľudským úsilím sa podarilo Lofberga a Harrisa bezpečne dopraviť na breh.

Villiam HILL st. prezývaný „Redzískal od Kanadskej vlády niekoľko vyznamenaní za záchranu životov.

Putujúce Niagarské vodopády

Niagara Falls, erosion, recession 1680 - 2008, background foto By Tanbir Ahmed, from Wikimedia CommonsZaujímavosťou je, že Niagarské vodopády nie sú vždy na tom istom mieste. Putujú. Skoro ako Putujúce skaly, v článku Plavba na Kvetináčový ostrov - Flowerpot Island, v časti Členitosť pobrežia.

Počas svojej existencie (12 000 rokovprekonali niekoľko kilometrov smerom k Lake Erie (Erijskému jazeru). Vrchná vrstva horniny je z tvrdého vápenca dolomitu. Ten vytvára koryto rieky Niagara. Dolmit je tvrdší ako hornina, ktorá sa nachádza pod ňou - bridlica.

Mäkšiu bridlicu mohutný prúd rieky Niagary vymieľa, až nakoniec tvrdý vápenec neunesie ťarchu vlastnej váhy a zlomí sa. Touto erozívnou činnosťou sa Niagarské vodopády čoraz viac približujú k Lake Erie (Erijskému jazeru).

Skylon Tower

Niagara Falls, Skylon Tower at night, CanadaSkylon Tower je jednou z atrakcií, ktoré sa nachádzajú na kanadskej strane rieky Niagara. Veža sa začala stavať v máji roku 1964 a do užívania bola odovzdaná v októbri roku 1965. Vonkajšími výťahmi sa dá na vrchol vyviesť za 52 sekúnd, priemernou rýchlosťou 4,5 m/s, (16,2 km/h). Z toho vychádza, že výška vyhliadkovej terasy je vo výške zhruba 236 m.

Veža poskytuje dokonalý výhľad na Niagarské vodopády, či už z reštaurácie, ktorá sa otočí za 60 minút o 360o (úplne dookola) alebo z vyhliadkovej terasy.

Skylon Tower poslúžil aj pre mňa ako vďačný námet pre nočné snímky. Ešte jednu fotku Bridal Veil Falls a ešte jednu z iného uhla. Pozeral som na hodinky bolo 22:57 h. a najvyšší čas vrátiť sa späť na zastávku autobusu.

Na druhý deň, za svetla, som zistil, že zastávku som mal aj omnoho bližšie, ale teraz v noci som nemal chuť hľadať nejakú bližšiu zastávku.

Zrýchleným krokom som sa presunul späť. Došiel som spotený, ale včas. Všetci už boli zhromaždení na zastávke a trpezlivo čakali na Wegobus.

Porozprávali mi príbeh o tom, čo robili v Fallsview kasíne a prečo sme vlastne išli všetci späť Wegobusom a nie limuzínou.

Ale toto je už ďalší príbeh.

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

Pokračovanie

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť