Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Z Telgártu do sedla Súľová
Na Prednú holicu s bicyklom, Volovské vrchy
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Plavba na Kvetináčový ostrov -...
Plavba na Kvetináčový ostrov - Flowerpot Island

Plavba na Kvetináčový ostrov - Flowerpot Island Maroš si to šinul s RV-čkom ako po masle. Došli sme do prístavu v meste Tobermory k parkovisk [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Jasovská planina
Jasovská planina

Jasovskou planinou, Slovenský kras Vyšiel som spoza stromu a zbadal som štvormetrové plamene, ktoré sa vzpínali k nebu. Oheň blčal, drevo p [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Ostrov Manitoulin a Wikwemikong POW-WOW

Všetky časti našej cesty po Kanade si môžeš prečítať tu.

Spoločná fotografia v kempe v KillarneyVetranie fungovalo vynikajúco. Tesne predtým ako sme zaľahli spať som zatvoril vetranie v záchode, veď nevieš, kedy začne pršať... Ja spolu s Johnnym sme spali v priestore nad vodičom, tak som mal ľahký prístup k stropnému vetraciemu okienku v prednej časti RV-čka. Už poležiačky som ho zatvoril. Predpokladal som, že to isté urobia Peťovia s vetracím oknom v zadnej časti. Žiaľ nestalo sa...

Spalo sa mi výborne, možno aj kvôli tomu, že dažďové kvapky jemne bubnovali po streche RV-čka. Až zrazu... Prebudil ma Soviakov chrapľavý hlas:

Som celý mokrý, do riti! Celý spacák mám mokrý!"

Novis sa fotí v kempe v KillarneyPočul som aj Novisov hlas ako mu niečo vraví, no nevenoval som tomu pozornosť. Ruch v zadnej časti sa stupňoval spolu so silnejúcim dažďom, ktorý už robil poriadny hluk aj na streche. Zdvihol som hlavu a pozrel som do zadnej časti, kde chaoticky pobehoval Novis a Soviak niečo hulákal:

Veď nám tu tečie voda!" Dvaja remeselníci typu „A je to!“ sa pustili do zatvárania strešného vetracieho okna. Tak to aj dopadlo! Trvalo im to hodnú chvíľu, kým okienko zatvorili natoľko, aby už nepršalo dovnútra. Výsledok? Soviak mal mokrý spacák a všetci boli hore.

Neskôr som zistil, že urvali aj šraubu, ktorá priťahuje pomocou matice strešné okno. To je tak, keď chce niečo opravovať lekár a inžinier, ktorý ani nepáchol k engineeringu Rehot, smejem sa.

Ráno bolo dosť zamračené, čo neveštilo nič dobré. Aspoň, že už nepršalo. Po výdatných raňajkách, nám Novis predviedol ako sa oblieka počas fotenia spoločných fotografií.

Vzdušnou čiarou sme boli vzdialený od jedného z našich dnešných cieľov len nejakých 40 km, no z toho bolo 30 km naprieč vodami Georgian Bay. Neostávalo nám nič iné, len to celé obísť a začať odkrajovať z dnešných 310 km, ktoré nás čakajú. Maroš si sadol za volant a už sme si to frčali späť k TCH (vysvetlenie skratky je v predchádzajúcom článku). Cesta č. 69 nás doviedla až k Laurentian Lake, kde sme sa napojili na cestu č. 17 (stále súčasť TCH) a pokračovali na juhozápad k ostrovu Manitoulin.

Manitoulin Island

wikwemikong-logoManitoulin, v jazyku Odžibvejov znamená „Ostrov ducha“. Tento ostrov sa nachádza na severe Hurónskeho jazera a delí jazero. Na juhovýchode na väčší a otvorenejší Georgian Bay a na severozápade na členitejší a uzatvorenejší North Chanel. Je najväčším jazerným ostrovom na svete, má rozlohu 2766 km2. Má 108 vlastných jazier. Po pevnine je ostrov prístupný cez úžinu Goat Island Chanel a ďalej cez úžinu Little Current, kde je aj najväčšie mesto ostrova rovnakého mena. Od juhu je prístupný trajektom MS Chi-Cheemaun (v jazyku Odžibvejov znamená „Veľké kanoe“) z prístavu Tobermory na polostrove Bruce.

Pôvodný obyvatelia ostrova boli zdecimovaní infekčnými chorobami, voči ktorým nemali dostatok protilátok. Infekčné ochorenie mali na ostrov dovliecť misionári - jezuiti okolo roku 1650. Ostrov sa na viac ako 150 rokov vyľudnil.

Na základe zmluvy z roku 1862 vláda povolila osídľovanie ostrova aj nepôvodným obyvateľstvom, s čím však rada starších Wikwemikongov nesúhlasila. Touto zmluvou „Zmluva ostrova Manitoulin“, bola vytvorená rezervácia, kde sa mohli pôvodní obyvatelia zdržiavať.

Až na základe zmluvy z dňa 07. 08. 1975 dostala rezervácia pôvodných obyvateľov Wikwemikong Unceded Indian Reserve suverenitu, s rozhodovacou a súdnou mocou. Túto právomoc si rada starších Wikwemikongov uplatňuje vo východnej časti ostrova na vlastných územiach, vodách a okolitých ostrovoch.

(Zdoje v angličtine sú tu a tu)

Trans kanadskú diaľnicu sme opustili pri odbočke k Espanole a pokračovali ďalej lokálnou cestou č. 6. Cesta sa kľukatila nudnou kanadskou krajinou. Prechádzali sme okolo viacerých jazier, ktoré by mohli byť lákavé aj na zastavenie, no diaľka, ktorá bola ešte pred nami to nedovoľovala. Počasie sa trocha umúdrilo, mraky boli čoraz vyššie a sem tam sa objavilo aj slnko.

Blížili sme sa k úžine Goat Island Chanel, cez ktorý viedol nízky most, pravdu povediac ani som si neuvedomil, že ideme cez most. Po prejdení pár stoviek metrov po ostrove Goat sa pred nami objavil most.

Little Current Swing Bridge

Little Current Swing Bridge, Manitoulin IslandĎalší z miestnych zaujímavostí. Je to jeden z najstarších mostov na svete s otáčajúcou sa mostovkou okolo stredového piliera o celkovej dĺžke 175 metrov. Most je súčasťou jedinej pozemnej komunikácie, ktorá vedie na ostrov Manitoulin.

Nosná konštrukcia sa skladá z dvoch mostoviek. 21,3 metrovej na severnom konci (od ostrova Goat) a 18,6 metrovej na južnom konci (k ostrovu Manitoulin). Celkové rozpätie otočnej časti je 112 metrov a váži 850 ton.

Little Current Swing Bridge, pricíp fungovania

Pre plaviace sa lode poskytuje plavebnú dráhu o šírke 48 metrov po obidvoch stranách stredového otočného piliera.

Výstavbu mosta začala v roku 1912 spoločnosť Algoma Eastern Railway a most mal slúžiť pre železničnú dopravu. Vtedy bol most otvorený stále a umožňoval plavbu lodiam. Zatváral sa len v prípadoch, keď cez most mal prechádzať vlak.

V roku 1980 prevádzkovala most spoločnosť Canadian Pacific Railway, ktorá ukončila železničnú prepravu a odovzdala most ministerstvu dopravy. V roku 2003 bol most zrekonštruovaný a prispôsobený cestnej doprave. Teraz je most stále zatvorený a je priechodný len pre cestnú premávku. Otvára sa len v prípade, ak sa cez úžinu chce preplaviť loď. Most bol vyhlásený za kultúrne dedičstvo kanadskej provincie Ontário.

Zaujímavé stránky týkajúce sa mosta v angličtine sú tu a tu.

Wikwemikong

Sedenie v meste Wikwemikong

Blížili sme sa k mestu Wikwemikong, kde sa Maroš zastavil na Wikwemikong Way neďaleko obchodného centra na veľkom parkovisku, aby sa povypytoval na cestu k Pow-Wow festivalu.

Zastavil pri informačnej kancelárii, ktorá bola zatvorená. Neďaleko bol stôl a lavice, aké je možné vidieť aj u nás. Pozostávalo z nahrubo opracovaných dosák z rozpoltených kmeňov a príslušných lavíc.

To snáď nie je možné! JACKO je všade, aj v Kanade na ostrove Manitoulin v meste Wikwemikong. O chvíľu sa budem báť otvoriť aj konzervu Som prekvapený, smailík! Čo bolo na jednom z drevených stolov vyryté do dreva? Veľkým tlačeným slovo JACKO. To nemohla byť náhoda!

Na ostrove Manitoulin je to dosť rozšírené priezvisko (čo som samozrejme vtedy nevedel), je tu dokonca aj ulica nesúca v názve slovo JackoJacko Crescent.

Maroš sa dozvedel, ktorým smerom sa vydať. Prešli sme mesto Wikwemikong, ktoré leží na pobreží Georgian Bay a pokračovali sme Cestou zajačieho ostrova (Rabbit Island Road). Asi po 8 kilometroch nás rady áut upozornili na miesto, kde sa konal Pow-Wow.

POW-WOW

Manitoulin Wikwemikong Pow-WowV minulosti to bol zaužívaný výraz pre stretnutie pôvodných obyvateľov, predovšetkým Severnej Ameriky, za účelom odstránenia názorových rozporov k spoločnému smerovaniu jednotlivých kmeňov.

Niekedy (hlavne vo filmoch) sa pojmom Pow-Wow zvyklo označovať dôležité stretnutie mocných ľudí, čo však mohlo byť považované za neúctivé pre príslušníkov prvého národa (First nation).

wikwemikong-pow-wow-27V súčasnosti sa pod pojmom Pow-Wow rozumie stretnutie pôvodných obyvateľov, príslušníkov prvého národa a prisťahovalcov, ktorým predvádzajú svoje tradície. Celé stretnutie sa nesie v duchu spolupatričnosti a vzájomnej tolerancie.

Samotný význam slova Pow-Wow je výraz z jazyka kmeňa Narragansett, domorodého kmeňa Algonquianov z ostrova Rhode Island, a znemená „Duchovný vodca“.

Počas týchto stretnutí mali možnosť ľudia z jednotlivých kmeňov lepšie sa poznať a nadviazať priateľstvá. Pri tancoch a ukážkach tradícií svojho kmeňa mohli zapôsobiť na príslušníkov opačného pohlavia a nadviazať bližšie a hlbšie styky, ktoré boli predpokladom mierového súžitia spriatelených kmeňov.

Celý priebeh Pow-Wow má svoje prísne pravidlá. Nie vždy je dovolené fotografovať, preto je dôležité dodržiavať pokyny ceremoniára a jeho pomocníkov. Čas prípravy Pow-Wow sa v niektorých prípadoch začína aj rok pred samotným začiatkom.

Priebeh Pow-Wow je ukážkou hudobníkov, hlavne bubeníkov, spevákov a tanečníkov, ktorý sa predvádzajú a snažia sa podať čo najlepší umelecký výkon. Niekedy sa im to aj darí.

Tance sa rozdeľujú na tance jednotlivcov, párov a skupín. Mužské tance sú zamerané na napodobňovanie rôznych zvierat.

Manitolin, Wikwemikong Pow-Wow, bubeník a spevákHadí tanec – predvádzajú sa kroky, ktoré sú plazivé s častými otočkami, prevažne sa jedná o skupinový tanec. Striedajú sa plynulé a prudké pohyby jednotlivých tanečníkov, ktorí tvoria rad, čím pripomínajú telo hada.

Medvedí tanec  pomalým tancom, ktorý predvádza veľkosť tanečníka, ktorý zvykne byť ozdobený najvzácnejšími trofejami, ktoré sám ulovil.

Bizoní tanec je prevažne skupinovým tancom, ktorý demonštruje veľkosť kmeňa a jeho silu, práve podupkávaním nôh tanečníkov. Jednotlivé tance sa často miešajú, začne sa napr. Hadím tancom a skončí sa Bizoním tancom.

Manitoulin, Wikwemikong Pow-Wow, znak na ženskom odeve

Ženské tance sú zamerané na predvádzanie vlastnej šikovnosti. Ozdoby, ktoré sú súčasťou ich oblečenia, často vydávajú cengavé zvuky, ktoré sú súčasťou hudobného doprovodu. Ženy zvyknú mať na odevoch znak svojho kmeňa, ktorý je vždy efektný a nezriedka vypĺňa celý chrbát. Zaujímavý je Šálový tanec, ktorý ženy tancujú s farebným, bohato zdobeným pruhom látky, s ktorým predvádzajú efektné otočky a ťažké krokové variácie.

Samostatnou kapitolou sú hudobníci – bubeníci, ktorí udávajú tancu rytmus a pôvab. Práve rytmus je pri tancoch veľmi dôležitý. Kroky, aj keď sa to nezdá, sú niekedy ťažko zvládnuteľné. Do pravidelného rytmu bubna sa tanečník musí vcítiť a vložiť do nich svoje nepravidelné kroky.

Speváci doprevádzajú hudobníkov vlastným spevom, ktorý je ťahavý, kvílivý a hlasný. Miestami spevák rázne ukončuje výkrikom rôzne etapy tancov.

Dĺžka stretnutia Pow-Wow je rôzna, od pár hodinových až po niekoľkodňové až týždňové. Každé stretnutie Pow-Wow má svoju organizáciu a svojho ceremoniára, teda (MC - Master of Ceremonies), ktorý oboznamuje tanečníkov, spevákov a návštevníkov o tom, čo sa práve deje. (zdroj)

Dorazili sme na lúku, kde bola halda (rozumej: stádo, kŕdeľ) ľudí, z diaľky sa ozývali rytmické zvuky bubnov a kvílivý spev, ktorý po priblížení až trhal uši. Na veľkej lúke boli stánky s jedlom, stánky s darčekovými predmetmi. Autá, prevažne väčších pick-upov parkovali na okraji lúky.

V Kanade, a nielen tam, je všetko nejaké veľké. Počnúc krajinou, autami aj samotnými ľuďmi. Auto, ktorého predná kapota začínala vo výške Soviakovho hrudníka je asi veľké auto. Len pre upresnenie Soviak má výšku okolo 200 cm. Kapota mohla začínať vo výške okolo 150 cm, každý si môže predstaviť veľkosť auta. Pre istotu si ho môžeš pozrieť aj vo fotogalérii.

Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow  Manitoulin Wikwemikong, Pow-Wow, Wigwam  Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow

Na dvoch provizórnych tribúnach bolo množstvo ľudí. Vo vzdialenejšej časti lúky bol postavený veľký Wigwam, z ktorého sa aj dymilo. V strede lúky bola drevená konštrukcia (nízka strieška) obdĺžnikovitého tvaru s dlžkou strán okolo 4 x 7 metrov. Prikrytá bola plachtou, ktorú sa snažili zamaskovať čerstvou čačinou.

 

Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, tanečník Modráčik  Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, tanečnice  Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, odev

Okolo tohto stredu predvádzali svoje umenie tanečníci, či už v skupinách alebo ako jednotlivci. Keď som zbadal, pre mňa cudzokrajné oblečenie, hneď som vytiahol fotoaparát a začal som fotiť. Urobil som možno dve fotky a už bol pri mne nejaký domorodec, ktorý mi vravel: „No foto!“ Aj ja som sa dovtípil, že by som nemal fotiť. Do frasa, veď som neprešiel toľko kilometrov, aby som sa len pozeral! Vymenil som objektív za dlhšiu rúru a snažil som sa fotiť z diaľky. Samozrejme znova ma našli a vysvetlili mi, že teraz prebieha duchovný obrad, počas, ktorého je zakázané fotografovať. Dvakrát mi to zakázali, tretíkrát somnepokúšal osud. Možno by na mňa zaslali nejakú kliatbu...

Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, Medvedí tanec  Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, stará žena  wikwemikong-pow-wow-13

Duchovný obrad sa skončil a aj nálada medzi účastníkmi sa zmenila. Začali sa ovácie, potľapkávali sa vzájomne po ramenách, chrbtoch, podávali si ruky a spoločne vykročili do tanečného kruhu. Do toho sa pridali bubny, ktoré krkom udávali vlastný rytmus.

Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, Modráčik s pyšnou mamou  Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, mladí tanečníci  Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow

Žasol som nad jednotlivými tancami, ktoré predvádzali mladí tanečníci, napr. Modráčik, s tykadlami, ktorý predvádzal tanec s obrátkami, výskokmi. Keď skončil bol dosť zadychčaný, prečo asi?

Z tanca postaršieho muža, ozdobeného mohutnou čelenkou, ktorá prechádzala cez celý jeho chrbát som sa skoro posadil na zadok. Napriek veku, kroky predvádzal s bravúrnou ľahkosťou, a nohami neuveriteľne krepčil. Mnoho mladších tanečníkov so závisťou obkukovali jeho tanec.

Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, mladý tanečník  Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, mladý tanečník  Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, mladý tanečník

Pozreli sme si Kačací tanec, ktorý nasledoval po Sovom tanci. Ja osobne som veľký rozdiel nevidel. Poobšmietali sme sa okolo a urobili sme pár fotiek. Spolu s Johnnym sme mali na sebe tričká, ktoré sme mali vďaka Soviakovi. Tričko bolo červené vpredu bol biely nápis SLOVAK EXPEDITION CANADA 2013 a vyobrazený Slovenský znak a na chrbte rovnaký nápis s vyobrazením polovice javorového listu. Novis vôbec nespolupracoval a mal zelené tričko s nápisom Ireland.

Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow  Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, my a Bizoní tanec

Ceremoniár sa snažil zapojiť aj návštevníkov do tancov a lákal ich do kruhu. Angličtina, ktorou sa k nám prihováral bola dosť skreslená reproduktormi. Napriek tomu som zrazu začul z reproduktorov:

 „Is there anyone from Slovakia?“

Prečo sa to pýta? Odkiaľ môže vedieť, že tu je niekto zo Slovenska? Potom som si zrazu uvedomil, v čom som oblečený a už mi to bolo všetko jasné. Chceš-nechceš prihlásil som sa spolu s Johnnym. Pridal sa Novis, Slavo, Maroš. Soviak robil trocha drahoty, no nakoniec sme všetci podupkávali v rytme Bizonieho tanca. Tanec to bol náročný. Hlavne, čo sa týka krokov a udržateľnosti rytmu. Keď som prechádzal cez nižšiu položenú časť lúky, zistil som, že je podmáčaná vodou. Snažili sa to prekryť pilinami, nepodarilo sa to úplne. V týchto miestach bolo veľmi ťažké udržať rytmus, ktorý udávali hudobníci svojimi bubnami. Keď už som bol aj všetci ostatní dostatočne očvachtaní podupkávaním, Bizoní tanec skončilNa Pow-Wow sa dostavil aj účastník II. svetovej vojny, ktorého všetci mali v hlbokej úcte.

Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, my a Bizoní tanec  Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, veteran II. World War  Manitoulin, Wikwemikong, Pow-Wow, Johnny u MC

Tanečníci sa odobrali na odpočinok a ceremoniár si zavolal na malý kvíz účastníkov tanca, teda jedného z nás (Johnny) a ďalšiu cudzinku, ktorá bola z Anglicka. Napriek miernej jazykovej bariére som pochopil navádzacie otázky. Otázky boli asi takéto:

  • Which nation was the first one in Canada?
  • Samozrejmosťou bola odpoveď: First nation.
  • Which cultural event in Manitoulin Island did you like most?
  • Ďalšia samozrejmá odpoveď znela: Pow-Wow in Wikwemikong!

Po správnych odpovediach sme dostali jednoduché plátené tašky s logom miestneho kmeňa a hromadou reklamných buletinov a jedným perom. Pero bolo zvláštne tým, že obsahovalo zvinutý kus papiera, ktoré bolo možné z pera vytiahnuť a prečítať si jeho obsah. Ideálne pero na ťaháky!

Darčekové predmety na Pow-Wow   Stánky s darčekovými predmetmi na Pow-Wow

Po kultúrnej vložke sme sa dali do prieskumu aj občerstvovacích stánkov. Hlad a zvedavosť sa ohlásila.Ja som sa dal zlákať jedlom, ktoré je charakteristické pre tunajšiu oblasť. Pozostávala z mäsa, zeleniny a ryže natural, ktoré bolo veľmi chutné a bolo ho dosť.

Ďalšie malé auto na Pow-Wow  Malé kanadské autá

Jedno, čo som pochopil pri cestách po cudzine, je, že si mám dávať to jedlo, ktoré sa míňa najskôr (nestihne sa pokaziť) a ktoré kupuje najviac ľudí. Hádam všetci nebudú kupovať nejaký blavajz. Aj preto som sa rozhodol pre ich domáce jedlo, ktoré sa míňalo ako teplé rožky. Zvyšok výpravy sa dal zlákať na burger z losa (Moose burgers) za 7,- $, k tomu si mohli dať miešaný šalát (Tossed salad) za 4,- $. Burger z losa nakoniec ohodnotili slovami: „Keby mi tam dali bravčové ani by som to nespoznal.

Pow-Wow bol zážitok aj s lietajúcimi čajkami, ktoré prelietavali nad našimi hlavaminepríjemne nízko. Hlavne pri bufetových stoloch.

Batman's campground

Vrátili sme sa 42 kilometrov do nášho dnešného kempu, ktorý sa volal Batman's campground. Počasie bolo vynikajúce. Mraky boli už dosť vysoko, fúkal mierny vetrík. Prihlásili sme sa na recepcii. Po prvotných nedostatkoch, týkajúce sa kempového miesta, ktoré bolo veľmi úzkeblízko všetkého. Nie, žeby tá blízkosť vadila, no niekedy človek potrebuje aj trocha súkromia.

Batmans campground near by Sheguindah Bay  Batmans campground, Manitoulin Island, Canada  Batmans camp, Manitoulin - The Whitmans, George & Monique

Novis zase vyrukoval s nápadom, že si ide zaplávať a hneď ho nasledovali aj ostatní. Ja som sa rozhodol, dať sa trocha do poriadku a spáchal som na sebe hygienickú očistu, návštevou sprchy. Cestou som stretol Maroša, ktorý sa vracal a bol suchý. Po otestovaní vody a zistení jeho teploty sa rozhodol, že predsa sa len osprchuje a plávanie nechá na inokedy.

Novis samozrejme neodolal a zaplával si vo vodách zálivu Sheguindah Bay. Neďaleko prístaviska bol pontón, na ktorý doplával a vyliezol naň. Tam sa vyhrieval ako jašterička, kým mu to slnko dovolilo. Problém mal pri opätovnom vojdení do vody, trocha sa aj ohrial a voda bola predsa len trocha chladnejšia.

Západ slnka nad zálivom Sheguindah Bay

Po očiste som sa vybral na foto výpravu po kempe, ktorý, tak ako skoro všetky v Kanade, bol rozľahlý. Obišiel som kemp, pobrežie, nestretol som nikoho. S kúpajúcou spoločnosťou som sa musel minúť, tak som sa rozhodol, že sa vrátim.

Sheguindah Bay, Manitoulin, pobrežie  Sheguindah Bay, Manitoulin, zátišie s lavičkou

 

Poloha kempu sľubovala pekné zábery západu slnka. Došiel som sa k RV-čku, kde sme niečo ukuchtili, niečo pod zub a tiež sme to výdatne zapili. Mali sme plno koly... Predsa to nevylejeme.

Netrpezlivo som sledoval hodinky, aby som nepremeškal západ slnka. Ešte v predstihu som sa vybral na pláž, ktorý bol pri miestnom malom prístave a pozoroval som dianie. Práve prichádzala loďka, ktorá prirazila k mólu.

Manitoulin Kanada - prístav  Manitoulin, Kanada - loďka

Novisa som stretol zadumaného ako sedí na lavičke, kochal sa pohľadom na západ slnka. Nakoniec sa doteperili aj zvyšní členovia výpravy a zábava mohla pokračovať. Vzniklo zopár „profesionálnych“ záberov.

Manitoulin Kanada, zadumaný Novis  Západ slnka - Manitoulin, Kanada

Po tom ako zapadlo slnko už sme nemali dôvod posedávať na pobreží. Dvíhal sa aj vietor, ktorý nebol práve najteplejší. Vrátili sme sa k RV-čku. Priniesli nám drevo, ktoré sme si kúpili na recepcii, napriek tomu, že nám už oheň blčal, nepovedali nám ani slovo. Opekali sme si nejaké klobásky, ktoré sme kúpili v Midlande, alebo ich nakúpil Maroš.

Pobrežie Sheguindah Bay, Manitoulin, Kanada  Dvaja v Kanade

Jedny ma zaujali. Boli to klobásky, ktoré mali na obale nápis Jalapeño. Ochutnal som ich a nič. Predpokladal som, že budú aspoň trocha pálivé, no sklamali ma. Vôbec nepálili. Napichol som ich na ražeň, opiekol a s chuťou som sa do nich zahryzol. Veľké bolo moje prekvapenie! Z úst mi vyšľahol plameň, také boli pálivé. Studené nepálili vôbec a teplé sa skoro nedali jesť. Samotnú pálivosť paprík spôsobuje látka capsaicín, ktorá je rozpustná v alkohole. Rýchlo som vymyl zvyšky capsaicínu z ústnej dutiny poriadnou dávkou hruškovice. V preventívnom popíjaní hruškovice som pokračoval celý večer. Rovnako postupovali aj moji priatelia, napriek tomu, že oni Jalapeño klobásky vôbec nejedli.

Za tých pár dní sa nazbieralo dosť odpadu, ktorý sme dávali do čierneho igelitového sáčku, ktorý sme mali rovno v kuchyni. Nie som zástancom, aby otvorený odpadkový kôš bol priviazaný rovno pod šporákom a smrdel v kuchyni. Počas jazdy RV-čkom som sa snažil presadiť, aby odpadky boli v sprchovacom kúte. Tam však boli niečie kufre, že Novis a Johny. Kufre som dal do zadnej spálne a vrece do sprchovacieho kúta. Zdvihla sa vlna nevôle, že prečo nemôžu byť odpadky v kuchyni. To zase budem musieť s drobným odpadom chodiť až do sprchy? Podotýkam, že sprcha bola na krok od kuchyne, boli sme predsa v RV-čku. Nakoniec si presadili svoje, odpadky boli rovno pod šporákom, smrdeli a nenormálne zavadzali. Kuchyňa bola presne v strede RV-čka, hneď pri východe z neho. Keď tak to bolo lepšie...

Kanoe pri obreží Sheguindah Bay, Manitoulin, Kanada  Pobrežie Sheguindah Bay, Manitoulin, Kanada  Západ slnka na pobreží Sheguindah Bay, Manitoulin, Kanada

Na noc som znova chcel premiestniť odpadky do sprchy, aby nám to nesmrdelo rovno pod nosom, čo sa znova stretlo s nevôľou. Vraj furt vymýšľam nejaké blbosti! Sprcha sa dala uzatvoriť a smrad z odpadkov sa nemusel šíriť. Samozrejme nikomu sa nechcelo odpadky odniesť až k zberným nádobám. Tentoraz som sa nedal a smeti som odniesol vonku.

Maroš stále hovoril o nejakých medveďoch, asi vedel svoje, lebo bol vyzbrojený aj sprejom proti medveďom. Hovoril, že určite uvidíme nejakých Rakunov (angl. Raccoon, slov. Medvedík čistotný, lat. Procyon lotor) Predpokladal som, že smetie, priláka nejaké zviera, ktoré sa v nich bude prehrabávať. Bolo mi to jedno.

Nakoniec sme dostali návštevu z úplne iného konca. V ďalšom pokračovaní si prečítaš, čo alebo kto mal zálusk na naše odpadky.

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

Pokračovanie

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť