Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Krížom cez Slovenský kras
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Cesta k chate Havrané
Cesta k chate Havrané

Muránska planina 2016, Cesta k chate Havrané Odpočinutý s vytrasenými kosťami po všakovakých masážnych tryskách a bublinkách z bazénov s [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Tramp okolo Zlatej Bane - Cest...
Tramp okolo Zlatej Bane - Cesta na Grimov laz

Tramp okolo Zlatej Bane - Cesta na Grimov laz
Človek bez vody vydrží približne 3 6 dní, v extrémnych prípadoch aj dlhšie. Ďalším znám [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Poloniny, do Balnice

Predchádzajúce časti:


Mal som namierené do nemocnice? Možno. Veď bolnica po rusky (больница) je naozaj nemocnica. Nie, kdeže!

Peťo si odfrčal na bicykli. Zostal som sám. Vyrazil som aj ja. Začalo sa to stúpaním. Nebol som prekvapený. Čo som mohol čakať, keď som bol v Ruskom sedle. V sedle!

Horské sedlo

Horské sedlo alebo sedlo je výrazná zníženina hrebeňa medzi dvojicou vrchov. Predstavujú najschodnejšie miesto horského pásma. Sedlami často vedú turistické chodníky a cesty, preto sú vhodným miestom pre horské chaty, útulne a salaše.

Už som na to bol pripravený, aj keď tesne pred Balnicou... To však zasa predbieham. Poďme pekne postupne.

Rypy – Rypy Wierch, Šípková – Sinkowa, Strop, Černiny – Czerenin

Rypy (Rypy Wierch), Šípková (Sinkowa), Strop, Černiny (Czerenin), to sú vrcholy, ktoré dnes musím zdolať. Už neboli v takej výške ako tie predchádzajúce, no aj tak som sem‑tam musel vyjsť ponad 1 000 m. n. m.

Lúka počas výstupu na Rypy, Poloniny  Ďalšia lúka počas výstupu na Rypy, Poloniny

Ruského sedla (797 m. n. m.) som sa snažil vyštverať na Rypy (1 002 m. n. m.), prechádzal som peknými, pomaly už zarastenými lúkami, z ktorých sa mi občas podarilo zazrieť aj bočné hrebene Polonín.

I. a II. svetová vojna

Napriek tomu, že od konca I. svetovej vojny uplynulo presne 100 rokov a od konca II. svetovej 73 rokov, všade navôkol som videl pozostatky bojov.

Videl som zákopy. Boli síce plytké, ale stále sa dali zreteľne rozoznať. Tiahli sa pozdĺž hrebeňa v pravidelných rozostupoch, boli strategicky rozmiestnené. Strmé svahy dopĺňali prirodzene obrannú líniu.

Príkry svah medzi Šípkovou a Stropom, Poloniny  Staré delostrelecké nábojnice sa nachádzajú aj dnes, Poloniny

Priamo na chodníku boli pozostatky nábojníc z prázdnych delostreleckých granátov. Aj prázdne boli neskutočne ťažké. Nechcem si ani predstaviť v akých podmienkach museli naši predkovia v týchto kopcoch žiť a bojovať.

Terén, ktorým viedol chodník v okolí Šípkovej bol mierne zvlnený, ale už bez prudkých stúpaní, či klesaní. Vynahradilo sa to dlhými rovinkami.

Ľudia

Po celý čas som šiel sám, samučičký. Až okolo 10.00 h. som stretol prvých ľudí. Boli to dvaja cyklisti, ktorí mi išli oproti. Pristavili sa.

Ja som bol svieži ako rybička, unavený som vôbec nebol, a to napriek dnešným prejdeným kilometrom. Jasné, že som nebol unavený, lebo som si hodil odpočinok v tráve. Zreferovali mi, že stretli Peťa, ktorý už bol blízko Balnice.

Moja dnešná cesta? Poloniny  Hrebeň Polonín, 2018

Vedel som, že do Balnice to je ešte ďaleko. Ešte das (univerzálna východňarská miera) 4-5 hodín. Aj tak mi nedalo. S nádejou v hlase som sa opýtal: „Do Balnice tak 2 hodinky?Ich odpoveď ma nepotešila. Len ma utvrdili v mojich správnych výpočtoch. Do Balnice to boli ešte dobré 4 hodinky.

Strop

Ani neviem ako, ale došiel som na Strop. Nie, nie na strop mojich možností, ale na vrchol Stropu (1 011 m. n. m.). Konečne som začínal mierne klesať. Takže už „lenČerniny a som v Balnici.

Znie to jednoducho, ale to je ešte 10 km. Tým, že sa terén narovnal predĺžili sa vzdialenosti. V teréne, kde sú náročné stúpania a klesania 1 hodina môže znamenať len kilometer, dva. V rovnom nenáročnom teréne to môže byť aj 5 kilometrov.

Černiny – Czerenin

Vyšiel som na Černiny, odkiaľ sa trocha prudšie klesalo k starému (z obdobia II. svetovej vojny) trojhraničnému kameňu krajín Nemecka, Maďarska a Slovenska. Prečítal som si informácie v Poľštine, z ktorého som veľa pochopil. Naozaj!

Za Stropom, boli už len mierne stúpania, Poloniny  Klesanie za Stropom, Poloniny  Černiny, trojhraničný kameň Slovensko, Nemecko Maďarsko

Dlhá cesta do Balnice

Mal som za sebou už dosť a cesta bola taká nevábna. Také nenáročné dlhé rovinky s miernym pohupovaním sa hore‑dole. Dokonca už som začul aj brechot psa. To ma trocha vzpružilo. Myslel som si, že Balnica jeblízko. Balnica však bola ešte dosť ďaleko. Psa som počul niekde v okolí Solinky a to mi do Balnice zostávali ešte 2-3 kilometre.

Mokro, teplo a vôňa pražcov

Začínalo byť o niečo viac mokro. Bol som v pramenisku Udavy. Slnko tiež už pripekalo, cítil som to najmä na otvorených priestranstvách.

Vďaka slnku, ktoré všetko zohrievalo, som pocítil známu vôňu drevených železničných podvalov. Až som sa začal obzerať, odkiaľ tá vôňa môže prameniť. Povyše mňa som zbadal železničný násyp a aj trocha z koľají.

Balnica jeblízko, to som vedel, lebo tá železničná trať prechádza cez Balnicu. Je to Bieszczadzká úzkokoľajka, ktorá začína v Pzysłupe prechádza aj cez Balnicu a končí v Wole Michowej. Podrobnejší popis je tu.

Dorážačka pred Balnicou

Tie dlhé rovné úseky ma... Ako by som to povedal slušne, no jednoducho ma odrovnali. Už som tam chcel byť. Čakala ma však ešte motokrosová dráha.

Vôňa železničných pražcov, Balnica, Poloniny  Do Balnice ešte ďaleko, pri Solinke, Poloniny  Dorážačka pred Balnicou, "motokrosová" dráha, Poloniny

Čo to vlastne bolo? Boli to krátke prudké stúpania a klesania. Mali dĺžku 5, 10 ba i 20 metrov, ale zato mali „dobrýsklon. Možno sa to dalo aj obísť, no ja som chcel dôjsť do Balnice po červenej turistickej značke.

Prešiel som aj posledné prudké stúpanie a bol som pri hríbiku s označením Balnica (712 m. n. m.). Došiel som o trištvrte na tri. Cesta mi trvala 5 a pol hodiny. V Ruskom sedle na značke bol vyznačený časový údaj 4 hodiny 20 minút.

Železničná stanica Balnica

Zbehol som dole a tam koľaje a koľaje. Stánky, Toi-toiky, odpadkové koše. Až sa mi veriť nechcelo, že toto všetko sa aj využíva. Prešiel som cez stanicu a hľadal som miesto, kde by som prenocoval. V prístrešku hneď vedľa sa mi veľmi nechcelo, lebo som vedel, že nocovať sa dá aj inde.

Konečne som došiel do Balnice, Poloniny  Toi-toiky, Balnica, Poloniny

Wujtek Juda z Balnice

z diaľky som videl, že jediná stavba schopná ponúknuť nocľah, je veľká, poschodová drevená stavba opodiaľ. Pri chate posedávali dvaja ľudia, muž a žena.

Prechádzal som popod verandu a videl som, že žena sa vyhrieva na slniečku a ruky jej šikovne narábajú s pletacími ihlicami. Chlapčisko akurát dopil pivo.

Prístrešok pri železničnej stanici Balnica, Poloniny  Turistická ubytovňa Balnica, Poloniny

Dvere s nápisom „SKLEP“ - „POTRAVINYlákali. Vyšiel som po schodoch a oči mi zazreli chladiacu vitrínu narvatú pivom. Odspodu až po vrch. Okrem piva tam bol široký sortiment nealkoholických nápojov, sladkostí, čokolád, keksíkov, tričiek a rôznych suvenírov s prírodnou tematikou.

Z vedľajších dverí na mňa pokukovala mladá slečna, ktorá akurát miesila cesto na zemiakové placky, v tom sa objavil Wujtek, Wojciech Juda – milý, usmievavý chlapíklesného vzrastu“.

Ubytovanie, pivo, voda a jedlo

Hneď som sa opýtal, či má niečo voľné. Po vyriešení otázky: „Kde budem spať?“ som sa zameral na nasýtenie žalúdka.

Stôl na pníku, Balnica, Poloniny  Matrace na letisku, Balnica, Poloniny

  • Mál by si niečo aj pod zub?
  • Mám. Čo by si chcel? Mám fazolovu polievku a pirogy.
  • Dám si najprv fazuľovú a potom pirohy. – slinky sa mi už začali zbiehať.
  • Ale to je hustá fazuľová polievka. – upresňoval Wujtek.
  • Tak dobre, najprv fazuľovú a potom sa uvidí. – nechal som sa prehovoriť.

Z chladničky som si vybral plechovku piva a uchlipkával som si z nej. Obďaleč (asi vieš prečo) som sa vyzul, zobral som si svoje papučky. Nohy a aj kanady mi na horúcej verande rýchlo schli. Na neďalekom plôtiku sa mi sušila košeľa a termotričko.

Štrikujúca Monika a bobrohľadač Andrzej

Dal som sa do reči s Monikou, ktorá, nezaujato o dianie okolo seba, štrikovala. Najprv som si myslel, že to je Wujtkova žena, no mýlil som sa. Bola tu ubytovaná s manželom Andrzejom, ktorý sa šiel pozrieť na bobrov. Bobrov síce nenašiel, ale zato našiel čerstvé vlčie stopy.

Siesta domácich v hamake, Balnica, Poloniny  Domáci havkáč, Balnica, Poloniny

Napriek tomu, že som už nohy mal suché a nesmrdeli, cítil som sa dosť nepohodlne. Bol som spotený. Tri dni na cestách s minimálnou možnosťou umyť sa. V Ruskom sedle som sa ako‑tak očvachtal, no to bolo len tak, do pol pása a to nie je ono.

Studňa

Na dvore som zazrel studňu. Klasickú na ručný pohon. Hneď som k nej zamieril. Dokonale som sa umyl do pol pása. Ľadová voda zo studne ma výrazne osviežila, rovnako ako na Burde, keď som tam bol s Milanom

Napriek osvieženiu to však stále nebolo ono. Košeľu, tričko aj nohavice som prepláchol a zavesil na šnúru, nech mi ich slnko, čo najrýchlejšie presuší.

Nikoho som na dvore nevidel, tak som sa umyl celý. Všetko som mal na sebe čisté, to bola paráda! Akurát včas. Wujtek sa vyklonil z okna a už ma zháňal. Mal som hotovú fazuľovú polievku.

Kreslo z kože a dreva, Balnica, Poloniny  Balnica, izbietka, kde som spal, Poloniny  Studňa, na dvore Balnice, Poloniny

Olovrant a siesta

Čakala ma hustá fazuľová polievka s mäsom, zeleninou a chlebom. Sadol som si na verandu s nedopitým pivom v ruke a horúcou fazuľovou polievkou.

Polievka mi veľmi chutila. Nie, nie preto, že som bol hladný. Už som vypil skoro dve pivá a pocit veľkého hladuprešiel. Jednoducho bola skvelá! Dojedol som. Wujtek mal pravdu, polievka bohato stačila. Pirohy som si nechal na večeru.

Sova v Balnici, Poloniny  Sladkosti, tričká a suveníry, Balnica, Poloniny

Krátil som si čas rozprávaním sa s Monikou. Dozvedel som sa, že sem chodia pravidelne a prišliod Gdaňska. Teda dobrá štreka! „Len750 km.

Ľahol som si na úzku lavičku na verande a tváril som sa, že som jašterica vyhrievajúca sa na slnku. Žiaľ nevydržal som na slnku tak dlho ako jašterica. Podriemal som asi pol hodinky, až mi sliny tiekli, kútikom úst. Odplichtil som sa za dom, kde som si sadol na pohodlné mäkké kreslo v tieni budovy. Pokračoval som v načatej činnosti z verandy domu. Podriemkával som.

Sprcha

neskôr ma napadlo, že by tu mohli mať aj sprchu. Jasné, že tu majú sprchu, veď mi to Wujtek vravel, keď mi ukazoval moju izbietku! Hneď som využil príležitosť. Až teraz to bolo labúžo! Už som mohol vliezť do postele.

Koľaje a koľaje na stanici v Balnici, Poloniny  Výhybky, na železničnej stanici v Balnici, Poloniny

Ubytovanie v Balnici

Ubytovanie bolo jednoduché, ale vkusné. Mohol som si vybrať. Buď som si mohol zabrať matrac na „letisku“ alebo spať na posteli v izbách. Ja som mal ubytovanie, niečo medzi tými dvoma. Taký hybrid. Spal som síce na posteli, ale som bol oddelení od kuchyne len závesom. Bol som spokojný. Nemusel som vybaľovať spacák, mal som čisté posteľné prádlo. Jednoducho sen!

Večera a zábava pri ohni

Zábava pri ohni, Balnica, PoloninyJa som zjedol klasické zemiakovo-bryndzové pirohy. Nebolo ich veľa, ale na večeru mi to bohato stačilo.

Moji spolunocovníci z Gdaňska a ďalší poľský pár si urobili ohník a ja som sa tak trocha pridal. Ak si dali záležať, tak som im aj rozumel. Dozvedel som sa, že mačka po poľsky je kot. Koktavá mačka je potom akoJa neviem ako je koktavá mačka po poľsky

Bolochladno, tak som si obliekol jediné čisté veci, ktoré som ešte mal. Nohavice a ani košeľa mi nestihli úplne vyschnúť, tak som si musel obliecť CéGéčky (Ceplé Gače), na ktoré som si dal kraťasy, aby som si chránil čistotu môjho pyžama.

Práve preto som sa veľmi nechcel tmoliť okolo ohňa, aby mi dym neprevoňal celé oblečenie, ktoré som mal na sebe. Nepôjdem predsa do postele s čistým posteľným prádlom v pyžame prevoňaným od dymu.

Večierka

Monika i Andrzej, Balnica, PoloninyHviezdy začali naskakovať na oblohe a ja som začal špekulovať o tom, že by nebolo od veci aj nejaké pofotiť. Spoza hory vykukol mesiac a celé mi to pokazil. Tak dopadlo moje fotenie hviezd. Vláčil som zo sebou statív, no ani tentoraz som hviezdy neodfotil.

Keďže sa fotenie hviezd nekonalo, moja večierka bola relatívne skorá. Zajtra ma čaká 20 km a možno aj viac. Chcel som si odpočinúť. Áno je pravda, že som celý čas na Balnici len vylihoval, ale aj tak som chcel ísť spať skoro. Ráno som chcel skoro vstávať a aj skoro vyrážať.

S Wujtkom som sa dohodol, že raňajky mi pripraví na 07:30 h. na to sa pridali Poliaci, že oni budú vstávať tiež so mnou, aby mohli vyraziť na túru. Neveril som im a ako som sa na nich pozeral, tak neverili ani oni sami sebe.

Zalomil som ani neviem ako. Spalo sa mi skvelo. Keď som si pomyslel, kedy som s Wujtkom dohodol raňajky. Už teraz sa mi nechcelo vstávať.

Ako dopadlo to ranné vstávanie? Vstal som, tak ako som sa s Wujtkom dohodol? Vstali aj Poliaci? To sa dozvieš až v pokračovaní.

PS: Kontakt na Wujtka s adresou, mailom, telefónnym číslom a webom je v ďalšom pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Poloniny, Lupkowský tunel

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť