Trohánka a Zlatoidská hora
Trohánka a Zlatoidská hora

Trohánka a Zlatoidská hora Horúca polievka, teplé mäso s ryžou a závetrie stačilo na to, aby sa udiali divy

Toto si chcem prečítať
Pieniny
Pieniny

Pieniny Trvalo to aspoň týždeň, pokiaľ sme sa dohodli o tom kam sa vyberieme cez prázdniny na tramp.

Toto si chcem prečítať

Cez hrby a priesmyky

Predchádzajúce časti:


Zobudil som sa do zamračeného rána. Teplota bola primeraná obdobiu, teda nemrzlo, ale ani som sa nepotil. Pozviechal som sa celkom rýchlo. Zbalil hamaku aj celtu. Presunul som sa k lavici, kde som si urobil raňajky. Už som pomaly odkladal echo a snažil som sa všetko znova popchať do batohu. Vtedy nastala chvíľa pre

Mrholenie a miestami dážď

Začalo jemne mrholiť. Padal hustý jemnučký dážď. Bol som pod vysokým ihličnanom, ktorý ma čiastočne kryl a tak som nemokol. Zatiaľ.

Núdzová útulňa v Kalinovskom sedle, Východné Karpaty  Čech a Moravák v Kalinovskom sedle, Východné Karpaty

Pozerám sa pred seba a zrak mi padol na útulňu. Prečo by som mal byť na daždi, ak môžem byť v suchu? Presunul som sa do útulne. Dobre som urobil. Husté mrholenie prechádzalo do dažďa.

Dilema na studenej prični

Pekne v suchu útulne som si dokončil balenie batoha. Pozerám cez okienko a neprestáva pršať. Natiahol som sa na pričňu. Až ma striaslo. Bol som pripravený na chôdzu, tak som si teplejšie oblečenie poodkladal. Na sebe som mal len termotričko a košeľu. Na teploty okolo 10° Celzia to bolo málo. Hlavne, ak som sa nehýbal.

Núdzová útulňa v Kalinovskom sedle, Východné Karpaty  Cesta k zrekonštruovanej veži, Východné Karpaty

Tak som batoh znova rozbalil, vybral mikinu a sedátko, ktoré som si dal pod seba. Ležal som na prični. Dážď sem‑tam prestával a znova sa spustil. Medzitým som dvakrát zbalil a vybalil, lebo som už‑už chcel vyraziť. Raz som už bol dokonca vonku aj s batohom na chrbte a vrátil som sa.

Ísť, či neísť? Kto mi odpovie? (jemná parafráza Hamletovho monológu z pera Williama Shakespeara: Byť a či nebyť – kto mi odpovie. Čo šľachtí ducha viac? Či tŕne znášať, strely a šípy zlostnej Šťasteny...) Ostal som. Trvalo mi to asi hodinu, kým som sa dorozhodoval.

Pocestní

Nakoniec som sa z útulne vymotkal, až keď prišli chlapi spoza rieky Morava. Trocha som si s nimi pokecal. Chválili nedotknutosť prírody od poľsko-ukrajinsko-slovenskej trojhranice.

Vraj toto, čo padá z neba nie je dážď. Zmokli asi pred troma dňami, keď mohli piť vodu z pláštenky, ktorú mali na sebe. Dal som na nich a s pripraveným JP‑éčkom som sa vydal na cestu k Lupkowskému priesmyku.

Čech a Moravák si to nemierili k Dukle, Východné Karpaty  Paseky, Východné Karpaty  Zrekonštruovaná nemecká pozorovacia veža z II. svetovej vojny na Pasekách, Východné Karpaty

Za 10 minút som došiel k technicko-historickej pamiatke – zrekonštruovanej nemeckej vojenskej pozorovacej veži z II. svetovej vojny. Výška okolo 10 metrov. Železná konštrukcia, rebrík v spodnej časti len so stúpačkami, ktoré boli na boku opatrené len zaoblenou vyvýšeninou. Mokré sa šmýkali.

Vyliezť sa mi nechcelo. Nie že by som bol slabý, no bol som sám a stať sa môže všetko možné. Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Aj keď v tomto prípade mi to mohlo byť jedno. Som človek a bol som aj v hore. Riziko však je potrebné eliminovať.

Mokrým lesom

JP‑éčko sa mi hompáľalo na batohu. Podotýkam, že zrolované! Dážď, či vlastne to mrholenie, ktoré padalo z neba nebolo tak výdatné, že by som mokol. Miestami, keď ma nechránili koruny stromov, tak bol pocit moknutia intenzívnejší.

Cesta lesom k Daňovej, Východné Karpaty  Zamračená obloha, Východné Karpaty

Foťák sa mi ako vždy hompáľal na krku a snažil som sa ho uchrániť pred kvapkami dažďa. Rozhodol som, že ho predsa len odložím do brašne. Nahodil som si batoh na chrbát a prestalo pršaťTo ma len počasie zlostilo. To však bol len taký náznak nedažďa, ktorý trval len chvíľku. 

Daňová - prvý hrb, Východné Karpaty  Viac suchý ako mokrý les v okolí Daňovej, Východné Karpaty  Miestami bol les vlhký, Východné Karpaty

O pár minút na to sa rozpršalo. Znova som si dal dole batoh a snažil som sa navliecť JP‑éčko na batoh. Kým som sa s tým trápil, prestalo pršať. To si zo mňa počasie uťahuje! Ako tak som zroloval JP‑éčko a zavesil som ho opäť na batoh.

Hrby

Za dažďa som vyšiel mierne dlhšie stúpanie. Vyšiel som k Daňovej (840 m n. m., prvý hrb). Pri schádzaní som zazrel v lese zver. Jelenice prebehli cez cestu a doprevádzal ich jeleň.

Stredný hrb, Východné Karpaty  Predný hrb, Východné Karpaty

Vyšiel som k Strednému hrbu (822 m n. m.), kde dážď ustal. Znova som schádzal do sedla, aby som mohol vyjsť na Predný hrb (763 m n. m.). Bol som ako na hojdačke. Hore – dole, hore – dole, hore – dole.

Laborecký priesmyk

Bol som vo fáze klesania. Mierneho klesania. Za úzkym pásom lesa som zazrel lúku, na ktorú som aj vyšiel. Počul som aj hukot áut. Zvuk prichádzal zo smeru kam som chcel aj ja dôjsť, preto som sa už do lesa nevracal. Po lúke som prišiel k asflatke, ktorá spája Palotu a Komancza k Laboreckému priesmyku.

Neďaleko laboreckého priesmyku, Východné Karpaty  Asfaltka spájajúca Slovensko a Poľsko, Východné Karpaty

Nachádzala sa tu rovnaké sedenie ako v čertižskom sedle. Teda relatívne vysoká strecha, ktorá chránila pred dažďom stôl a dve lavice.

To že tu boli smetné koše na odpadky a odpadky všade navôkol mi pripadá ako obyčajná ľudská lenivosť. To je jedno, či tu koše boli aj v minulosti alebo nie. Ak by tu aj koše neboli, čo bráni každému tú vypitú PET fľašu zobrať zo sebou domov?

Potešila ma kadibudka, ktorá bola plná pavučín, teda dlho nepoužívaná. Po mojom odchode to už pravda nebola. Bola tu aj informačná tabuľaHistorický chodník I. svetovej vojny“ a starý rakúsko‑uhorský hraničný kameň z roku 1893.

Hríbik - turistický smerovník v Laboreckom sedle, Východné Karpaty  Medzinárodná cyklotrasa - Po stopách príhod dobrého vojaka Švejka, Východné Karpaty  Laborecký priesmyk, rakúsko-uhorský hraničný kameň z roku 1893, Východné Karpaty

Hríbik, ktorý už hríbik nepripomínal (vyzeral totiž ako odkvitnutí kvet), mi sprostredkoval informáciu, že k Tunelu to mám hodinu tridsať. Takže okolo 15:00 h. by som mohol byť pri Tunely (v skutočnosti som tam bol až o 15:13 h.).

Vedel som, že v blízkosti Lupkovského tunela je prameň. Tam by som dnes mal dôjsť a aj som chcel. Zatiaľ som si však len vyzliekol košeľu, aby mi v miernom vánku trocha obschla. Nedúfal som v jej vysušenie. Slnko síce občas vykuklo, ale to nestačilo.

Sadol som si na lavicu, k stolu a zjedol tyčinku, dopil som vodu, ktorú som ešte mal. Veď čo? O hodinu a pol by som mal byť pri vode.

Ďalšia útulňa – Koľov stan

Prechádzal som lesom, ktorý bol už o niečo viac mokrý ako včera. Sem tam bahno, mláka až zrazu – Koľov stan. Žeby si tu Koľa postavil stan? Nie! Jednalo sa o ďalší núdzový stan. Pri ňom pekné sedenie s ohniskom. Pozrel som sa dovnútra.

Koľov stan - núdzová útulňa, neďaleko Laboreckého priesmyku, Východné Karpaty  Koľov stan - núdzová útulňa, sedenie, neďaleko Laboreckého priesmyku, Východné Karpaty

Táto útulňa bola už o niečo viac vybavenejšia ako útulňa v Kalinovskmo sedle. Nohy z prične mineviseli. Pričňa bola na celú dĺžku útulne. Aj podlaha bola z dosák.

Tu sa utvrdil môj pocit z toho, že v útulni v Kalinovskom sedle, niektospálil dosky z podlahy. Mýlil som sa, to som však zistil až pri stretnutí s Mikym.

Koľov stan - núdzová útulňa, ohnisko, neďaleko Laboreckého priesmyku, Východné Karpaty  Koľov stan - núdzová útulňa, pavúk lape korisť, neďaleko Laboreckého priesmyku, Východné Karpaty

Kým som fotil pavúka, ako lape svoju obeť do svojej siete, prešla okolo mňa lesná zver. Pár sŕn, ktoré prešli obďaleč. Prešiel som ešte pár bahnistých úsekov a došiel som k Palotskej jedline.

Palotská jedlina

Národná prírodná rezervácia Palotská jedlina bola vyhlásená v roku 1982 s výmerou 157,12 ha, s evidenčným číslom 633 v 5. stupni ochrany na ochranu pôvodného výskytu jedle v rámci zachovalých lesných spoločenstiev typických bučín, jedľových bučín a bukových javorín. Má veľký význam z hľadiska zachovanie ekologickej stability v intenzívne využívanej krajine.

Silueta jedle v Palotskej jedline, Východné Karpaty  Vysoký kmeň Palotskej jedle v Palotskej jedline, Východné Karpaty  Zbytky húb na ceste do Siwakovej doliny, Východné Karpaty

Niektoré jedle boli naozaj impozantné. Mohutné, vysoké, košaté. Jasné, že len v rámci jedlí. Čo sa týka košatosti nemôže sa jedľa porovnávať s napr. borovicou, alebo dubom.

Siwaková dolina

O niečo neskôr a o pár kilometrov ďalej nebránilo nič tomu, aby práve o jednu z týchto jedlí bola pribitá informačná tabuľa o tom, že som v Siwakowskej doline (689 m n. m.).

Poľské turistické smerové tabule pribité o jedle, Siwakova dolina, Východné Karpaty  Blato v Siwakovej doline, Východné Karpaty  Skoro nepreniknuteľná húština v  Siwakovej doline, Východné Karpaty

Od rána som nestretol žiadnu živú dušu (ak nepočítam Čecha a Moraváka) a už som ani nepredpokladal, že niekoho stretnem. Preto ma až zarazilo, keď sam na lesnej ceste videl časti húb, ktoré niekto povyhadzoval z košíka. Asi boli červivé. Nakoniec som naďabil aj na hubárov. Akurát neviem potvrdiť, či to boli práve títo, ktorí nechali huby na cestičke.

Pokračoval som miernym klesaním, už omnoho viac zarastenejším terénom. Chodník sa len matne črtal medzi vysokou trávou a krovinami.

Cyklista sa zjavil znenazdajky. Predieral sa touto spúšťou. Mohol mať viac ako 60 rokov. Vypytoval sa na cestu, hlavne čo sa týka zjazdnosti. Veľmi som ho nepotešil

Cyklista predierajúci sa húštinou v Siwakovej doline, Východné Karpaty  Vlčia búda - núdzová útulňa nad Lupkowským tunelom, Východné Karpaty

Na tomto mieste som niekam zapotrošil značku. Relatívne veľká lúka, s minimom stromov. Pokračoval som po vychodenej cestičke, ktorá sa zvrtla smerom doľava. Toto sa mi veľmi nepozdávalo. Poslúchol som svoj inštinkt a po prekonaní mierneho kopčeka som znova vstúpil na územie Slovenskej republiky.

Tunel – Lupkowský priesmyk – útulňa Vlčia búda

Ponad trávy a kroviny sa už črtala nejaká strecha. Došiel som k Lupkowskému priesmyku s označením Tunel. Nachádzala sa tu Vlčia búda – ďalšia útulňa (núdzový stan). Pri útulni bol jednoduchý stôl, lavica a neďaleko ohnisko.

Turistický rozcestník - hríbik, smerová tabuľa nad Lupkowským tunelom, Východné Karpaty  Vlčia búda - núdzová útulňa nad Lupkowským tunelom, Východné Karpaty  Vlčia búda - núdzová útulňa nad Lupkowským tunelom, vnútorné vybavenie, Východné Karpaty

Na starej hrdzavej orientačnej tabuli bola vyznačená cestička k vode a aj priebeh tunela pod kopcom. K vode by to malo byť asi 15 minút.

Ďalej sa mi teda nechcelo. Ešte tak k vode a späť. Vybral som mobil a zrušil som letový režim. Hneď mi prišli správy, že ma kontaktoval Slavo (mal ma totiž brať aj domov, ale až zajtra). Čo sa deje? Vŕtalo mi hlavou.

Aj tebe to vŕta v hlave? Tak buď trpezlivý, lebo sa to dozvieš až v ďalšom pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Do Paloty