Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Zimný wander v Slanských vrcho...
Zimný wander v Slanských vrchoch - pokračovanie

Zimný wander v Slanských vrchoch - pokračovanie Zobudil som sa s tým, že je už svetlo, trocha som ešte poleňošil, no nakoniec som sa vysúka [ ... ]

Toto si chcem prečítať
S Biancou na Muránskom hrade
S Biancou na Muránskom hrade

S Biancou na Muránskom hrade Perinbaba už sa dlhšie chystá prikryť snehom okolité aj vzdialenejšie kopce Slovenska. Aspoň toto tvrdia meteoro [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Okolo prameňa Laborca

Vlajka obce ČertižnéKonečne sme sa rozhýbali a začalo sa rozprávať o nejakom trampe. Návrh bol Poloniny, s tým, že by sme mali dôjsť až do Lupkowského sedla. Chcel som prejsť aj sám túto trasu, tak som si začal hľadať nejaké to spojenie do Novej Sedlice, najvýchodnejšej obce Slovenskej republiky.

V Novej Sedlici som mohol byť najskôr za 4 hodíny a 28 minút a 4 krát by som musel prestupovať. 4.5 hodín cestovania? To je veľa. Začal som hľadať alternatívu. Vedel som, že kamarát Slavo pochádza z Čertižného, tak som ho poprosil, či by ma nezobral so sebou, keď pôjde k rodičom. Žiadny problém! Nakoniec to dopadlo úplne inak, ale o tom nižšie!

Zmena plánu

Z Košíc sme mali vyrážať dosť neskoro a do Novej Sedlice by mal Slavo zachádzku dobrých 100 km. Promptne som zareagoval a trasu som zmenil. Veď je to úplne jedno, či trasu prejdem zo severu na juh, alebo opačne.

Tak som večer okolo 20:30 h. nasadal do Slavovho auta, ktorý mal prikapčaný ešte aj prívesný vozík naložený nábytkom. Hneď ako som sadol som sa opýtal, či má aj plachtu, lebo okolo 22:30 h. má pršať. Slavo sa pozrel hore a len mávol rukou a podotkol: Nebude pršať. A ja som si to prial tiež. Splnilo sa moje prianie? Čítaj ďalej a dozvieš sa.

Do Čertižského sedla

Taký luxus som už dlho nezažil! Bol som vyvezený priamo na turistický chodník rovno do Čertižského sedla. Z auta som vystupoval o 22:25 h. Tak neskoro som na tramp ešte nevyrážal. Samozrejme, ak nepočítam posledný spoj z Prešova do Zlatej Bane, keď sme ešte vo veľkom chodievali na Fricku.

Dážď

V sedle bol postavený prístrešok, ktorý bol krytý z dvoch strán a dosť cez neho pofukovalo. Začal sa dvíhať vietor a dážď som už cítil v kostiach. Slavo ešte víťazoslávne poznamenal: No vidíš, neprší!

Poďakoval som sa mu. Slavo odišiel a ja som sa ocitol v čierno‑čiernej tme. Vybral som čelovku, návleky (presne v tomto poradí) a radšej som sa vybral do lesa, kde by nemalo tak fúkať. Predpoklad bol taký, že by som mohol dôjsťk Fedorkovu. Ak nebude pršať. Ak…

Slavo ma zobral až do Čertižského sedla  Prístrešok nad hamakou pokropený dažďom

Červenú turistickú značku som nevidel, jej smer som len odhadol a vydal som sa po lúke, kde boli vyjazdené dva pásy od kolies áut. Po 300 metroch som došiel k hranici lesa. Vošiel som do lesa a vietor v tom momente utíchol. Hučal už len v korunách stromov.

Medzi jednotlivými poryvmi vetra som započul aj jemné ševelenie kvapiek, ktoré začínali dopadať na ihličie nado mnou. Začalo pršať. Pomyslel som si na Slava, že dúfam mal kam zaparkovať vozík s nábytkom, lebo s tým dažďom som sa sekol len o nejakých 20 minút.

Pochod v daždi?

Vytiahol som JéPéčko (Jadrový Plášť, tí čo boli na vojne to poznajú) a idem si v daždi. Začal som trocha stúpať a už som začínal hľadať aj červenú turistickú značku, ktorú som doteraz neobjavil. Vedel som, že štátna hranica s Poľskom je niekde naľavo odo mňa a značka by ju mala kopírovať.

Hranicu by som už aj mal alebo aspoň pár hraničných kameňov. Rozpršalo sa trocha viac. Rozhodol som sa, že si rozložím bivak, niekde pod korunami ihličnanov.

Bivak pod ihličnanmi

Krásne vysoké, tenké ihličnany, výborné miesto. Po tom, čo som prišiel bližšie som videl, že väčšina je dosť suchá a nemal som chuť v takom vetre spať pod stromami, ktorých koruna by sa mohla každú chvíľu zlomiť.

Až tak ďaleko som zasa nebol od Poľsko-Slovenskej hranice  Už len zabliť JéPéčko, papučky a vyrážam, Východné Karpaty

Šiel som lesom a stratil som aj hraničné kamene. Došiel som pod stromy, ktoré boli o niečo hrubšie, ale zdravé. Raz dva som rozložil celtu nad seba a teraz už mohlo aj liať. Liať nelialo, ale dážď padal. Natiahol som si hamaku. Nebol som hladný, tak som si ľahol spať. Jemný dážď dopadal na hamaku a pekne rýchlo ma uspal. Pre istotu som mal pripravené aj štuple do uší, ak by dážď zosilnel.

A dobre som urobil. Neviem presne kedy, no zobudil som sa na bubnovanie dažďových kvapiek na celtu. Štuple šli do uší a ja som znova pokojne zaspal.

Rýchle ráno

Ráno sa mi z pelechu vôbec nechcelo. Zo stromov ešte kvapkali kvapky vody a ani teplota nebola veľmi vysoká Vstal som zbalil bivak a rozhodol som sa, že jedlo si dám až niekde po ceste.

Krásna Bystruška fialová, lat: Carabus violaceus  Bivak je už sprataný, môžem vyraziť, Východné Karpaty

Asi už starnem, lebo som zistil, že som spal s krásavicou, o ktorej som nemal ani potuchy! Zbadal som ju až vtedy, keď som balil JéPéčko. Využila príležitosť a schovala sa pred dažďom, rovno podo mnou.

Krásna Bystruška fialová, lat: Carabus violaceus. Jemne som ju postrčil a už šla svojím smerom. Ja tiež. Až ráno som zistil, že od hraničného kameňa som nebol ani 50 metrov. Nechal som si tu aj svoju najdlhšiu šnúru, ale to som zistil, až keď som staval prístrešok a chýbala mi. 

Ovocné raňajky

Pofukoval svieži vetrík a sem tam vyšlo aj slnko, ktorého lúče neboli až také hrejivé. O to viac ma hrialo, že som zbadal čerstvo umytú porciu černíc. Nazbieral som ich niekoľko hrstí. Vzpružilo ma to.

To, že bude o niečo chladnejšie, ako som predpokladal, mi až tak veľmi nevadilo. Stúpanie bolo miestami strmejšie, a keď nebolo strmé, tak bolo aspoň dlhé.

Idem do Poľska? Idem!

Turistický chodník kopíroval hranicu a bol vyšliapaný tisíckami nôh vojakov, ktorí strážili túto hranicu. Sem tam viedol po poľskej strane a sem tam po slovenskej. A ja som bol raz v Poľsku a potom som sa znova vrátil na Slovensko.

Slnko svietilo na koruny stromov, Východné Karpaty  Kde som? Na Slovenku, či v Poľsku?  Vyšliapaný chodníček, Východné Karpaty

Keď som sa však postavil jednou nohou na poľskú stranu a druhou na slovenskú? Kde som vlastne bol? Neďaleko Fedorkova (Ha-ha-ha).

Fedorkov

Došiel som na Fedorkov, ale zložiť sa mi tu nechcelo a na Kameň to bolo „len“ 35 minút. Chodník lesom bol krásny. Úzky, vyšliapaný, presne taký ako lesný chodníček má byť. Cestička sa skrúcala viac na juh a začínal som obchádzať Čertižský chotár. Až som došiel k smerovej tabuli „Pramenisko Laborca

Odbočka k pramenisku Laborca, Východné Karpaty  Pramenisko Laborca, Východné Karpaty

Pramenisko Laborca

Bolo 10:50 h. a ešte ma čakala ďaleká štreka. Ale, keďsom tuZhodil som batoh do lesa a šiel som si pozrieť pramenisko. Ešte dobre, že som si dal dole batoh. Začal som klesať. Veď som to mohol čakať, veď pramene nezvyknú byť na hrebeňoch!

Pramenisko Laborca, sútoky pramienkov vody, Východné Karpaty  Pramenisko Laborca, bahnisté miesta sa menia na toky, Východné Karpaty

Došiel som na miesto, kde sa menšie doliny spájali do jednej väčšej a práve na ich úpätí sa začínal rodiť Laborec. Vlhké bahnisté miesta sa menili na malé korytá, ktorými sa lenivo plazila voda do dolín. Postupne sa začnú spájať v mohutnú rieku, ktorá svoju púť skončí sútokom s riekou Latorica o 130 km južnejšie pri Zatíne neďaleko Kráľovského Chlmca.

Kameň a poľské značenie

Na Kameň som došiel o hodinu a pätnásť minút. Trocha som sa motal okolo prameniska Laborca, sem tam som niečo odfotil, čas môže byť reálny.

Rodinka stromov, Východné Karpaty  Tiahle dlhé chodníky so stúpaním, Východné Karpaty  Hraničný strom, Východné Karpaty

Čo ma však prekvapilo o niečo viac boli poľské turistické smerovníky. Mne to prišlo také živelné. Kde sa dalo tam dali značku. Väčšinou o strom a pre istotu aj na viac stromov v okruhu pár desiatok metrov. Oproti nim sú naše hríbiky ukážkové.

Raňajky na Kameni

Na Kameni bola vrcholová kniha. Kniha, hlad, slnko a čas ma presvedčili, že už je čas sa aj trocha najesť. Sadol som si na hraničný kameň. Bol som na Kameni a sedel som na kameni. Zaujímavé!

Poľské smerovník boli na Kameni živelne pribité o stromy, Východné Karpaty  Slovenský, ukážkový smerovník - hríbik na Kameni, Východné Karpaty  Ďalší poľský smerovník na Kameni pribitý o strom, Východné Karpaty

Do vrcholovej knihy som napísal pár slov. Do žalúdka som natlačil rožok a orieškovú tyčinku. To všetko som zapil vodou, ktorú som ešte vláčil z domu. Nemal som jej veľa, lebo som plánoval, že si ju doplním pri Vodojeme za Haburským rašeliniskom. Teda ešte dobré 2 hodiny cesty.

Vojenské hroby

Od Kameňa som už šiel viac-menej po rovinke, sem tam nejaké stúpanie, sem tam nejaké klesanie. Hrebeň to však bol celkom ostrý. Strmé zrázy prevažne na slovenskú stranu, lemovali ohradené miesta s krížmi a náznakmi podlhovastých kopčekov – hrobov.

Strmý hrebeň Karpát, Východné Karpaty  Hroby vojakov z I. svetovej vojny, Východné Karpaty

Predpokladal som, že to budú hroby vojakov z II. svetovej vojny svetovej vojny. Nikde v okolí hrobov neboli informačné tabule, ktoré by niečo vysvetľovali. Šiel som zo zlého smeru.

Hroby vojakov I. svetovej vojny

O niečo ďalej som našiel poľskú informačnú tabuľu, ktorá ukojila moju túžbu po poznaní. Jednalo sa o hroby vojakov z I. svetovej vojny svetovej vojny. Boli to hroby vojakov ruskej a rakúskej‑uhorskej armády, ktorí padli pri bojoch o hlavný hrebeň Karpát na prelome rokov 1914 – 1915.

Ohradené hroby vojakov z I. svetovej vojny, Východné Karpaty  Vojenský cintorín vojakov ruskej a rakúsko-uhorskej armády, Východné Karpaty

Páčil sa mi improvizovaný zvon, pod ktorým bol nápis v poľštine (voľný preklad):

„ZAZVOŇ… nám zhynutým vo vojne a utrpení

na Kameni povstala sláva nášho života a smrti.“

Zazvonil som na pamiatku padlým. O niečo ďalej bol smerovník, ktorý by ma zaviedol k vojenským hrobom aj na slovenskej strane, no už bol pokročilí čas a už som sa nechcel zdržiavať.

Černice

Prechádzal som rúbaniskami, ktoré boli posiate kríkmi malín a černíc. Malinyneboli, zato černíc som sa na(za)sýtil habadej. Problém bol v tom, že už som sa veľmi zdržiavať nechcel a zbieranie černíc ma trocha zdržiavalo. Keď som však šiel okolo krásnej veľkej zrelej černice, no nedaj si!

Utajené miesto, kde sa schádzajú 12 mesiačikovia, Východné Karpaty  Černice boli príjemným osviežením, Východné Karpaty

O zábavu som mal postarané na ďalších 10 minút. Vždy sa našla nejaká černica, ktorej semiačka mi vošli medzi zuby a vydolovať ich odtiaľ dalo niekedy zabrať.

Slnkom zaliata lúka nad Haburou

Vyšiel som z vlhkého lesa na krásnu slnkom zahltenú lúku. V neďalekom kúte som si všimol miestečko, kde by mohli posedávať 12-ti mesiačikovia. Presne dvanásť pníkov okolo ohniska.

Slnkom zaliata lúka nad Haburou, Východné Karpaty  Utajené miesto, kde sa schádzajú 12 mesiačikovia, Východné Karpaty

Tak tu si oddýchnem! Zložil som batoh, vytiahol sedátko a ľahol som si do trávy a sledoval som, či sa náhodou neobjaví aspoň jeden z dvanástich mesiačikov.

Objavil sa aspoň jeden z dvanástich mesiačikov? A čo je sedátko? To až v ďalšom pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Do Kalinovského sedla

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť