Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Wander s Biancou v Slovenskom ...
Wander s Biancou v Slovenskom raji - Dolinou Bieleho potoka

Vander s Biancou v Slovenskom raji - Dolinou Bieleho potoka V polospánku sa niekde z pozadia predieral neprirodzený zvuk, ktorý mi vôbec nep [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Niagara Falls počas dňa
Niagara Falls počas dňa

Niagara Falls počas dňa
Miestny stavitelia využili každý štvorcový piaď zeme a na blízkej vyvýšenine postavili kasíno. A aj trocha ďalej [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Okolo Skaliska


Predchádzajúca časť:


Volovec, okolo Skaliska - cyklistiNoc na Chate Volovec bola chladná, no nie studená. Nadránom boli teploty okolo 10o C. Spalo sa výborne! Všetci spali spánkom spravedlných až do 04.15 h., keď…

Cyklisti odchádzajú z Chaty VolovecÁno tušíš správne. Zazvonil mi budík na mobile. Mal som v úmysle vstať a odfotiť východ slnka na Skalisku. Tento úmysel som mal ešte doma vo štvrtok, kedy som si aj nastavil budík.

V piatok som vzhľadom na počasie rozhodol, že východ slnka nebude nejaký zvláštny. Večer spŕchlo. Vlhkosť sa dvíhala, vietor nefúkal, tak bolo trocha sparno. Slnko zapadalo do takého hmlového závoja. Predpokladal som, že ani východ slnka nebude iný.

Mobil som hodil do batohu, len tak, niekde do batohu. Batoh som oprel o stenu pri dverách. Bol som v tom, že mobil je vypnutý a tým pádom aj budík. Z tejto predstavy ma vytrhlo jeho zvonenie o 04.15 h., keď začal vyhrávať moju budiacu melódiu.

Nepríjemný budíček

Všade tma. Mobil vyzváňa. Kým som si uvedomil, čo to je za zvuk, kým som sa vyterigal z postele, kým som sa zorientoval, kde je batoh, kým som našiel mobil v batohu a kým som ho vypol, uplynulo dosť času na to, aby sa všetci pobudili. Tvárili sa, že spia ako zarezaní, ale ja som vedel svoje.

Cesta pri chate Volovec, prvé čučoriedky  Juhozápadný výhľad na ceste na Skalisko  

Keď už som bol hore, tak som aspoň vykukol, ako je vonku. Ako som predpokladal. Hviezdy bolo vidno len slabulinko, všetko bolo pod závojom jemnej oblačnosti. Jedným okom som mrkol na teplomer a ukazoval 10o C. Až vtedy som si uvedomil, že je naozaj chladno. Až som sa tešil do postele. Zakryl som sa paplónom a znova som zaspal.

Ráno sa najprv zobudili cyklisti, neviem kedy. Ja som vstával okolo 08.00 h. a oni už boli hore a raňajkovali. Biancu som nechal nech sa vyspí, spala sladko.

Vyšiel som vonku a prvé čo bolo, tak som sa ospravedlnil za skorý budíček. Tvárili sa, že ani o tom ani nevedeli, že niečo zvonilo. No aspoň mali charakter. Ja som sa tváril, že som im uveril a všetko bolo OK.

Cesta na hrebeň Volovca zarástla vysokou trávou  Odlesnené stráne, rúbaniská na hrebeni Volovca

Vonku to už bolo ako na promenáde. Na hrebeň sa vydávali česači čučoriedok. Čím skôr tým lepšie. Slnko nebude tak silno páliť. Bol som sa pozrieť na Biancu, ktorá vyspávala „prehýrenú“ noc. Spala. Jemne som ju pohladkal po hlave. Pomrvila sa a zachumlala sa ešte hlbšie do vankúša. Nech spí.

Teplomer ukazoval už dobrých 21o C a to nebolo ani desať hodín. Na raňajky som pripravil polievku zo sáčku. Ani som nemal chuť na niečo tuhšie. Bolo teplo. Nakoniec sa aj Bianca zobudila a dorazila zvyšok z polievky. Aspoň mala nejaký základ na našu dnešnú prechádzku po hrebeni Volovca.

Na hrebeň Volovca

Zbalili sme sa na cestu, Bianca si namočila klobúčik do vody, ktorý ju ešte kus cesty príjemne chladil. Šli sme po žltej turistickej značke na hrebeň Volovca. Už na ceste za chatou sme našli prvé čučoriedky (Brusnica čučoriedková, lat.: Vaccinium myrtillus), tak sme sa zastavili a ochutnávali výborné lesné plody tmavofialovej farby.

Rúbaniská na svahoch Volovca  Všade samé rúbaniská a pne, Volovec

Prešli sme juhozápadný hrebeň, ktorý bol dosť vyťažený. Všade samé holiny. Neviem, či je správne, úplne odlesniť stráň? V diaľke pod nami bolo počuť rev motorovej píly a nejakých mechanizmov.

Prechádzali sme poliami čučoriedok a brusníc. Čučoriedky boli sladké a chutili výborne. Minuli sme niekoľkých zberačov, ktorý zbierali čučoriedky. Les nám poskytoval dostatočnú ochranu pred slnečnou páľavou. Akonáhle sme však vyšli spod košatých korún, už sme to pocítili. Páľava!

Puding s čučoriedkami, či čučoriedky s pudingom?

Vyšli sme na hrebeň. Všade kam až oko dovidelo boli kríčky čučoriedok a Materinej dúšky (lat.: Thymus serpyllum). Armáda čmeliakov zbierala peľ a prelietavala z kvetu na kvet. Ich bzukot bol upokojujúci.

Dnes som nechcel trhať rekordy v počte prejdených kilometrov, tak sme si dali len taký okruh z chaty na chatu cez Skalisko.

Čučoriedky na hrebeni Volovca  Páľava na hrebeni Volovca

Byť na lúke bolo nepredstaviteľné! Horúčava doslova sálala zo suchej trávy, ktorá žobronila o vlahu. Zaliezli sme do lesa, pod koruny stromov. To už bola iná kapusta!

Príjemných 26 stupňov Celsia – to však len odhadom. Vietor jemne pofukoval, no proste paráda. Urobili sme si ležovisko rovno pri čučoriedkových kríkoch. Stačilo sa len natiahnuť, čučoriedky boli na dosah. Odpočívali sme.

Čučoriedky v lese na hrebeni Volovca  Brusnice na hrebeni Volovca

Po chvíli sme si spomenuli, že raňajky neboli extra výdatné, tak sme rozmýšľali, čo si dáme pod zub. Bianca chcela cestovinu. Oheň som hneď zavrhol. Všade sucho, stačila by iskrička a všetko by horelo. Vytiahol som varič a na variči sme si uvarili polotovar. Dalo sa to zjesť. A schrúmali sme každý ešte po jednom veľkom rožku.

Po obede by mal byť aj dezert, nie? Šli sme nazbierať čučoriedky. Nazbierali sme ich dosť, teda asi pol litra, to nám bohato stačilo. Uvaril som vanilkový puding a dal som do neho čučoriedky. A zrazu sme nevedeli, či máme Vanilkový puding s čučoriedkami alebo Čučoriedky s vanilkovým pudingom. My sme to zjedli, tak, či tak a nad názvom nech si lámu hlavy naši jazykovedci.

Siesta medzi čučoriedkami

Nasledoval odpočinok, tento víkend je taký odpočinkový. Nemali sme sa kam šarpať, cesta na chatu nebola dlhá, tak sme odpočívali. Po výdatnom obede s dezertom to bola skôr povinnosť. Tak sme si ľahli a mali sme veget medzi čučoriedkovými kríkmi.

Puding s čučoriedkami alebo čučoriedky s pudingom  Poobednajšia siesta na Volovci, niekde v lese

Načerpali sme sily, aj keď sme ich ani veľmi nepotrebovali a už sme rozmýšľali nad návratom na chatu. Urobili sme za sebou poriadok, odpadky skončili v batohu. Neostal po nás ani smrad, ako sa hovorí. Len pár uležaných stebiel trávy svedčilo o našej prítomnosti.

Skalisko

Cesta lúkami nás viedla ku Skalisku. Už z diaľky ho bolo vidno, čo Biancu veľmi nepotešilo (To tak ďaleko?). Ani sa nenazdala a už bola pri Skalisku. Cestou sa zdokonaľovala v loveckých technikách. Lovila všetko, čo sa hýbalo a nechalo sa chytiť.

Bianca s úlovkom v pozadí Skalisko, Volovské vrchy  Pri Skalisku, Volovské vrchy

Skalisko nás čakalo vo svojej mohutnej sivej kráse. Vyliezli sme na vrchol a zapozerali sme sa do diaľav. Videli sme Rožňavu i jazierka pri Betliarskom potoku, ktoré sa leskli v slnečných lúčoch ako strieborné pláty. Na druhej strane sme zas zazreli Henclovú i Tichú vodu. Pár fotografií na záver a zišli sme dole. Cestička na zaviedlaku chate.

 Na Skalisku, Volovské vrchy  Ja a Bianca na Skalisku, Volovské vrchy

Vítal nás Hak. Večer ubehol raz dva. Zjedli sme polievku plnú cestovín, nejaký ten rožok a Hak nám robil spoločnosť. Hak vie u koho sa má zdržiavať, najmä, ak počíta s tým, že mu niečo padne pod zub.

Bianca na Skalisku, v pozadí Betliarske jezierka, Volovské vrchy  okolo skaliska silueta

Znova sme sadli za stôl a mastili karty. Neskôr som urobil ďalší (posledný) mliečny puding s čučoriedkami alebo čučoriedky s pudingom? Denná páľava pominula a bolo celkom príjemne. Spánok v chladnom vzduchu bol krátky, aspoň sa to tak zadalo.

Odchod z chaty

Naraňajkovali sme sa, Bianca si dala párky so syrom, ja som dojedol klobásku. Vyrovnal som svoje podlžnosti u Pištu za ubytovanie a za čučoriedky. No, ale ako dopravím čučoriedky domov?

Výhľad zo Skaliska na Henclovú a Tichú vodu  Na Skalisku, Volovské vrchy

Pišta pozháňal prázdne uzatvárateľné fľaše od kávy, kompótov a niesol som domov 4 fľaše čučoriedok. Na nedeľný koláč to stačiť bude a možno sa ešte aj niečo zvýši. Do batohu mi vkĺzla aj ploskačka pre strážnika na Guľapalagu, ktorý som mal odovzdať.

 Bianca s Hakom, Chata Volovec  Odchádzame z Chaty Volovec

Na cestu sme sa vydali o 09.44 h., tak ako sme prišli. Tentoraz nás nebrzdilo nič, nezastavovali sme sa už ani kvôli lesným plodom, boli sme prejedení. Sem tam sme odtrhli pekný dozretý čiernu plod černice. Ešte v piatok som dal do chladničky všetky rožky, aby sa nepokazili. Ujedali sme zo zásob a jednu som a šetril na cestu späť. V tej chladničke je tam asi doteraz, ak ho Pišta medzičasom nevyhodil Rožok je v chladničke doteraz?.

Guľapalag

Došli sme k autu na Guľapalag, kde som odovzdal môj vzácny náklad v podobe čírej tekutiny v ploskačke. Skonštatovali sme, že Guľapalagdohral svoju púť a len zázrak obnoví jeho niekdajšiu slávu.

Výhľad na Plešiveckú (vpravo) a Silickú planinu (vľavo), Volovské vrchy  Cesta lesom nad Guľapaľagom, Volovské vrchy

Krásna veľká pivnica vyrazená do skaly v útrobí zívala prázdnotou. Zašlú slávu pripomínal snáď už len barový pult a krb. Veľké figúrky šachu v čierno-čiernej tme len dokresľovali bezútešnú situáciu, kde sa Guľapalag ocitol.

Viac o Chate Volovec sa dozvieš v tomto článku.

Štatistka tejo trasy a celkovo:

Prejdených: 13,23 km
Prevýšenie: 602 m
Klesanie: 615 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa túry.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť