Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Z Guľapaľagu na Chatu Volovec...
Z Guľapaľagu na Chatu Volovec

Z Guľapaľagu na Chatu Volovec Vrcholili horúčavy. V betónovej džungli bolo na nevydržanie. Blížil sa víkend a teploty mali ešte o pár stu [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Cyklotúra, do Maďarska cez kop...
Cyklotúra, do Maďarska cez kopce

Cyklotúra, do Maďarska cez kopce Bol piatok a nastávajúci víkend sa zatiaľ javil ako celkom pekný. Chcel som zlanáriť Novisa na jedno pivko. [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu

Golgota ma čaká, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľuStarý rok 2019 pomaly končí, Silvester je za rohom. Čo budem robiť na Silvestra som ešte ani netušil. Vyzeralo to tak, že ho strávim na gauči. Nakoniec to dopadlo nadmieru dobre, ale o tom sa nechcem, rozpisovať.

Vianoce dali telu zabrať, a ja som s telom nerobil nič, tak som to chcel napraviť na Nový rok 2020. Chcel som si naplánovať peknú túru niekam, kde už Perinbaba ponatriasala svoju perinu a chotár príkrila bielou pokrývkou.

Na Šimonke by sneh mohol byť, no tam som bol na Nový rok 2016. Kam ísť, kde by to nebolo až tak ďaleko, ale dostatočne vysoko, aby tam bol aký‑taký sneh? Vybral som si Kojšovskú hoľu, ktorá sa týči nad Zlatou Idkou vo výške 1 246 m.

Cesta autobusom

Golgota, stará sedačka, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľuRáno som už o 07.30 h. sedel v autobuse a predpokladal som, že o nejakých 20 minút budem z neho vystupovať. Omyl! Autobus si to nemieril do Nižného i do Vyšného Klatova a len pomaly ukrajoval z kilometrov. Až o 50 minút som vystupoval z autobusu v Zlatej Idke pri pošte.

Rozhorúčený, lebo načo sa vyzliekať, že? V autobuse bolo teplo, nemal som na sebe veľa vecí, ale dostatok na to, aby mi VONKU nebola zima. Teplo aj únava po skoro úplne prebdenej Silvestrovskej noci začínala pôsobiť.

Snažil som sa sledovať debatu, tej hŕstky cestujúcich. Predo mnou partia, ktorá sa poznala, evidentne turisti. Vedľa mňa dvaja chlapčiskovia (ja každého volám chlapčisko, aj 70 ročného bačika), tiež vystrojení na túru. Rozprávali sa o mne známych miestach: Šimonke, Poloninách. Tých ešte stretnem, ale nepredbiehajme.

Za mnou miestny, ktorých nebolo možne v autobuse prepočuť (Silvestrovská oslava sa asi pretiahla až do rána).

Výstup a nástup na výstup!

Konečne sme zastavili pri pošte v Zlatej Idke. Vystúpil som do chladu, až som sa potešil, našťastie som nebol ani veľmi spotený (zatiaľ!).

Cieľ: Kojšovka, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu  Svah pod Kojšovkou, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu

Chlapčiskovia od vedľa vyrazili. Ja som sa zložil na lavičke, podoťahoval som všetky zipsy, zapol patenty, nahodil malý batoh aj brašňu s fotoaparátom a vyrazil som aj ja.

Partia z predku autobusu razila teóriu, že klin sa klinom vybíja a nechali kolovať ovocie v silno koncentrovanej forme. Zase si nemysli, že tam to ovocie tieklo potokom. To nie! Akurát toľko, aby to rozprúdilo krv v žilách.

Prešiel som asfaltku, ktorá tentoraz nebola dlhá. Konečne! Aspoň raz.

Zima? Sneh?

Opustil som asfaltku začínal som ukrajovať prvé výškové metre z 564, ktoré ma dnes čakali. Minimálne po Kojšovskú hoľu.

Meteorologická stanica, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu  Meteorologická stanica z bližšia, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu

Už mi začínalo byť aj teplo. Bola síce zima, ale bolo teplo. Slniečko pekne hrialo. V tieni bolo o pár stupňov menej a na vetristých miestach bola pocitová teplota ešte nižšia.

Panoráma na severo-západ z Kojšovskej hole, výhľad na Vysoké aj Nízke Tatry, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu

Zima nebola a ani sneh nebol. Čo sa to deje? Všetko sa však napravilo vo vyšších polohách.

Zasa tá moja asfaltka!

Cestu som poznal, lebo som tadiaľto šiel poslednú časť túry od Grexy do Zlatej Idky v októbri 2016. Akurát vtedy som šiel dole a teraz idem hore.

Maťo a Mišo, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu  Schádzame z Kojšovskej holi, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu

Vedel som, že či chcem‑nechcem vyjdem na asfaltku. Potom, ak budem chcieť vyjdem aj na Golgotu. Už teraz ma začínali bolieť nohy. Šiel som Golgotu dole a nohy si to sakramentsky zapamätali. Pravdou je, že vtedy som už mal v nohách celkovo 67 km a v ten deň 12,6 km od Kloptane.

Golgota, pod Kojšovskou hoľou

Asfaltku som nechal za sebou a začínal môj výstup na Golgotu, tú moju. Za sebou som zazrel tých chlapčiskov, ktorí vyrazili ako prví. Už som bol v polovici kopca a chlapčiskovia nikde. Ináč volali sa Maťo a Mišo, to som sa však dozvedelna Kojšovskej holi.

Slnko hrialo, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu  Snehu bolo pomenej, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu  Slnko svieti aj v lese, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu

Konečne som vyšiel na Golgotu a za idylického počasia. Odtiaľto to malo byť na Kojšovskú hoľu 30 minút. Ja som to dal za 33 minút, takže v celku v norme, keď beriem do úvahu aj nejaké prestávky na fotenie 11 fotografií.

na asfaltke bol taký jemný snehový poprašok, zem tvrdá, zmrznutá. Tu hore to bola iná krajina. Snehu v návejoch miestami aj do polovice stehien.

Kojšovská hoľa

Vyšiel som na otvorenejší priestor, a ukrajoval som posledných pár chýbajúcich výškových metrov. Vyšiel som na Kojšovskú hoľu za nádherného slnečného počasia. Pofukoval vetrík, ktorý výrazne znižoval pocitovú teplotu. Pár rýchlych fotografií, nejaká tá panoráma, dokonca som aj nazrel do vrcholovej knihy. Posledných pár riadkov z roku 2019 bolo natiahnutých asi na 10 stranách, nič zaujímavé. Mne sa písať nechcelo. Bola zimaBola zima

Výhľad na Folkmarskú skala od Loreley, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu  Výhľad na Kojšovskú hoľu od Loreley, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu

Pozerám blížia sa Maťo s Mišom. Hodili sme reč a tak som sa dozvedel ich mená. Zistil som, že máme aj spoločnú cestu. Aj oni mali namierené na Jahodnú.

Ešte pár posledných fotiek s výhľadom na Kráľovú hoľu a na Vysoké Tatry a už bolo dosť ochladzovanie vetrom. Až na Golgote som si uvedomil aká bola hore kosa (zima).

O hlade na červenej

Maťo s Mišom si urobili pauzu na Golgote, kde bol prístrešok chránený z troch strán spolu s lavicami a stolmi. Ja som pokračoval ďalej po červenej značke.

Pekná cestička lesom, miestami sa rozširovala, tak aby aj korčuliari na lyžiach mali dosť priestoru.

Telo si zvyklo na pravidelný režim a o 11:00 h. sa prihlásilo na svoj prísun živín. Zastavovať sa mi nechcelo, veď o chvíľu som na LajoškeO chvíľu, áno aspoň som si to tak chcel myslieť. Niekedy netreba myslieť, ale len chodiť.

Panoráma na severo-západ na Kojšovskú hoľu od Loreley, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu

Únava z prebdenej Silvestrovskej noci, dostatok dobrého, kvalitného vína a hlad (hlad je väčšinou len prezlečený smäd). To som si aj uvedomoval, preto som do batohu zobral hydrovak, ktorý som naplnilza okraj. Niéééé, nie kvôli tomu, že som sa obával, že ma bude sušiť. Vôbec nie!

Vláčil som zo sebou skoro 4 litre vody (4 kg) a upíjal som z neho statočne. Veľa vína, málo vody a potom zase veľa vody. To všetko sa podpísalo pod moje rozpoloženie. Bol som uťahaný. Cesta po červenej bola pekná, rovná, mierne klesala alebo stúpala. Dve kocky čokolády, ktoré som zjedol počas cesty ma z toho dostali.

Vyhliadka na Loreley

Lajoškatu bude. Určite! Ešte som nedošiel ani na Zlatoidské lúky, ani do Idčianskeho sedla, ani k odbočke k Loreley.

Doba rozpadu odpadov, ekológia  Loreley - Tisícovka, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu

Prejdi myšou po obrázku a zistíš správne odpovede.

K Loreley sa oplatilo zájsť. Pekné výhľady najmä na sever a severo‑západ. Vidno bolo Folkmarskú skalu a kopce tiahnúce sa do diaľav.

Chata na Prednej holici – chata Lajoška

Konečne! Otvorená Lajoška! Nevadilo by mi, ani keby bola zatvorená. Sedel by som vonku pri stole a jedol proviant, ktorý som vláčil so sebou.

Príjemná čertica, ktorá ma privítala, vyhriata miestnosť, odpočinok, čaj, Horalka, teplá polievka a pirohy urobili so mnou divy. Prestali ma pobolievať kríže, ktoré mi na Kojšovskej holi trocha ofúklo, nohy si odpočinuli, veci trocha obschli.

Chata na Prednej holici "Lajoška", Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu  Rozchádzajúce sa cesty, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu

Áno, zasa som bol rozťahaný ako sopeľ. Tentoraz však okolo krbu. Zdržal som sa asi 40 minút. Za ten čas ma M&M dobehli a obehli, ale to som zistilneskôr.

Z Lajošky som odchádzal o 13:40 h. smer Jahodná. Cestu som nepoznal, aj keď som tubol. Akurát na bicykli a vtedy som šiel z Jahodnej po Starej židovskej ceste. Podľa časového údaja na hríbiku som sa mal na Jahodnú dostať za 50 minút. Nie, nevšimol som si, že len na kopec zjazdovky.

Znova po červenej

Idem mierne klesám a ďalší hríbik. Chata Jahodná 50 minút. Zasa 50 minút? A to som už 10 minút na ceste. Je rozdiel Chata Jahodná a Jahodná kopec! Kedy mi to vlastne ide autobus? O 14:55 h!

Takže mám 55 minút na to, aby som stihol autobus. Pridal som do kroku, ale nie až tak. Ešte ma čakalo schádzanie zjazdárskeho kopca na Jahodnej, tak som si chcel nohy šetriť.

Na Jahodnej

Najprv som to len počul. Potom som to aj uvidel. Hafo ľudí. Celý kopec ani nebol zasnežený, len dolná somárska lúka. Deťom to ani trocha nevadilo a nielen im.

Moja maličkosť, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu  Hríbik na kopci na Jahodnej, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu  Hríbik pri Chate Jahodná, Novoročný výstup na Kojšovskú hoľu

Bez problémov aj s rezervou 3 minút som došiel na zastávku. Autobus som stihol. A na zastávke Mišo s Maťom. Predbehli ma, keď som bol na Lajoške :-)

Veľmi pekná a vydarené novoročná túra.

Prejdených: 20 km
Prevýšenie: 819 m
Klesanie: 911 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa Novoročného výstupu na Kojšovskú hoľu

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť