Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Wander s Biancou v Slovenskom ...
Wander s Biancou v Slovenskom raji - Dolinou Bieleho potoka

Vander s Biancou v Slovenskom raji - Dolinou Bieleho potoka V polospánku sa niekde z pozadia predieral neprirodzený zvuk, ktorý mi vôbec nep [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Na letisku v Ríme
Na letisku v Ríme

Na letisku v Ríme Po preletení pár tisícok kilometrov sme šťastne pristáli na medzinárodnom letisku Leonarda da Vinci v meste Fiumicin [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Skalisko, jesenný vander

 

Predchádzajúce časti:

 

Miznúci Novis na Chate Volovec, Volovské vrchy, Slovensko

Ráno nás zase zobudil Slavov telefonát. Správa znela: Už som v Čučme! Čakám na odvoz. Aj tam hore prší? Hneď zrána ešte nepršalo, len pekne jemne mrholilo. To jemné mrholenie prechádzalo do občasného dažďa. Deň ako stvorený na pešiu turistiku.

Okľukou na Skalisko, po žltej turisitckej značke, prší, Volovské vrchyPozviechali sme sa z postelí a spáchali sme rannú hygienu. Dumali sme nad začatým dňom. Čo s ním? Mapa rozložená pred Novisom na stole, na verande, aby mal pekný výhľad aj na upršané okolie. Počkajme na Slava, nadhodil Novis a potom sa rozhodneme.

Slavov príchod

Mohol spomenúť aspoň 9 miliónov EUR. Ako to dopovedal, už sme počuli Martina: „Veď ste mi vraveli, že ma bude čakať jeden človek. No tento chlap vydá aj za dvoch!Slavo sa len zaškeril. Veď čo iné mohol urobiť?

Zvítali sme sa so Slavom a presunuli sme sa do chaty, kde nám už Pišta chystal raňajky. Slavo dorazil mokrý, trocha otlčený, ale bol tu.

Cesta na rebeň Volovských vrchov bola prudká a plná prekážok  Novis hravo zdoláva prekážky aj vo Volovských vrchoch  Skupinka T. O. Stratené údolie objavuje prvé huby, Volovské vrchy

Raňajky – Chlapská praženica

Suroviny:

    • dostatok cibule
    • slanina (Môže byť prerastaná, údená, neúdená, z mangalice, to je jedno. Podstatné, aby jej bolo tak akurát.)
    • vajcia (Môžu byť aj slepačie, pštrosie, kačacie, prepeličie, hlavne, aby ich bolo dosť)
    • chlieb v primeranom množstve
    • soľ

Postup:

Slaninku nakrájaš na primerané kocočky a hodíš ju do panvice, aby pustila trocha masti. Máš v ruke nôž, tak to využi! Očisti cibuľu a nakrájaj ju na kocky. Za ten čas slanina pustila, presne vypočítané množstvo masti a túžobne očakáva spoločnosť cibule. Keď budeš mať cibuľu opraženú do sklovita, tak neváhaj a pridaj tam rozbité vajcia. Bez škrupiniek! Soli podľa chuti a ďalej už len miešaš, kým nedosiahneš požadovanú konzistenciu. Nakoniec nakrájaš chlieb a môžeš podávať. Nezabudni na postup! Tu nemôžeš meniť poradie surovín.

Cibuľa opražená na masti z jemne vyúdenej slaninky už veselo džavotala na panvici a čakala kedy k nej pribudnú slepačie vajcia. Čerstvý chlieb s Chlapskou praženicou vo vyhriatej Chate Volovec, to je niečo úžasné!

Už sme rozťahaní ako sopeľ, Volovské vrchy  Lišajníky obrastali konáre, mrholí, Volovské vrchy

Vonku ešte stále mrholilo. Sem tam mrholenie prestávalo, čo bolo pre nás povzbudzujúce. Obloha však zostávala stále zatiahnutá a nevyzeralo to ani na trhanie sa oblačnosti, či nebodaj na vyjasnenie. Znova sme roztvorili mapu a aj so Slavom sme preberali plán ďalšej cesty. Mali sme vééééľa možností.

    • Ostať na chate. - véééľmi pravdepodobné.
    • Pokračovať naplánovanou trasou cez Skalisko k sedlu Súľová. - véééľmi málo pravdepodobné.
    • Vrátiť sa domovnemožné!
    • Vyraziť na Skalisko a vrátiť sa na chatu – prijateľné.

Rozhodli sme sa pre poslednú variantu, ktorá sa zdala, aj vzhľadom na počasie, najľahšie realizovateľná. Števo nám poradil trasu, ktorou sme mohli urobiť okruh a dostať sa na Skalisko a vrátiť sa späť na chatu.

Lišajník obrastá celý strom, Volovské vrchy  Ďalší strom, ktorý je obrastený lišajníkom, Volovské vrchy  Cesta viedla pod stromami, ktoré sú obrastené lišajníkom, Volovské vrchy

O 10.00 h. SELČ sme už boli všetci nastúpení pred chatou. Vybavený pršiplášťmi a nepremokavými bundami. Soviak mal navyše krásnu kontrastnú červenú fľašu, ktorou ma vždy irituje. On to vie, ja to viem. Je to nejaký status quo. Novis sa od ostatných dištancoval, na čo Soviak nadhodil:

  • Veď ťa aj tak z fotky vymažeme, že? - a otočil pohľad na mňa.
  • Ja som súhlasne prikyvoval.A tak je miznúci Novis na jednej z fotografií.

Klobúk

Novis sa pochválil svojím novým koženým klobúkom. Dostal ho darom až z ďalekej Austrálie. Dosvedčuje to aj logo kengury, ktorú má na ľavej strane. Teraz v tom mrholení ho dokonale využije.

Ja som zvažoval, či brať klobúk. Mal som pršiplášť, ktorý som dostal darom od priateľov a nemal som ho ešte odskúšaný. Kapucňa mohla zakrývať aj hlavu, preto sa mi zdal klobúk ako zbytočnosť. Podal som klobúk Pištovi, že si ho nechávam na chate. Hneď sa toho chopil Soviak, že on nemá klobúk, tak si ho požičia. To som však nemohol pripustiť! Soviak, že by mal môj klobúk? To teda nie! V žiadnom prípade! Príslovie vraví: Čo raz Soviakovi požičiaš, na to už zabudni! žart, vtip, joke

Mrholenie zanechalo kvapky aj na ihličnanoch, Volovské vrchy  Pomaly sa dostávme nad stromy, cesta na hrebeň Volovských vrchov

Je pravda, že začalo znova mrholiť a pokrývka hlavy sa zísť mi mohla. Rýchlo som prehodnotil môj úmysle nechať klobúk na chate a schmatol som ho skôr ako Soviak. Už s nasadeným klobúkom som vyrazil, spolu s kamarátmi, po parádnej cesta smerom na západ od chaty.

Cesta na Skalisko

Naša trasa kopíroval žltú turistickú značku. Vyrazili sme po nej na západ a asi po 800 metroch, tak ako nám radil Štefan, sme odbočili doprava do lesa. Žltá pokračovala rovno. Naša trasa viedla hore, dosť prudkým výstupom. Miestami boli krížom cez cestu popadané stromy, ktoré sme hravo obišli a pokračovali sme ďalej k hlavnému hrebeňu Volovských vrchov.

Míňali sme veľa stromov obrastených lišajníkom, Volovské vrchy  Aj Novis sa divil, tým stromom obrastených lišajníkom, Volovské vrchy  Mnoho stromov obrastených lišajníkom, Volovské vrchy

Mrholilo! Dosť mi to vadilo. Vždy, keď som vytiahol fotoaparát, tak sa na objektíve usadili kvapôčky vody, ktoré skresľovali výsledný záber. A to som ešte ani netušil, že na druhý deň to bude ešte omnoho horšie.

Už sa pomaly, ale isto blížime na hrebeň  V diaľke pod nami by mala byť Plešivecká planina, Volovské vrchy

Cesta pred nami sa cesta začínala rozjasňovať. Stromy preriedli, sem tam sa objavila malá lúčka. Ponad vrcholky stromov sme mohli zazrieť kopce, ak neboli zahalené v mrakoch, či hmle. Lišajník obaľoval konáre stromov, ba miestami aj celé stromy. Cez chodník si veselo preskackala veľká ropucha, ktorá asi ako jediná mala radosť z tohto daždivého, ale relatívne teplého počasia.

Zberači

Vyšli sme na hlavný hrebeň, kde sme narazili na zberačov. Cigáni zbierali brusnice, čučoriedky. Asi na nedeľný obedžart, vtip, joke Sviečková s brusnicovou omáčkou a k tomu knedlík, mňam!

Zberači mi až tak nevadia, keď zbierajú len pre svoju potrebu. No niektorí doslova vyhoľujú celé kopce a česacími hrebeňmi ničia populácie čučoriedok i brusníc. A to nehovorím, že pripravujú lesnú zver o hodnotnú potravu.

Hrebeň Volovských vrchov, už vidno Skalisko  Výhľad z hrebeňa, pri Skalisku juho-západným smerom, Volovské vrchy

V neposlednom rade nechávajú za sebou strašný neporiadok. Odhodené sáčky, servítky, zrezané umelohmotné fľaše so šnúrkami. Vraj ich nosia autami až pod hrebeň a skupujú od nich to čo nazbierali. Títo zberači asi neboli miestny, lebo prvá otázka bola, že kde je Volovec? To sme boli pár metrov od Skaliska. Volovec bol aj napriek počasiu zreteľne viditeľný.

Pán továrnik na obchôdzke majetkov :-)  Kamenný útvar pri Skalisku, Volovské vrchy


Bol by som sa do nich pustil, len som ich nevidel odhadzovať nič. Možno ten neporiadok urobila partia pre nimi. Zberači vošli do lesíka pred Skaliskom a Soviak musel využiť prádzny priestor pred sebou a zaručal ako jeleň. Z lesíka sa hneď ozval vystrašení krik. Nechápem??? Veď aj ja by som rozoznal Soviakovo ručanie od jelenieho, a to nie som žiadny znalec.

Skalisko

Došli sme pod Skalisko k orientačným tabuliam, teda k hríbiku. Hríbik nás oboznámil s tým, že sme na Ceste hrdinov SNP, na Skalisku vo výške 1 293 metrov nad morom. Pred nami sa týčil kus skaliska. Ako prvý som sa vydal na jeho vrchol. Píšem to tu ako keby to bolo neviem aké vysoké.

V skutočnosti sa jedná o rozvalitý blok skaly, vytŕčajúci nad okolie asi 17,8 metra, nepravidelné tvaru o priemere okolo 15-20 metrov. Vyšiel som hore s istou dávkou opatrnosti, lebo skala bola vlhká, mokrá a šmykľavá. Nebol by som rád, keby moje telo okúsilo jeho tvrdosť.

Hríbik, smerovník orientačných tabúľ, Skalisko, Volovské vrchy  Výhľad zo Skaliska približne severným smerom, Volovské vrchy  Výhľad zo Skaliska približne západným smerom, Volovské vrchy

Za mnou sa vydali aj ostatní, vyliezli postupne na vrchol a začali študovať smerovú ružicu. Videli sme toho naozaj „veľa“. Mraky sa prevaľovali tesne ponad najbližšie kopce. Z okolitých kopcov sa dvíhala para, aby o pár hodín sa znova mohla premeniť na jemné mrholenie.

Pri smerovej ružici, vrchol Skaliska, Volovské vrchy  Debata okolo smerovej ružice, vrchol Skaliska, Volovské vrchy

Z vrcholu Skaliska je možné za jasného počasia dovidieť na územie troch štátov. Slovenska, Maďarska (Csóványos 150 km, Pilis 172 km) a Poľska (Beskid Sadecki 78 km, Beskidy Wschodnie 120 km). Za výnimočne jasných dní dokonca až do piatich štátov. K trom známym sa pridávajú ďalšie štáty Rumunsko a Ukrajina. Hovorí sa, že dovidieť až tam sa dá raz, maximálne dvakrát za život. (Zdroj)

T. O. Stratené údolie na Skalisku, Volovské vrchy  Novis pózuje s tyčinkou  T. O. Stratené údolie, Soviak zase vyvádza :-) na Skalisku, Volovské vrchy

Niečo pravdy na tom bude. Pomocou ťažkých výpočtov som dospel k záveru, že to možné je. Prerátaval som výšky všetkých kopcov v Rumunsku a na Ukrajine, bral som do úvahy aj zakrivenie zemegule, priamu viditeľnosť jednotlivých vrcholov. Naozaj to možné je!

Z meteorologickej stanice na vrchole Vlădeasa (1 836 m. n. m.) v Aspusenských vrchoch v Rumunsku, by bolo možné za ideálny podmienok (skôr teoretických) dovidieťna Skalisko. Vzdušnou čiarou to je 278 km, po cestách až 407 km.

Ďalšie vrcholy, ktoré sú tiež z kategóriesnáď sa niekdy podarí“ je Velkyj verch (1 598 m. n. m.) vzdialenosť 196 km a vrchol Stoj (1 681 m. n. m.) 195 km, ktoré sa nachádzajú na hrebeni Polonín Boržava vo Východných Karpatoch. Výhľady - panorámy zo Skaliska si možeš overiť na tejto stránke ale aj na tejto.

Výhľad zo Skaliska juhovýchodným smerom, Volovské vrchy  Tade vedie zelená turistická značka na Chatu Volovec zo Skaliska, Volovské vrchy

Maximálna vzdialenosť kam je možné zo Skaliska dovidieť je na hranici 281 km. Ďalej to možné nie je. Buď zavadzajú nejaké kopce, prípadne tomu už bráni zakrivenie zemegule.

Výhľady a viditeľnosti zo Skaliska a jednotlivé viditeľné vrcholy je možné pozrieť tu:

Neviem ako dlho budú odkazy platné, preto si celú panorámu možeš stiahnuť tu ako obrázok (veľkosť 168.3 KiB, upozorňujem, že obrázok má rozmery 7202 x 750 px).

Chystal som sa vyfotiť sériu obrázkov a z nich poskladať panorámu z vrchola Skaliska. Nebral som však zo sebou statív a fotografie z ruky nie sú nič moč. Práve pri panorámach je statív dosť dôležitý. Fotky z ruky sa veľmi ťažko spájajú.

Kremenná žila v skale pri Skalisku, Volovské vrchy  Detail kremennej žili v skale pri Skalisku, Volovské vrchy  Už schádzame po zelenej značke smerom ku Chate Volovec

Nadhodil som, že asi ešte dnes vyleziem aj so stojanom na Skalisko. Vtedy som však ešte netušil, aká strmá cesta by ma čakala. Ostatní ako vždy veľavravne krútili hlavami. Klepkanie ukazovákom na hlavu pre istotu vynechali.

Teraz už neviem presne kto, ale nadhodil ironickú poznámku, že by som si mohol vyfotiť východ slnka. Vzhľadom k zamračenej oblohe, to bola krutá irónia. Ja som však už mal chrobáka v hlave.

Dach! - Stein

Musím povedať, že nie len Novis a ja sme mali niečo nové. Neodskúšané. Soviak mal na nohách Dachsteiny. Áno tie Dachsteiny, ktoré mal so sebou aj v Durmitore (článok, je ešte v príprave). Akurát tam si hoveli (topánky) v aute, kým jemu mokli nohy, pri prechode snehových polí.

Ešte posledný pohľad na Skalisko, Volovské vrchy  Schádzame roztrúsene smerom ku Chate Volovec

Tentoraz ich však mal naozaj na nohách. Cítil ich už včera, keď mu počas Cesty na chatu ohrýzali pätu. Dnes si na nohy spomenul, keď ho začali znova ohrýzať. Kúpil si ich bajočko väčšie, aby do nich mohol dať aj hrubšie ponožky. Ponožky mal však tenké a noha mu lingala ako lingam. Za následok to malo to, že mu vznikli otlaky. Otlaky si ošetril veľmi jednoducho. Strhol si z nich kožu. Tak dostal parádnu otvorenú ranu. Super!

Soviakov pád

Soviak schádzal zo Skaliska tesne predo mnou. Akurát som mu vravel, aby si dával pozor, nech mu telo nespadne. Ani som to nestihol dopovedať, už sa šmykol, zavrávoral, prekladal nôžkami po skalách, kým sebou nesekol o zem. Ja som mu okamžite poskytol pomocnú ruku, aby sa mu nič nestalo.

Schádzame strmým chodníkom na Chatu Volovec  Aj pri návrate na Chatu Volovec sme videli stromy obrastené lišajníkmi  Rozštiepený strom v lese nad Chatou Volovec

Hádam tomu neveríš? Neurobil som nič, ako správny kamarát. Akurát som sa pozeral ako padá a rehlil som sa! Odvtedy má slovo Dachstein svoj vlastný význam. Dach – Stein. Najprv je Dach! (citoslovce pádu, keď ti vyrazí dych) a potom Stein (v preklade z nemčiny kameň), čiže pád na kameň. Johnnyho hrátky zo slovami nemajú chybu.

Zlato pod Volovcom

Pri Skalisku ma zaujal balvan, na ktorom bolo zreteľne vidieť kremennú žilu. Pri každom jednom kremeni je možné nájsť aj zlato. Otázka je v akom množstve? Sem tam sa sa našlo zlato aj v neďalekej bani Mária pri Rožňave. Podľa I. Herčka autora knihy Minerály Slovenska z roku 1984 sa zlatonosné žily tiahnu v súvislom pásme pozdĺž celého Volovca.

Ja som pomaly schádzal po zelenej turistickej značke a smeroval som na chatu. Priatelia zaostali. Hľadali huby. Na chatu som dorazil za 15 minút. Po tom ako som videl cestu na Skalisko, po ktorej som šiel dole, sa mi už veľmi nechcelo ísť ňou hore. To mi zas tie panoramatickým zábery zamračených a hmlistých hôr nestoja. Ale ranný východ slnka mi však nedal pokoj.

Hubový paprikáš

Pred dvanástouboli skoro všetci na chate, akurát Johnny ešte krúžil pri chate a hľadal huby. Nazbierali dosť húb. Dubákov, kozákov a sem tam aj nejaké suchohríby. Čo s hubami? Jednoznačne do jedla. Zasadli sme na verandu, kde sa Novis sa pustil do čistenia húb. Pišta na to všetko odborne dohliadal, aby mal istotu, čo si budeme dávať do úst. Hubami sa otrávil nejeden hubár.

Johnny, Novis, Soviak a Slavo nazbierali hromadu húb, Volovské vrchy  Novis sa pustil do čistenia húb, bez veľkého reptania a Štefan Tóbis na neho dozerá, Volovské vrchy

Rozhodli sme sa, že to bude hubový paprikáš. Mäso sme nemali, no mali sme dosť klobások, nejaké údené mäso sa tiež našlo. Kým sa varil paprikáš zasadli sme ku kartám.

Karty

Ešte včera objavil Soviak balíček kariet, ktoré však neboli úplné. Chýbalo pár kariet. S neúplnými kartami sa hrať nedá. Reptal, či nie je niekde kompletný balík. Toľko hučal do Pištu, že nakoniec niekde vyňúral kompletnú sadu kariet. Soviak si sadol a začal si stavať domčeky z karát. Toto dožralo nielen Pištu ale aj mňa. NAČO mu bola kompletná sada, keď si chcel aj tak len stavať domčeky?

Našťastie dnes sme využili ten jeden kompletný balík kariet a pustili sme sa do kartovej hry. Krížová sedma. Slavo sa niekde potichúčky odplichtil, ani sme nevedeli kam. Boli sme zaujatí hrou. Piaty člen do partie vôbec nechýbal. Najlepšie bolo, že Johnny sa tváril, že nepozná pravidlá. A práve ja som ho musel mať za parťáka. Napriek tomu sme neutŕžili hanbu a uhrali sme remízu (3 – 3).

Pišta nám pripravil ľahké občerstvenie v podobe narezanej údenej krkovičky s paradajkami a uhorkou. To nemalo chybu!

Ddozeral aj na hubový paprikáš, ktorý nakoniec aj dorobil. Dochutil ho a zahustil tak akurát! Karty na chvíľu museli ísť bokom a na stole sa urobilo miesto pre jedlo. Fakt bol výborný! Slavo drichmal, tak sme ho nebudili, aspoň viac zostanežart, vtip, joke

Po fantastickom hubovom paprikáši nasledovala povinná siesta. Aspoň pre niekoho. Soviak s Novisom zaľahli. Vonku pršalo, aj tak nebolo čo robiť. Aj aj som zaľahol, len na mňa spánok tak ľahko neprišiel. Nakoniec som sa prestal trápiť prevaľovaním sa po váľande a vstal som.

Dvaja drichmoši na Chate Volovec, Volovské vrchy  Jeden drichmoš na Chate Volovec, Volovské vrchy

Trocha som pokecal zo Števom. Medzitým sa zobudil Slavo, ktorý si doprial hubový paprikáš. Kecali sme na verande. Slavo, Pišta, ja a aj Johnny. Aspoň zo začiatku. Johnny zalomil na stole a neskôr sa presunul do spoločenskej miestnosti a zaujal polohu ležiaceho strelca.

 

Johny zalomil priamo na stole, Chata Volovec, Volovské vrchy  Čerstvo zobudený drichmoš, Chata Volovec, Volovské vrchy

A potom to prišlo! Rozbalili sme to, ako sa patrí. Celý večer sme presedeli pri kartách, kalíškoch nejakej -ice a pravého rumu. Hrali sme Faraóna (Tri hore) a Cigána. Nenormálna zábava. Až ma brucho bolelo od toho ako som sa stále rehotal. A nielen mňa!

Zajtrajší plán

Zábava na Chate Volovec, Volovské vrchyDohodli sme sa, že zajtra už musíme vyraziť na ďalšiu cestu. Veď nemôžeme presedieť 3 dni na chate, aj keď je tu fantasticky. Dohodli sme sa, že pôjdem pekne po žltej a v sedle Volovec sa napojíme na Cestu hrdinov SNP do sedla Súľová.

Ručičky na ciferníku hodín sa nezadržateľne blížili k dvanástke. Bol najvyšší čas, zaľahnúť.

Vo mne dozrievala myšlienka (teda aj myš aj lienka), že predsa len sa vydám na to Skalisko. Hneď zrána. Natiahol som si budík na dosť skoro. V prípade, keby bolo ráno zlé počasie, tak by som ostal na chate. Rozlúčil som sa s Pištom a poďakoval som sa mu za krásne chvíle, ktoré som mohol stráviť na Chate Volovec.

Odobral som sa do spálne a snažil som sa zaspať. Z vedľajšej miestnosti bolo ešte dlho počuť zvuky zábavy. Ja som bol už v polospánku a isto-iste som zaspával. Prebral som sa, len pri príchode mojich nocľažníkov.

Odišiel som hore na Skalisko sám? Alebo som zostal s ostatnými? V ďalšom pokračovaní sa dozvieš okrem iného aj toto.

Štatistka tejo trasy:

Prejdených: 1,9 km
Stúpanie: 160m
Klesanie: 166 m

Celú prejdenú trasu si budeš môcť pozrieť na linku, ktorý bude v poslednom článku.

Fotografie zo Skaliska si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Upršaný deň, Chata Volovec - Sedlo Súľová

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť