Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Z Telgártu do sedla Súľová
Na Prednú holicu s bicyklom, Volovské vrchy
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Nekonečná Voniaca
Nekonečná Voniaca

Muránska planina 2016, Nekonečná Voniaca Ráno som sa zobudil na zvonenie budíka. Ráno? Pre niekoho (r)áno, pre iného ešte noc. Bolo 03.30 h. [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Stručná BILANCIA hrebeňovky Sl...
Stručná BILANCIA hrebeňovky Sl. vrchy

Stručná BILANCIA hrebeňovky Slanské vrchy Štatistika prejdených trás a chodníkov, ktoré sme prešli v rámci projektu "SOČ - stredoškolsk [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Hlučná noc nad Dobšinou

Predchádzajúca časť:


Kopce v diaľke

To že som si nenabral vodu pri chate Gápeľ ma dosť znechutilo. Vracať späť sa mi veľmi nechcelo, ale ani pokračovať. Časový údaj na tabuli oznamoval, že na Dobšinský kopec (myslí sa pomenovanie hríbika, pod Dobšinským kopcom) to je len 45 minút. Toto ma presvedčilo. 45 minút to je len trištvrte hodinka, teda ani nie 60 minút.Ani nie 60 minút :-)

Kopce v diaľke

Nohy už mali po celodennom chodení dosť. Mal som v nich už 17 km, ale pokračoval som ďalej. Znova som prechádzal otvorenejšou krajinou a videl som na kopce v diaľke.

Došiná v kopcoch

Nie som si istý, či ma to tešilo. Pozeral som sa približne tým smerom, kam by som asi mal ísť. Vrcholky tých kopcov boli holé, bez stromov a mali tvar nepravidelnej sínusoidy. To bude štreka…

Došiel som aj k tomu útvaru nad korunami stromov. Bolo to presne tak, ako som predpokladal, bola to odrazová plocha pre rádiové vlny. Stál na kruhových nohách, ktoré boli na výšku. Žeby kvôli izolácii? Zvláštne…

Čo s vodou?

Podľa toho čo som si pamätal, tak najbližšia voda po ceste je až tesne pod Dobšinským kopcom, hneď vedľa cesty. Voda by mala byť aj v potoku Rakovec, ktorý mala červená značka krížiť, ale ten bol hóóódne ďaleko a potom až pod Stromišom, čo bolo ešte ďalej. O tom, že by som tam dnes došiel som ani nesníval.

Nad Dobšinou

Zlatisté trávy na lúkách nad DobšinouVyšiel som na rúbanisko odkiaľ sa mi naskytol výhľad na mesto Dobšiná, ktoré bolo učupené v tieni okolitých kopcov. Pred sebou som videl cestu I. triedy 67, ktorá spája Spišské obce s Gemerom.

Videl som aj Palcmanskú mašu, Dedinky. Prekročil som cestu a ocitol som sa na hranici Národného parku Slovenský raj.

Končiare Vysokých Tatier v diaľkeTrocha som sa vzdialil od asfaltovej cesty, ktorá by ma bezpečne doviedla k vode. Poznal som tú cestu a neriskoval som chôdzu po nej. Je to úzka, neprehľadná a kľukatá cesta. Vodiči sú všeliakí.

Už som obišiel výbežok stráne Dlhej hory a pod sebou som videl veľkú križovatku. Tu sa odpájala cesta do Dediniek a Mlyniek.

Na moje počudovanie červená značka, viedla úplne iným smerom. Klesala smerom do Dediniek. Ja som však vedel, že musí vyjsť, presne na tej križovatke, ktorú som mal viac vpravo. Šípka mi ukazovala, že mám odbočiť vpravo a ja som vpravo aj odbočil.

Po istom čase som zistil, že chodník tade nevedie. Rezol som si to krížom. Miestami som prekračoval nahádzané konáre a raždie, ktoré ostalo po drevorubačoch, čo mi dosť sťažovalo chôdzu. Nakoniec som sa dostal na križovatku k hríbiku.

Voda pod Dobšinským kopcom

Končiare Vysokých Tatier v diaľkeTeraz som musel vyriešiť vodu. Ísť s batohom po vodu? Nieéééé! Vybehol som do lesa, kde som si zložil batoh. Taký som bol unavený, že som si zo sebou nebral nič, len doklady a mobil. Prebrodil som sa cez záľahu Mäty piepornej a žihľavy. Lesnou cestou som zišiel presne k odpočívadlu, ktoré je nad Dobšinou. Pokračoval som smerom dolek prameňu.

Vodná nádrž Palcmanská maša pri DedinkáchTu som si sadol a nechal som nech mi niečo načurká do fľaše. Voda tiekla len cícerkom, ale tiekla a to bolo rozhodujúce. Keď sa mi už nazbieralo aspoň pol litra, tak som fľaše vymenil a pil som. Tak som to urobil zo trikrát. Vypil som asi 1 až 1,5 litra vody. Tak som si sedel a oči mi padli na nápis nad prameňom. Slabý vyblednutý nápis hlásal: „Nepitná voda“. To čo je za hlúposť, veď každá voda je pitná. Niektorá síce len raz, ale vypiť sa dá! Vypiť sa dá! 

Nakoniec som sa upokojil, lebo ten nápis bol premaľovaný a aj ten premaľovaný pruh sa už zošúchal.

Nabral som si 3 litre vody, ktoré mi väčšinou vystačia na večer, na ráno a kúsok mi ešte ostane.

Vrátil som sa späť k batohu, ktorý som nechal v lese. Minuli ma aj dvaja zadýchaní cyklisti, ktorých som potešil informáciou, že ešte 7 km a sú hore. Sranda musí byť, aj keď na chleba nieto.

Prechádzal som okolo odpočívadla, ktoré bolo plné motorkárov. O nich ešte budem počuť, síce v inej súvislosti, ale o tom, až potom.

Do kopca po hrebeni

Sedlo Kruhová neďaleko DobšinejBatoh som si našiel, dokonca aj s vecami. Dole k hríbiku sa mi nechcelo. Vedel som, že aj tak musím ísť smerom hore a doprava. Tak som tade aj šiel. Po krátkej chvíli som naďabil na lesnú cestu a aj na červenú značku. Pod sebou som zbadal malú maringotku pastierov oviec, ktorí už mali svoje stádo bezpečne v košiari.

Vyšiel som na vrchol hrebeňa odkiaľ som mal výhľad, ešte stále na mesto Dobšiná, ale i na Mlynky, Dedinky, ba čo viac videl som aj Kráľovu hoľu a kopce, po ktorých som dnes šiel.

Môj predpoklad ma nesklamal, tie kopce, ktoré som videl poobede, boli presne tie, po ktorých idem teraz. Už mi stačilo len nájsť vhodné stromy dostatočne vzdialené od seba na zavesenie hamaky.

Hľadanie stromov

Podo mnou sa tiahla cesta na Dobšinský kopecKeď som tieto kopce obzeral z diaľky videl som, že sú buď vylysené alebo po kalamite. Pre mňa to bolo úplne jedno. Ja som potreboval les, alebo aspoň dva stromy.

Na hamaku potrebujem neohýňajúce sa stromy v ideálnej vzdialenosti. Čo je ideálna vzdialenosť? 3-7 metrov, no mal som hamaku natiahnutú aj na menšej vzdialenosti. Napr. na Kloptani.

Na hrebeni Nízkych, či Vysokých Tatier by som si hamaku nemal kam zavesiť. Tuto to bolo podobné. Musel som si ešte chvíľu šľapať, aby som prišiel k staršiemu lesu, kde by boli vyššie stromy.

Prechádzal som mladým lesom, ktorý bol väčšinou z mladých ihličnatých stromov, kam by som hamaku dosť ťažko vešal. Musel by som osekať veľa vetiev a to, čo by mi ostalo, by sa určite ohlo. Taký nešetrný k prírode zas nie som.

Vyšiel som na veľkú lúku, kde bola tyčka hríbika. Nebol to ozajstný hríbik, lebo tomuto už niekto odstránil klobúčik. Došiel som do sedla Kruhové. Hore na konci lúky, teda tam, kam som dovidel, som si všimol nejakú hranatú stavbu. Prístrešok? Neviem, bolo to hore a ďaleko. Aspoň pre mňa.

Už som mal toho dosť. Minimálne na dnes. Vošiel som do lesa a po pár metroch som si našiel vhodné miesto. V lese, nie veľmi strmo, takže som si mohol aj sadnúť.

Bivak na Dobšinskom kopci

Natiahnutá hamaka pod celtouRoztiahol som hamaku, zavesil celtu a hojdal som sa. Aj by som tak ostal, keby som nebol hladný. Bolo potrebné niečo aj zajesť. Na večeru som sa nezvykol prepchávať. Jedna rýchla polievka, čaj, rožok. Iné sa mi ani veľmi robiť nechcelo.

Po lúke prechádzali dvaja turisti, ktorí si ma ani nevšimli. Ja som bol ticho, nijako som na seba neupozorňoval. Keby ma hľadali a vedeli, že som v lese, tak si ma určite všimnú, ale takto?

Najedol som sa, prezliekol do spacieho, natiahol sa do hamaky a ležal som. Akurát som rozmýšľal, prečo som si bral spacák. Mal som ho len pod sebou, vôbec som sa s ním nezakrýval. Bolo teplo. Pekná, jasná, bezoblačná, hviezdnatá noc.

Hluk motorov

Ranná slnkom zaliata lúka v sedle Kruhová

Všetko by bolo v poriadku, akurát mi vadil ten hluk. Bol som relatívne blízko od cesty, ktorá vedie z Dobšinej hore na vrchol Dobšinského kopca. Motorkári sa bláznili. Rev motoriek bolo počuť doďaleka. Dokonca ani autá neboli ticho, keď sa štverali hore kopcom. Neskôr sa však aj toto ukľudnilo a nič mi nebránilo, aby som zalomil spánkom spravodlivých.

Spal som kľudne, nič ma nebudilo. Len nadránom som sa prikryl spacákom, aj to len kvôli tomu, že sa mi nechcelo vyberať mikinu.

Cesta k sedlu Súľová

Ráno som si dal instatntnú kašu z ovsených vločiek, ktoré dodali okamžité sacharidy. Rožok zas trocha viac zasýtil. Čakala ma cesta do sedla Súľová.

Došiel som do sedla Súľová? To sa dozvieš až v ďalšom pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Nad sedlom Súľová

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť