Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Túra po Slovenskom raji - Zejm...
Túra po Slovenskom raji - Zejmarská roklina

Túra po Slovenskom raji, Zejmarská roklina Celý predchádzajúci víkend prevládali na Slovensku horúčavy, tak sme sa rozhodli, že nasledujúc [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Novoročný výstup na Šimonku...
Novoročný výstup na Šimonku

Novoročný výstup na Šimonku Konečne ustúpilo sychravé a na december veľmi teplé počasie. Už som mal naozaj dosť tej hmly, neustáleho pad [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Vander s Biancou v Slovenskom raji - Lesana

Trasa: Spišská Nová Ves – Košiarny briežokBikšová lúka  – Horáreň – Lesana

Trvanie: 02. - 04. augusta 2014
Prítomný: Bianca a ja

Prípravy

Slovenský raj, lúka pri letisku Spišská Nová VesV sobotu ráno som sa spolu s Biancou vybral na tramp do Slovenského raja. Musel som ju trocha navnadiť na krásy prírody, rebríky a stupačky, chlad v roklinách a množstvo lesných plodov, ktoré v prírode rastú. Opatrne som jej naznačil trasu, pričom som mierne zahmlil namáhavosť cesty od ústia Bieleho potoka na Čertovu sihoť.Lúky pri letisku Spišská Nová Ves, Slovenský raj

V piatok poobede sme dokúpili zásoby. Ja som bol v tom, že všetko je v najlepšom poriadku, veď obuv na túru má. Veď si ich skúšala už v stredu. Aspoň som si to myslel.

Po návrate z obchodu som sa pre istotou opýtal: Skúšala si topánky? Sú ti ešte dobré? Odpoveď ma trocha zarazila. Znela: Neskúšala a neviem, či sú mi ešte dobré.

Poďme skúšať topánky. Samozrejme už boli malé a tlačili. Tak sme sa vybrali znova do obchodu, aby sme narýchlo kúpili nejakú trekovú obuv, vhodnú aj pre kamenisté chodníky Slovenského raja.

Našťastie neďaleko máme Sportisimo, kde sme zatiaľ vždy dobre a aj v dobrej cene. Kúpili sme túto obuv. Keď už sme tu boli a nakupovali sme, tak som si aj ja kúpil sandále Teva Torin. Berte to ako chcete, no fakt som s tým obchodom spokojný.

Dal som sa do balenia a pre istotu som do batohu nabalil aj jedny náhradné sandále pre Bianca, keby náhodou nová obuv tlačila. K nim som vložil svoje nové sandále, aby som si mohol vyvetrať nohy počas pobytu v mieste táboriska a nemusel byť bosý.

Jedenie malín, Košiarny briežok, Slovenský raj  Kostolík - reštaurácia, bufet, Kočiarny briežok, Slovenský raj  slovensky-raj-maliny-02

Predpokladal som, že bude dosť teplo a sandále na nohách by mohli postačovať. Maximálne by sme mali mokré nohy, no v sandáloch obschnú raz-dva. Moje nohy sa spotia určite, aj vďaka teplote, aj vďaka námahe, ktorú budem musieť vynaložiť pri pochode. Moja zbalená Gemma (batoh) vážila 19 kg, bez vody a Biancin batoh mal 4,4 kg.

Predpoveď počasia bola dobrá, pršať nemalo. Aspoň nie každý deň a nie celý deň. S predpoveďou počasia to je tak, že meteorológovia sa do počasia trafia vždy! Len nie vždy do tohto správneho miesta a správneho času.

Kostolík na Košiarnom briežku, Slovenský raj  Pred Kostolíkom, Košiarny briežok, Slovenský raj  Malinčie na kraji cesty, Slovenský raj

V piatok večer sme spokojne zaspali a ráno s očakávaním nových dobrodružstiev sme sa vydali na železničnú stanicu. Prvé nás čakalo v súvislosti s opravou električkovej trate, ktoré sa začalo práve v deň nášho odchodu. Časť cesty na stanicu sme prešli pešo.

Spišská Nová Ves

Lístok na vlak som zakúpil cez internet, takže čas nás až tak netlačil. Nastúpili sme do rýchlika R 605 Dargov a už o 08.08 sme si frčali do Spišskej Novej Vsi (T-DD, T-DD, T-DD). Po 85 km sme dorazili do našej cieľovej stanice, do Spišskej Novej Vsi. Bolo 09.05 h.

Bikšová lúka, Slovenský raj  Stromy uprostred Bikšovej lúky, Slovenský raj

Bianca skonštatovala, že košická stanica sa jej páči viac. Vyšli sme pred stanicu, zašli sme do miestnych potravín, kde sme si zakúpili Horalky a pitivo do ruky. Vyrazili sme v celkom dobrej nálade smerom na Košiarny briežok. Minuli sme hotel Metropol, prešli ponad riekou Hornád, minuli sme posledné rodinné domy a zabočili sme k letisku. Na letisku sme pred hangármi zazreli odstavené lietadlá, ktoré čakali kedy príde na nich rad.

Cyklisti na ceste pri Bikšovej lúke, Slovenský raj  Bianca na Bikšovej lúke v Slovenskom raji  Bianca odchádza z Bikšovej lúky v Slovenskom raji

Košiarny briežok

Prechádzali sme dolinkou za letiskom, ktorá viedla cez lúky s krovinami a nízkymi stromami. Cestou som sa snažil Biance vštepiť pár informácií o rastlinách, ktoré rástli povedľa cesty. Boli v hojnom počte.

Boli to rôzne okolíkovité kvety, ktoré môžu byť aj jedovaté. Napr. Bolehlav škvrnitý, Rozpuk jedovatý, Boľševník obrovský, Baza čierna.

Boli tam aj liečivé rastliny, ako napr. Čakanka obyčajná, lat. Cichorium intybus. Väčšina ľudí ju pokladá za burinu, no má fantastické liečivé účinky (na kožné problémy, zápalové ochorenia, tráviace ťažkosti) a dá sa z nej pripraviť chutný šalát. Ľudovo sa nazýva aj kávova zelina – cigória. Správne pripravený koreň nahrádza kávu.

Polievka pri salaši, Slovenský raj  Starý salaš niekde v Slovenskom raji

Papraď samčia, Praslička roľná, viac informácii o Prasličke roľnej aj tu , ktoré patria medzi jedny z najstarších rastlín. Veď na zemi rástli ešte dávno pred dinosaurami.

Maliny

Tak sme došlina Košiarny briežok. Cestou sme ešte objavili prameň a... Maliny. (Teraz sme ešte nevedeli, že maliny nás budú sprevádzať po celú cestu až do pondelka.) Viac nebolo treba. Stáli sme viac ako bolo zdravé. Každú chvíľu, sme sa zastavovali, lebo TÁTO malina je tá najlepšia a tu je ďalšia. TÁTO malina je zase najsladšia, TÁTO malina je najväčšia atď.

Bianca využila prázdnu fľašu, do ktorej pri prameni natankovala presne 0,43 l vody a do nej hádzala maliny. Bol to Biancin nápad. Voda dostala tú správnu malinovú chuť. Mali sme čistú pramenistú vodu s malinovou príchuťou, bez konzervantov a stabilizátorov emote biggrin.

Kostolík

Nakoniec sme predsa len dorazili na koniec Košiarneho briežka, kde sme sa zastavili v bufete-reštaurácii, ktorý som poznal zo starých čias pod názvom „Kostolík“. Navrhol som odpočinok s občerstvením, s čím Bianca neprotestovala.

Starý salaš, niekde v Slovenskom raji  Bianca na lúka pred starým salašom, niekde v Slovenskom raji  Posed nad lúke pri starom salaši, niekde v Slovenskom raji

Vyzliekol som sa z mokrej košele, ktorú som prevesil cez kraj stola a zvyšok som už nechal na slnko. Objednal som cesnačku, kofolu a jedno orosené. Kým sme čakali na objednávku obzreli sme si areál. Boli tu hojdačky, lavice, lavičky, drevené sochy, informačná tabuľa. Čo ma však najviac prekvapilo bolo úväzisko pre kone.

Dorazila polievka! Bianca ma prekvapila, keď sa do nej pustila. Ešte za horúca! Ani nie to, že za horúca, ale skôr to, že do cesnačky. S chuťou ju skoro celú zjedla. Trocha riedkeho na spodku mi zas nechala, to jej musím uznať emote biggrin.

Bikšova lúka

Asi po hodine sme sa opätovne vydali na cestu, ktorá tentoraz viedla po zelenej turistickej značke smerom k Bikšovej lúke. Asfaltová cesta nás viedla vyššie a vyššie. Malinové kríky lemovali kraje cesty, tak naše tempo nebolo veľmi rýchle. Nikde sme sa neponáhľali a čas sme mali dobrý. Za hodinu sme sa dostali na Bikšovú lúku, kde sme si urobili ďalší odpočinok. Osviežili sme sa sa malinovou vodou. Pokochali sme sa výhľadom na prekrásnu lúku v strede, ktorej trónia dva krásne ihličnany, sťaby ako dvojičky.

Lúka nad starým salašom, niekde v Slovenskom raji  Posed a krmelec nad starým salašom, niekde v Slovenskom raji

Obišli sme Bikšovú lúku a pokračovali sme smerom k horárni až kým sme nenaďabili na potok Lesnicu. Odtiaľ sme pokračovali ďalejkam nás oči zaviedli.  

Lesana

Nakoniec sme došli do cieľa našej dnešnej cesty k starej budove bývalého salaša. Spodok je tvorený priestorom pre hospodárske zvieratá - maštale a obytnej časti, ktoré je do značnej miery zdevastovaná. Okná sú porozbíjané, okenice nefunkčné, z vybavenia tu bol len provizórny stôl. Aj ten však bol vonku, vystavený vrtochom počasia. Pôjd, kam sa dá len vyliezť, slúžil niekedy ako senník. Rozhodli sme sa, že tu prenocujeme.

Návrat k starému salašu, niekde v Slovenskom raji  Blízko starého salaša, niekde v Slovenskom raji  Blízko starého salaša, niekde v Slovenskom raji

Pripravili sme si stôl, bedne, ktoré niekedy boli úľmi. Úle sme použili ako provizórne stoličky. Nabrali sme si vody. Na variči sme si uvarili polievku. Odjedli sme z prinesených zásob jedla. Trocha som si odľahčil batoh. Zjedli sme dva veľké cereálne rožky. Každý po jednom.

Prieskum okolia

Vybrali sme sa na prieskum okolia. Ukázal som Biance zvyšky chladnej miestnosti, ktorá sa skrývala v neďalekom lesíku. Čo je chladná miestnosť popisujem tu. V súčasnosti slúži skôr na odpadky ako na uchovanie potravín. Na kopci bol krmelec hlavne pre raticovú zver a oproti posed. Vzdušná vzdialenosť mohla byť okolo 200 m. Dúfam, že tá vzdialenosť je väčšia, lebo z kratšej sa lov na raticovú zver zakazuje (podrobnejšie § 65 ods. 3 písm. e Zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve platný v čase písania článku).

Bianca, pri starom salaši sa učí uzly, niekde v Slovenskom raji  Nocľažisko, starý salaš, niekde v Slovenskom raji

Po návrate som Biancu naučil nejaké uzly, ktoré by sa jej mohli hodiť. Aj preto, aby som ju trocha zamestnal.

  • Dračí uzol – s rozprávkou, drak vylezie s jazera, chytí princeznú a snaží sa ju vtiahnuť do jazera, no ani jeden nezvíťazí, tak sa vytvorí uzol, s ktorým sa nedá pohnúť.
  • Ambulantný – používal sa v zdravotníctve, pri viazaní šatiek, lebo netlačil.
  • Dobytkársky uzol – alias zaťahovací uzol, ktorý sa používal pri chytaní dobytka lasom.

Noc

Bianca si precvičovali jednotlivé uzly a slnko sa pomaly skláňalo k horizontu. Sem tam zašlo za kopec a svetla bolo čoraz menej. Poodkladal som stôl, úľo-stoličky. A čo s načatým večerom, keď je tma? Vybrali sme sa na... Na kute! Veci sme rozvešali, aby nám cez noc aspoň trocha vyschli. Zaliezli sme do spacákov. A nad našimi hlavami na trámoch sa špacírovali drobné hlodavce. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol Plch lieskový, lebo mal chvost zakončený huňatým brmbolcom.

Sušiace sa veci na nocľažisku, starý salaš, niekde v Slovenskom raji  Sušiace sa veci na nocľažisku, starý salaš, niekde v Slovenskom raji

Samozrejme sme nezaspali hneď! A kecali sme, ako je zvykom o všetkom možnom aj nemožnom. Porozprával som mierne upravenú rozprávku Jelenček, tak ako som si ju pamätal. Výborne sa hodila do tohto prostredia. Boli sme v lese, dvaja, bola noc. Tak sme zaspali a spali smedo rána bieleho.

Trocha som mal obavy z nasledujúceho dňa, lebo nás čakala celkom namáhavá časť. Mali sme vyliezť hore na Kláštorisko cez Čertovu sihoť a potom ďalej cez Veľký Kyseľ k Hamburgerkám. Najviac som sa obával Veľkého Kyseľa, kde boli rebríky a stupačky. Nakoniec sa ukázalo, že cesta cez Kyseľ bola najzaujímavejšia a prekonali sme ju najľahšie. Ako sa ukázalo menšie ťažkosti sme mali len...

To však až nabudúce!

Štatistka trasy

Prejdených: 9,8 km
Prevýšenie: 242 m
Klesanie: 116 m

Wander s biancou v Slovenskom raji - Čertova Sihoť

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť