Vander s Biancou v Slovenskom raji - Veľký Kyseľ
Príšerný zvuk
V polospánku sa niekde z pozadí predieral neprirodzený zvuk, ktorý mi vôbec nepasoval do okolitého prostredia. Nachádzal som sa v srdci Slovenského raja, ďaleko od civilizácie a schodných ciest. Ten zvuk sa mi tlačil do popredia mysle, až nakoniec som znova upadol do ríše boha Hypnosa. Zaspal som a zvuk upadol do zabudnutia.
Zrazu ma zo sladkého spánku úplne vytrhol ešte horší a hlavne omnoho hlasnejší, nepríjemný hukot. Bol to zvuk benzínovej strunovej kosačky. Bzzzzzz-bzzzzzz-bzzzzzz.
Bol pondelok, pracovný deň a aj robotníci lesov pracujú. A práve teraz sa rozhodli, že vykosia lúku okolo Hamburgerov/Biskupských chyžiek. Už bolo načase! Lúka zarastená žihľavou, bodliakmi a trávou vysokou miestami vyše metra.
Pomaly som sa pozviechal zo spacáku a pozerám sa okolo seba. Vrčanie motorovej kosačky prebralo všetkých naokolo. Vyliezli sme zo spacákov. Na raňajky Bianca chcela len polievku z cestovinou, ktorá bola raz dva hotová. Ja som dojedol z večera ryžu s klobásou. Pobalili sme sa, obliekol som sa znova do vlhkého oblečenia, ktoré mi ani tu cez noc nevyschlo.
Martinovi, Zdeňkovi a Jakubovi som poradil zaujímavú trasu. (Veľký Sokol – Róthova roklina – Glacká cesta – Glac horáreň a späť na Veľkú poľanu). Rozlúčili sme sa za zvuku motorovej kosačky a vydali sme sa na cestu. Ja s Biancou po zelenej smerom k záveru Sokolej doliny a Česi k Malej poľane.
Chceli sme stihnúť autobus z Čingova o 15.00 h., tak mali sme čo robiť. Bolo 10.07 h. a čakala nás cesta dole na Klauzy a potom dolinou Bieleho potoka na Čingov. Pekný kus cesty a pekne prudký, najmä zo začiatku.
Vyšli sme z lesa na rúbanisko a… Maliny! Všade okolo nás boli zrelé maliny. Bianca si dala desiatu a objavila aj lesné jahody. Maliny a jahody nás trocha zdržiavali. Bodliak, ktorý strážil vchod do lesa nás láskavo vpustil do pod koruny stromov pri Bikárke. Hneď sa nám išlo rezkejšie. Nebolo už ani tak teplo a v lese neboli maliny. Za 41 minút sme došli k hríbiku (rázcestiu) Pod Bikárkou. Pokračovali sme ďalej po žltej, ktorá nás mala priviesť ku Klauzom.
Cesta od Bikárky na Klauzy
Poznám túto cestu. Šiel som tade asi 3 krát hore a asi 7 krát dole. Teraz mi je naozaj ťažko povedať, ktorá cesta bola viac namáhavejšia. Cesta prekonáva veľké výškové prevýšenie. Najhoršie je, že je to v kuse. V kuse dole alebo v kuse hore. Trasa má dĺžku 2 km a prekonáva 380 výškových metrov.
Animáciu je možné pozrieť tu: Animácia cesty dole ku Klauzom
Keď som medzi korunami stromov zbadal v primeranej výške náprotivný svah, vedel som, že to už nie je ďaleko. Čakala nás asi najhorúcejšia časť cesty ku Klauzom. Vyšli sme na severný svah Tomášovskej Belej. Slnko pieklo! Stromy už nám neposkytovali útočisko v podobe tieňa korún.
Svah bol zarastený malinčím. Popínavé úpony nám svojimi tŕňmi znepríjemňovali cestu a zanechávali na našich končatinách menšie, ale i väčšie škrabance. Žihľava a bodliaky držali s nimi! Uštedrili nám nejednu bolestivú spomienku. Na tomto úbočí sa bylinám darí výborne, dosahovali úctihodnú výšku. Miestami som sa mohol medzi nimi aj postojačky ukryť a to do 2 metrov mi chýba len pár centimetrov. Konečne sme dorazili na cestu a k prameňu, kde sme sa osviežili. Bianca si znova namočila klobúk, ktorý ju chladil počas cesty. Neďaleko prameňa bola horská priehradná nádrž (tajch) Klauzy.
Klauzy
Túto horskú priehradnú nádrž (tajch) dali vybudovať majitelia smižianskych lesov, zemepáni Smižian, grófska rodina Csákyovcov. Zmienku o tejto nádrži je možné nájsť v hospodárskom pláne z roku 1887, kde sa konštatuje, že umelé jazero na potoku Belá zaniklo už v roku 1787. Autor hospodárskeho plánu navrhuje jeho obnovu, aby sa mohol využiť bohatý tok rieky na lacnú dopravu dreva k najbližším pílam. Drevo sasplavovalo 14 km dlhým vodným tokom až k Smižianskej Maši, kde bola vybudovaný hať, ktorá umožňovala zachytávanie dreva.
Pod haťou sa zhromaždilo drevo, ktoré sa malo dopraviť k Smižianskej Maši. Otvorili hať a nahromadená voda z nádrže pomohla preplaviť drevo plytkými časťami koryta Bieleho potoka (Belej).
Zaujímavosti o vodnej nádrži Klauzy v doline Bieleho potoka (potok Belá)
- projektant vodnej nádrže: Leuczy
- výška hate: 7,85 m
- výška prepadu: 5,5 m
- používaná do: 1971
- rekonštrukcia v rokoch: 1972 – 1973 a 2012 – 2013
- rozmery: nepravidelné
- najširšie miesto: 489 m
- najdlhšie miesto: 705 m
- plocha: okolo 1 hektára
Trocha sme sa zdržali. Odpočinuli sme si na novo urobenom prístrešku, na hrádzi vodnej nádrže. Táto už konečne má aj lavičky, kde sa dá sadnúť. Stará nemala nič a sedelo sa na zábradlí, čo bolo dosť nepohodlné alebo na zemi na kameňoch, čo ani v lete nebola veľká výhra.
Od Klauzov sme odchádzali o 12.10 h. mali sme teda nejaké tri hodinky, aby sme došli na Čingov. Bianca ma hnala. Šla ako keby mala v sebe raketové palivo. Neviem, či sa už nevedela dočkať domova alebo v tom bolo niečo iné.
Animáciu je možné pozrieť tu: Animácia prechodu rebríka cez Biely potok
Leteli sme dolinou Bieleho potoka. Preleteli sme okolo ústia Sokolej doliny a už sme boli pri ústi Kyseľa, bolo 13.08 h. Na hríbiku (rozcestníku) bol časový údaj 20 minút k ústiu Bieleho potoka. Teda za 20 minút by sme mali byť pri ústí Bieleho potoka.
Mali, ale neboli sme! Odchádzali sme o 13.19 h. a k ústiu Bieleho potoka sme dorazili o 14.09 h., čiže nám to trvalo presne 50 minút. A to sme sa nezastavovali. Bianca ma hnala, nemala so mnou žiadne zľutovanie. Sem tam som urobil nejaký záber, ale bez zastávky! Aspoňže cestou boli drevené stupačky (vodorovné rebríky), ktoré boli opäť tou najzaujímavejšou časťou tejto „20 minútovej“ cesty. Odhad času asi robil nejaký bežec.
Animáciu je možné pozrieť tu: Animácia prechodu stupačiek cez Biely potok
Pri lúke pod Tomašovským výhľadom to prišlo! Kríza. Bianca povedala, že ona už nikde nejde, že už má toho plné zuby. Ukecal som ju, že pôjdeme ešte k potoku, kde doplníme zásoby vody, a že jej zoberiem batoh. Nakoniec súhlasila. Cestou k Čingovu sme míňali turistov. Zachytil som útržok z rozhovoru:
- Hele, tohohle pána jsme již potkali. Předevčírem…
- Jó, toho s tou holčičkou…
Pri potoku so skalnatým podložím sme doplnili zásoby vody, tak aby nám to stačilo až do Košíc, teda až 0,75 l.
Animáciu je možné pozrieť tu: Ďalšia animácia prechodu stupačiek cez Biely potok
Predbehli sme zopár ľudí, minuli sme prípojku zelenej k Lesnici, prešli sme most cez Hornád a už sme boli na spodnom parkovisku na Čingove. Bolo 14.50 h. Odtiaľto ešte pár stoviek metrov a sme pri autobusovej zastávke. O 14.56 h. sme dorazili k zastávke autobusov na Čingove.
Rýchlo sme vošli do bufetu, kde som sa opýtal obsluhy, či je schopný pripraviť langoš so syrom. Kládol som si len jednu podmienku - do odchodu autobusu! Pozrel sa na hodinky a… Jasné!
O pár minút, a to do doslova, mi vstrčil do jednej ruky – horúci langoš a do druhej ruky – pitivo na cestu. O 15.00 h. sme už nastupovali do autobusu, ktorý nás dopravil na autobusovú stanicu do Spišskej Novej Vsi.
Kým sme prešli z autobusky na železničnú stanicu Bianca zjedla s mojou pomocou langoš. Kúpili sme si lístok a stihli sme zmeškaný rýchlik Dargov do Košíc.
Fotografie z vandru je možné pozrieť vo fotogalérii.
Tak skončil náš vander v Slovenskom raji.
Štatistka tejo trasy a celkovo:
Prejdených: 11, 87 km, celkom 33 km
Prevýšenie: 214 m, celkom: 1 185 m
Klesanie: 664 m, celkom: 1 120 m
Celú prejdenú trasu si môžeš pozrieť na linku, ktorý na vyžiadanie môžem zaslať.