Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Zrýchlený presun
Zrýchlený presun

Zrýchlený presun Kochal som sa okolím. Pekné slnečné počasie, ktoré čiastočne roztápalo sneh aj ľad. Z veží na Makovici…

Toto si chcem prečítať
Hrdzavou dolinou, Muránska pla...
Hrdzavou dolinou, Muránska planina

Hrdzavou dolinou Zobudil som sa do pekného rána, bez hmly a dažďa. Vypratal som si svoje ležovisko. Snažil som sa nerobiť veľký hluk, veď b [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Slovenský raj 2012 - II. časť

Trasa: Košice – Spišská Nová Ves – Košiarny briežok – údolie Lesnice – Klauzy – Sokolia dolina – Hamburgerky – Tomašovská Belá – Hamburgerky – Podlesok – Spišská Nová Ves – Košice

Trvanie: 27. septembra 2012 - 30. septembra 2012
Prítomný: Všetci 5 alebo 6, občas štyria, traja, miestami len dvaja


Deň druhý - sobota

sr-2012-prepletene-stromyZobudili sme sa ráno o 08.22 h. Pozviechali sme sa, najedli, zohriali guláš, zbalili sa a dal som do poriadku ohnisko, aby nikto nevedel, že sme tam boli a príroda, aby zostala nepoškvrnená.

Na cestu sme vyrazili o 11.03 h. šli sme po údolí Lesnice, až kým sme nedošli k zablendovanej skalnej pukline. Tu sme mali odbočiť do hora. No my sme pokračovali po asfaltke, ktorá nás viedla hore do lesa. Aj sa mi to nepozdávalo, lebo stromov bolo veľa a aj cesta bola inakvejšia. No už sme šli a hádam niekde aj vyjdeme.

Dali sme si odpočinok na pomedzí rezervácie Holý kameň.

Rezerváciu Holý kameň tvoria dva dominantné vápencové masívy Holý kameň a Červená skala so zachovalými lesnými spoločenstvami s typickou flórou a faunou. Významný je výskyt horských druhov rastlín.

sr-2012-klauzyObišli sme celý východný hrebeň od Klauzov, ja som si to rezol trocha dole a došiel som skôr. Čo ma tam zaujalo bol strom s troma kmeňmi, ktoré sa preplietali pomedzi seba – zaujímavé. Minuli sme Lesnícke budovy pre – za Klauzami až sme došli k priehrade Klauzy, ktorá slúžila na splavovanie dreva po koryte Bieleho potoka.

Prekvapil ma smrad, ktorý sa šíril. Priehradu rekonštruovali a preto vybagrovali celú zeminu, ktorá zakrývala odtokový kanál priehrady a toto smrdelo. Ten smrad nebol zase až taký intenzívny, že by nám zabránil v obede. Najedli sme sa, vypili sme a pokračovali sme ďalej v ceste. Klasická cesta Rajom – kamenistá, cesta po údolí Bieleho potoka. Farbili sme jedna radosť. Výhodu mal ten, kto šiel prvý, lebo všetci ostatní cítili prachovú stopu toho kto zafarbil. A bolo jedno, či šiel 40 m vpredu alebo 3 metre. Cítiť to bolo rovnako.

sr-2012-biely-potok-1  sr-2012-biely-potok-2

O 15:38 sme došli k začiatku, teda k záveru Sokolej doliny, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 572 m. Čakal nás výstupdo výšky 1002 metrov nad morom.

Medzitým dorazil ku nám Poliak, bez baterky, ktorý sa pýtal ako sa dostať na Biele vody. Na to, že už boli štyri hodiny poobede a bol viac menej v strede Slovenského raja, sa pýtal dobre. Predpokladám, že o 21.00 h. by aj na Biele vody na Geravách mohol doraziť.

sr-2012-biely-potok-3  sr-2012-biely-potok-5  sr-2012-biely-potok-4

Sokoliu dolinu sme začali zdolávať o 16.10 h., pričom som všetkých upozornil, že budem fotiť aj zo statívu na dlhé časy, takže mne to pôjde pomaly. Slavo na znak súhlasu mával aj ušami. Cesta šla najprv pozvoľna potom sa zdvihla, až nakoniec pri Závojovom vodopáde sa objavili prvé rebríky.

Tu som samozrejme rozbalil svoje foto náčinie a dal som sa fotiť na dlhé časy, aby som mal vodu rozmazanú na fotkách. Jedna nevýhoda bola, a to, že bolo málo vody. Skoro ju nebolo vidno. Urobil som zopár fotiek Závojového vodopádu a na naliehanie Novisa som už pokračoval lozením po rebríkoch.

sr-2012-sokolia-dolina-2-pen  sr-2012-sokolia-dolina-3

Až som došiel pod Vyšný vodopád, kde boli opäť ideálne podmienky na vybalenie foto náčinia. Tam som sa zdržal. Už predtým som Novisovi povedal, nech na mňa nečakajú, že ja dôjdem na Hamburgerky. Počul som ešte niekoho revať, že: "Dalóóóó". Zakričal som späť, že už idem.

 sr-2012-sokolia-dolina-1-rebrik  sr-2012-sokolia-dolina-5  sr-2012-sokolia-dolina-vodopad-vysny-2

Vyliezol som hore posledným rebríkom. Tam som nabral vodu do fliaš, ktoré som mal zo sebou. Nabral som ju do dvoch plastových fliaš 1,5 do 0,75 l a do fľaše od jegeríka, ktorá mala objem tiež 0,75 l, no bola sklenená. Tým mi váha batohu narástla o dobré tri kilá. (1 liter vody je cca 1 kg). Idem si pekne a vidím – Slavo. Aj Slavo nabral nejakú tú vodu, kým ešte bolo z čoho naberať. Čo ma však dorazilo bolo, že oni ho tam nechali, tatari!

sr-2012-sokolia-dolina-vodopad-vysny-3  sr-2012-sokolia-dolina-vodopad-vysny  sr-2012-sokolia-dolina-vodopad-zavojovy

Bolo 18.31 h. Prečo tak spomínam čas? Všetko má svoje opodstatnenie. Bol koniec septembra a slnkozapadalo celkom skoro, hlavne v lese. No ja som bol kľudný, lebo som vedel, že od Sokolej je k Hamburgerkám na skok, takže paráda. Slavo krivkal, bo nohu už mal v „skvelom“ stave.

sr-2012-hamburgerky-2Došli sme k záveru Sokolej doliny bolo 18:43 h., kde nám hríbik oznamoval, že k Hamburgerkám je to už len 6 minút. Tí dvaja tatari nám nechali ešte šípku z konárov, aby sme vedeli kam máme ísť. Šípku som zrušil, aby sa vedelo, že sme tu boli.

Ďalej som povzbudzoval Slava a popri tom povzbudzovaní som prehliadol odbočku na Hamburgerky a tak sa stalo, že sme vyšli na Veľkú poľanu. Po Vveľkej poľane sme šľapali ďalších 30 minút až, kým sme nedošli na Malú poľanu, kde som to už jednoznačne poznal, to už bolo štvrť na osem večer a tma hustla. Tam som Slavovi oznámil, že k Hamburgerkám je 20 minút po žltej. Zvalil sa na zem a oznámil:

sr-2012-uz-nikam-nejdem-1- Ja už nikam nejdem! Zakry ma, ostávam tu!

Nemohol som tam Slava nechať, tak sme si troch odpočinuli, vybral som baterku a vyrazili sme už v úplnej tme na Hamburgerky.

Naďabili sme na hríbik „Pod Biskupskými chyžkami“, tak sa totiž teraz volajú Hamburgerky, a odtiaľ po krátkom stúpaní som už dorazil na Hamburgerky.

- Už sme tu! - povedal som Slavovi
- Hej, toto hovoríš už dobrú hodinu, už ti neverím. - znela jeho odpoveď spolu s krivým pohľadom.
- Ja už nikam nejdem! – dodal

 

Jediné čo ma celý čas držalo na nohách a hnalo ma dopredu, bola predstava, že Peťovia sú už určite tam a čakajú nás s blčiacim ohňom. Škoda, že to bola len predstava. Vyšiel som na lúku odkiaľ som už videl samotné chaty a zarazilo ma, že nevidím svetlo. Čo sa deje? Práve im zhasol oheň a majú len žeravú pahrebu? Figu! Oheň nemali vôbec!
 Keď Soviak zistil, že koho to vidí, zaradoval sa slovami:

Ako ťa rád vidím!
- Je s tebou aj Slavo?
- Prečo nemáte oheň?
- Ta, nemáme zápalky!

 

sr-2012-hamburgerky-rano

Ja som ich zjazdil za to, že nechali Slava samého niekde v Sokolej doline, pričom vedeli, že má zranenú nohu, síce len otlak, no aj ten dokáže človeka poriadne rozhádzať. Vysvitlo, že „trampi“ nemajú zápalky, ani nič, čím by oheň rozložili! Hlavne, že Soviak nám zabezpečil kresadlo a z Číny nám priniesol zmodernizované kresadlo. Načo sú všetky tieto veci, ak ich nemali pri sebe. Vraj chceli rozložiť oheň pomocou trenia dreva a luku… Pcha! Už to vidím, že po hodine trenia, by mali len teplé drevo a nie oheň!

Teraz skúsim túto čas príbehu vyrozprávať v podaní Peťov. Upozorňujem, že niektoré veci budú úplne vymyslené, no niektoré sa budú držať faktov, tak ako mi boli povedané.

Dala som videl naposledy pri Vyšnom vodopáde, kde sa hral na fotografa. Vravel som mu, že už žiadne stojanovanie a fotenie, lebo je neskoro, ale evidentne ma nepočul. Ja na Hamburgerky chcem dôjsť za svetla. Zakričal na mňa, že nech ideme dopredu, vraj nás dobehne alebo dôjde za nami na Hamburgerky. Dalo to tu pozná ako svoju dlaň, tak som nepochyboval. Tlmočil som to Slavovi aj Soviakovi, tak sme šli dopredu. Samozrejme Soviak bol zase vpredu ja za ním a Slavo sa ťahal vzadu. Slava sme nechali nech ho Dalo dohoní a spolu prídu. So Soviakom som dorazil k ústiu Sokolej doliny, kde Soviaka napadla myšlienka, že spraví šípku z dreva, rovno pod hríbikom (hríbik je ukazovateľ smeru jednotlivých značiek s vyznačením cieľa a približného času) na zemi, aby tí šmachtloši vedeli kam majú ísť. Na Hamburgerky bolo len 6 minút. To nás povzbudilo a ani sme nečakali a vybrali sa k Hamburgerkám.
sr-2012-stromDošli sme už skoro za tmy, zložili sme sa a…

- Máš zápalky? - spýtal sa Soviak
- Nie, ja nemám! - pohotovo zareagoval Novis
- Ty nemáš zápalky? Kde máš Mikuša? Lebo ja zápalky tiež nemám! - vystrašene zajachtal Soviak
- Jój, Mikuša som nechal pri senníku pri Lesnici. Načo som ich mal brať, veď boli navlhnuté! Dalo určite bude mať zápalky - odvetil Novis
- Čo teraz? Nazbierajme aspoň drevo. Máš baterku? - pýtal sa ďalej Soviak
- Nemám a ty? Dalo má! Dokonca dve! Daj aspoň vodu, nech sa napijem - odvetil Novis.
 - Ja vodu nemám! - znova odvetil Soviak
- Do psej matere, dúfam, že Dalo so Slavom dôjdu, bo nechcem ostať bez ohňa, bez vody. Ja sa v tme bojím! - znela ich spoločná myšlienka.

sr-2012-po-zelenej-na-glac

Veď už nejako oheň rozložím, videl som predsa Bearsa Gryllsa na Discovery, kde vždy poľahky rozložil oheň. Tak som to skúsil aj ja. Zohnal som drievko, palicu a mal som aj šnúrku. Urobil som si luk ťahám a posúvam, triem a triem a nič. Poviem, že v telke to vyzeralo jednoducho. Soviak do toho vždy kafral, že toto ti aj tak nepôjde. No má potom človek chuť niečo robiť?

Už nejako dlho nechodili, tak sme sa rozhodli, že sa pôjdeme pozrieť späť k ústiu Sokolej doliny a budeme ich hľadať. Ani som nemal strach o nich, ale o seba, veď som nemal zápalky ani baterku!

Pri ústí Sokolej doliny, pri hríbiku chýbala šípka, ktorú Soviak tak prácne zhotovil. Čo teraz? Začali sme na nich kričať, aj sme šli dole Sokolou dolinou, no všetko bolo márne! Ako keby sa po nich zem zľahla! Tma už bola poriadna.

sr-2012-po-zelenejVrátili sme sa späť k Hamburgerkám a začali sme rozmýšľať. Zavoláme Horskú službu, že sa stratili? Zavoláme im na mobil! Vypnutý!

Čo je s nimi? Určite ich napadol jeleň, ak nie jeleň, tak medveď a keď nie medveď, tak nejaký mimozemšťan.

Volali sme aj Johnnymu, že čo a ako, či nevie, čo je s nimi. Johnny nevedel o ničom.

Soviak zrazu spozornel, že videl svetlo. No určite, to boli autá, ktoré sa otáčali na Kláštorisku. No, keď sa to svetlo začalo približovať aj s nejakou postavou, síce z iného smeru ako som čakal, tak už som vedel, že je to niekto z našich. Soviak zakričal, kto tam? A keď sa ozvalo: Ta kto, ja! Dalo nie? Už som vedel, že bude oheň a aj svetlo.

Zložil som sa a šiel som po Slava, ktorý ostal na laviciach, pred Hamburgerkami. Sedel tam, len tak a znova zopakoval svoju dnešnú obľúbenú frázu:

- Ja už nikam nejdem!

Zobral som mu batoh a zarazila ma jeho ľahkosť. Keby si tak vláčil môj – pomyslel som si. Dali sme si do nosa toho patoku, ktorý priniesol Novis. Aj som predpokladal, že to dopadne takto. Keď už nebude čo piť, bude dobrý aj ten Novisov patok. Vybral som baterku a zápalky, Novisovi som strčil do ruky aj brezovú kôru, ktorú som cestou našiel. O chvíľu už blčal oheň. Popritom som si vypočul príbeh o tom, ako sa o nás strašne báli. Alebo len báli!? Nakoniec som skonštatoval, že im ani nešlo o nás, ale o moje zápalky, baterku a vodu, ktorú sme zo Slavom priniesli.

sr-2012-uz-nikam-nejdem-2Najedli sme sa. Novis si urobil hrianku, na ktorú si natrel diabolskú zmes. Ja som sa odhodlal, že odľahčím svoj batoh ešte viac, tak som vybral klobásku, že si ju opečiem. Zhabal som Novisovi jeho vidlicu a napichol som na ňu dve klobásy a opekal som ich. Opekám už hodnú chvíľu a Novis mi vraví, že už to aj budem mať. Ja som ho presvedčil, že nie. No on tvrdí, že to už mám spálené, lebo to z tej strany vidí. Boha, zase mal pravdu!

Oškrabal som to spálené z tých klobás a zjedol som to, čo z tých klobás zostalo. Slavo vybral fľašu od istej minerálnej vody s gaštanovou príchuťou, jáj, to bola lahoda. Bošácka slivovica! Aj tak sme ju nevypili celú.

Kvôli zajtrajšiemu programu sme zisťovali spoje. Zistili sme, že z Podlesku, Hrabušíc v nejakom vhodnom čase nejde žiadny autobusový spoj do Spišskej. Tak sme sa rozhodli, že budeme dodržiavať termín, ktorý som zistil ja ešte pred vandrom. T. z., že odchod autobusu je o 12.20 zo Stratenej smer Poprad a tam vlakom do Košíc. Vstávať sme mali o 06.00 h., aby sme stihli spoj.

Vyterigali sme sa na poschodie a zaľahli sme spať. V noci dážď bubnoval po streche a sem-tam aj dosť hlasno, takže bol problém zaspať. Možno aj kvôli tomu, že bolo teplo. Oproti minulej noci sme boli vyššie a bolo zamračené, takže bolo určite teplejšie. Noc predtým bolo jasno a boli sme omnoho nižšie.

Pozn: Fotografie nie sú v primeranom slede s príbehom v článku

sipka-pokr-st

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť