Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Povesť o Slanskom hrade
Povesť o Slanskom hrade

Povesť o Slanskom hrade Prečítaj si úryvok z knihy Slovenské hrady od Ľudovíta Janotu. Povesť o krásnej Kláre, pisárovi Antonovi a p [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Po hrebeni Slanských vrchov (H...
Po hrebeni Slanských vrchov (Herľany - Makovica)

Po hrebeni Slanských vrchov, Herľany - Makovica Konečne nastala tá správna konštelácia hviezd a rozhodol som sa spraviť trocha dlhší wander [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Slovenský raj 2012 - I. časť

Trasa: Košice – Spišská Nová Ves – Košiarny briežok – údolie Lesnice – Klauzy – Sokolia dolina – Hamburgerky – Tomašovská Belá – Hamburgerky – Podlesok – Spišská Nová Ves – Košice

Trvanie: 27. septembra 2012 - 30. septembra 2012
Prítomný: Všetci 5 alebo 6, občas štyria, traja, miestami len dvaja


Deň prvý - piatok

sr-2012-letiskoTak ako skoro každý rok sa plánoval wander na obdobie babieho leta. Ani páru nemám, prečo sa babie leto volá babie, keď, žiadne baby s nami nikdy nejdú.

Tak sme sa dohodli na termíne, na koniec septembra, s tým, že sa odchádza v piatok ráno. V štvrtok o 16.00 h. som obvolával kamošov, že komu mám kúpiť lístok.

- Novis – jasné, kúp aj mne.
- Soviak, ta kúp, ne!
- Slavo – jóój, veď dovtedy treba ešte žiť… Nie mne nekupuj…
- Johnny – niekde vo francúzsky hovoriacej krajine.
 
sr-vsetciS troma lístkami vo vrecku som pred blokom čakal na Soviaka, ktorý prišiel na taxíku a šli sme na stanicu. To, že Johnny nepôjde s nami som vedel ešte v stredu, lebo mal ísť nikde niekam do francúzsky hovoriacej krajiny a vrátiť sa mal v piatok ráno. No to ešte nebolo všetko… Keďže Johnny je Johnny a pracuje, kde pracuje, tak v sobotu nemohol dostať voľno a preto chcel ísť autom a v sobotu sa autom dopraviť tam, kde mal byť alebo biť? Možno obidva varianty sú správne. Zasvätený pochopia!
 
Ja so Soviakom sme začali blúmať po stanici a čakali sme na tých dvoch Novisa a Slava. Nakoniec Novis dorazilSÁM. Vraj Slavo musí ísť ešte do práce a niečo si tam vybaviť a príde spolu s Johnnym. No super!

Navlakovali sme sa. Vysvetlenie:

- nalodiť – nastúpiť na loď
- navlakovať - nastúpiť na vlak

Logické, nie? Ak sa môže mačka zježiť, prečo by sa nemohol ježko zmačkať?

Toľko o vtipných bonmotoch. Takže cesta ubiehala bez problémov, už sa blížila Spišská a stáli sme v chodbičke, kde Soviak z dôvodu veľkej nudy nakreslil na zarosené sklo veľké srdce, kde vpísal „P+P“ a k tomu vysvetlenie „Paľko Paška“, z čoho mal Novis nenormálnu srandu.

sr-2012-biksova-lukaTak. Došli sme do Spišskej. Vybrali sme sa pešo smer letisko, s medzizastávkou v potravinách, lebo som potreboval kúpiť lekvár, jam, džem alebo marmeládu. Kým ja som nakupoval, tak Soviak s Novisom kúpili falat slaniny, aby sme mali masť, na čom by sme si orestovali cibuľku na guláš. Či som písal, že treba zobrať masť? Áno, preto sme mali 4 balenia bravčovej masti. Samozrejme robím si srandu. Masť nezobral nikto, ani Johnny so Slavom, o čo sme síce ešte nevedeli, no bolo to tak.

Po vystúpení z vlaku som zapol vysielačku, ktorá bola spolu s navigáciu a mala pomôcť Johnnymu nájsť miest, kde budeme. Vraj tam sú super čerstvo nabité baterky, ktoré určite vydržia. Áno, vydržali asi do 16.00 h., no vtedy asi ani on sám nevedel, že kedy bude odchádzať z Košíc. Ale nepredbiehajme.

Šli sme cez letisko, prebrali sme klasické témy. Jój stretnúť tak nejaké super ženy… Ja mám dve super ženy doma, tak neviem, prečo by som sa s nimi mal znova stretnúť v Spišskej na letisku? Alebo to bolo myslené ináč?

sr-2012-lesnica-pekliskoDošli sme nakoniec na Košiarny briežok, odkiaľ nás ďalej viedla žltá značka. Od mojej poslednej návštevy sa veľa zmenilo (asi pred 20 rokmi). Nespoznával som to. Nakoniec sme nabrali správny smer a došli sme k horárni, pri Kostolíku (krčma). Tam končilo údolie Lesnice a naša cesta sa tam práve začala. Pokračovali sme po zelenej značke, ktorá potom pokračuje k ústiu Lesnice, kde sa vlieva do Hornádu. Najedli sme sa, každý jedol, čo mal. Teda ja som si dal fánky, áno na toto som potreboval lekvár.

Ma celkom prekvapilo, keď Soviak zo svojho batohu s veľkým nápisom výrobcu lyží, vybral liter mlieka, čo určite potešilo. Čo sa ešte schovávalo v jeho batohu? Litrík nemenovanej ovocnej šťavy (Nebudem tu predsa robiť zadarmo reklamu!). Aby som nezabudol, keď už som pri Soviakovi, priniesol dve fľaše hruškovice. Tu musím zase trocha odbočiť a vysvetliť rozdiel medzi hruškovicou a nápojom, ktorý priniesol Novis s názvom Hruška

Hruškovica, prípadne všetko čo končí na -ovica (malinovica, jablkovica, čerešňovica atď.) – pravý destilát z daného druhu ovocia, ktorý tvorí všetok objem.
- Hruška (Jemná čerešňa, jablko a pod.) - je zmes liehu, arómy, farbiva, cukru a vody, môže, ale nemusí obsahovať aj destilát z ovocia, bez udania množstva, teda menej ako 2% z celkového objemu.

sr-2012-lesnica-ranoTakže Novis sa pochválil, že v určitom nemenovanom obchodnom reťazci, ktorého názov začína na „K“ kúpil fajnovú hrušku v objeme 0,5 l v akcii len za 5,- €. Soviaka skoro rozhodilo a celý wander frflal. Viac menej sa ho musím zastať, lebo aj ja preferujem kvalitu nad kvantitou. A v tomto prípade ani kvantita neprevyšovala…

Keď už sebe Novis nekúpi poriadny alkohol, to mi nevadí, ale že kamarátom ponúkne nejaký patok… Ta to je už vrchol!

Kde som to skončil? Áno, Soviak kúpil dve fľaše hruškovice, ktoré prelial do kovových reklamných fliaš, ktoré získal výmenou za body na nemenovanej pumpe. To by bolo super, no jednu si zavesil na opasok, pričom sa mu tam hompáľala. Ani to by nebolo od veci, len tá farba… Červená, ale aká, kričala do diaľky. No nič, aspoň sa nám nestratí.

sr-2012-lesnica-odchodEšte pred odchodom som, na Soviakov popud, zobral Novisovi baterku z telefónu, lebo to už preháňal s telefonovaním. Nakoniec to dopadlo tak, že tú baterku som mal radšej zobrať Soviakovi. Oni sa vlastne tým telefonovaním dopĺňali. Keď nevolal jeden, tak volal druhý.

Vybrali sme sa po „krásnej“ asfaltke. V lese je každá asfaltka, krásna. Hlavne pre naše nohy. Cesta spočiatku mierne stúpala, potom sa kľukatila v lese až nakoniec vyšla na Bikšovej lúke, kde po pravej strane je veľký drevený senník. Usadili sme sa na spílený kmeň stromu a dali sme si pauzu. Novis dostal späť svoju baterku a už to hneď využil. Sledovali sme dianie na Bikšovej lúke. Objavili sa dvaja cyklisti, jeden hubár bez húb, lesný robotníci na vozidle V3S, horár na bicykli. Tu sme sa odpojili od zelenej značky, ktorá pokračovala smerom k Hornádu.

sr-2012-lesnica-tiesnina-1Keď sme si už odpočinuli, zistili sme aj nové informácie o našich dvoch parťákoch. Johnny je niekde v práci a niečo vypisuje a Slavo by už teoreticky aj mohol ísť, no kde je Johnny? Snáď nás dostihnú.

Pokračovali sme ďalej a cesta sa kľukatila popri potoku Lesnica. Po čase sa po pravej strane objavila strieška prameňa a už sme tu. Prešli sem cez Lesnicu a začal sa kopec. Kopec mal okolo 20 metrov a pred nami sa objavila krásna lúka s senníkom.

sr-2012-lesnica-tiesnina-2Lúka bola skôr do kopca a aj ten senník nebol senník, ale hospodárska budova slúžiaca na letné bývanie pre pastierov kráv. Dole boli dve miestnosti a kravín a hore klasicky sklad pre seno. Asi 30 metrov od tejto budovy bolo v strede lúky, trocha do kopca zhluk stromov. Medzi nimi priestor so zvyškami nejakej budovy, ktorá bola dokonca ohradená drôteným pletivom. Priestor v tieni, čiastočne v zemi ako stvorené na chladnú miestnosť, ktorú pastieri potrebujú pri spracovaní mlieka.

Keď som tu bol naposledy, tak tu bolo ohnisko a teraz… Teraz to tu vyzeralo, že tu už hodne dlho nikto nebol, ohnisko nikde, tráva nekosená. Ale bola tu tabuľa, oznamujúca zákaz kladenia ohňa, ktorá slúžila ako terč nejakému strelcovi.

Bola krásna idylka. Slnko pieklo, zúrilo babie leto, tak sme sa natiahli na lúku a hodili sme šlofíka. Zadrichmali sme všetci traja. Neskôr som vyhnal Peťov po kamene k potoku, lebo už bol čas na prípravu jedla. Medzitým som sa pustil do prípravy ohniska. Vyrezal som trávové drni a odložil som ich bokom. Novis samozrejme priniesol kamene rovno z potoka. Keď som Novisovi vysvetlil, že kamene z potoka sú nasiaknuté vodou a pri ohni zvyknú vystreľovať, tak mi neveril ani za máčny mak. Nakoniec sa poopravil, s tým, že neboli v potoku len pri potoku. Soviak sa zase niekde zabával. Robil hrádzu na Lesnici. T. z., že pomocou hrádze, ktoré vytvoril zdvihol hladinu potoka o celé 0,02 m a to už je čo povedať! Kým sa on bavkal s hrádzou Novis to otočil k potoku a späť trikrát a štvrtýkrát som šiel s ním, nenechám ho predsa chudáka, lopotiť sa s kameňmi.

sr-2012-lesnica-ukrytKeď som priniesol poriadne kamene, tak som už konečne dokončil ohnisko. Pekné štvorcové, obložené kameňmi. Tak ohniskomáme, teraz drevo a varaice náčinie. Peťovia šli po drevo, ja som šiel po rázsošky a po stredovú tyč, aby sme mali kam dať kotlík, ktorý nám Johnny prezieravo dal. Asi vedel kedy príde!

Oheň sa zapálil pomocou zápaliek, ktoré mal Novis s vyobrazením Mikuša. Myslíte si, že je to nepodstatné? To sa ešte uvidí.

Oheň blčal a začali sa prípravy na guláš. Soviak narezal divinu, ktorú mal Novis uskladnený u nás doma v mrazničke. Dodnes neviem pochopiť, prečo ju nemohol mať doma u seba. Ja som hovädzinu už v predstihu nakrájal doma. Novis nakrájal slaninu, aby sme mali masť, kde budem restovať cibuľu. Začal čistiť cibuľu, ktorú priniesol. Samozrejme svoju, aby mal na zajtra ľahší batoh – sviniar jeden. Nakoniec použil zo svojej len asi dva alebo tri, lebo všetky boli zvnútra zhnité. Na obranu mu slúži to, že dovnútra nemohol vidieť. Pre istotu som vyškvarenú masť zo slaninky vylial do ohniska, veď čo, nie? Nechel som, no už sa stalo.

sr-2012-lesnica-cesta-1Váha môjho batoha začala klesať. Mäso som bral ja (divinu aj hovädzinu), cibuľa a zemiaky – šup s nimi do polievky. Už som mal batoh o 3-4 kilá ľahší, keď do toho započítam aj jegeríka, ktorý sme vypili, tak sa to blíži pomaly k 5 kilám. Pravdu povediac batoh som mal ťažký ako sviňa!

Guláš sa varil, slnko zapadalo. Občas sa objavila nejaká zvedavá tvár, ktorá žasla, že chceme ostať v noci vonku – v takej zime?Toto, že je zima?

 No, čo mám povedať, keď som si sneh odpratával zo spacáku, keď som si ho chcel poskladať. Alebo, keď som chcel mať vodu v tekutom stave, tak som si ju musel dať do spacáku, lebo vonku by zamrzla!

Už bola poriadna tma, keď sa ozval ručanie jeleňa. Soviak mal veľké oči a hneď:

- To je medveď! - skríkol.

sr-2012-holy-kamen-1Nakoniec si dal povedať, že to nie je medveď, ale jeleň. Neskôr zhora, kde bol aj krmelec sme počuli aj štekanie srnca. A nakoniec sa ozval aj mobil a Slavo, že vraj už sú na Košiarnom briežku, že ďalej kade? Viac menej po piatich telefonátoch sa vyterigali z auta a nabrali správny smer. K nám. Pre istotu som sa vybral oproti nim, aby náhodou neminuli odbočku.

Našiel som ich a po zvítaní sme už spolu rezko vykračovali po peknej asfaltke, ktorú však už nebolo vidno, lebo bola tma ako v kúte. Odbočku som neminul a vydal som sa s kamarátmi do toho krátkeho kopca.

Tu sa ozval Slavo:

- Po tom kopci pôjdeme dlho? 
- Nie, kdeže, takých 500 metrov. - ukľudnil som ho.
 
sr-2012-holy-kamen-slavov-pohladKeď prekukol moju lesť, navrhli obidvaja – fiškusi jedni, že mám tvrdiť, že som ich nenašiel, len nejakú gitaru. Čiastočne a na krátku chvíľu sa to aj podarilo. Radostné zvítanie nemalo konca kraja. Dali sme im najesť, napiť. Guláš už aj vychladol. Po tom nám zreferovali prečo došli až večer o 21.00 h. Vraj sa Johnny zdržal v práci vypisovaním nejakých cesťákov a vybavoval nejaké súkromné záležitosti. Slavo vraj aj mohol ísť už od tej 10.00 h., no Johnny ho brzdil. Ďalej nám Johnny oznámil, že odchádza okolo 04.00 h. lebo o 10.00 h. musí byť v Krásnej Hôrke. Ale…

sr-2012-holy-kamen-3

Okolo 22.00 h. prijal Johnny telefonát, tých telefonátov mal viac aj prijatých aj volaných, ale o to tu teraz nejde. Predmetný telefonát bol o tom, že: Čas stretávky v Krásnej hôrke, ktorý bol pôvodne dohodnutý na 10.00 h. sa zmenil na 04.00 h. v Košiciach. Okolo 23.00 h. sa s nami Johnny rozlúčil a vyrazil na cestu do Košíc.

Čím ďalej, tým je s nami menej. Ak beriem do úvahy minuloročný Slovenský raj, ktorý sme strávili na chatkách v Podlesku, tak tam bol s nami Johnny cca 22 hodín, teraz bol s nami 3 hodiny. Nabudúce to bude koľko? 30 minút? Dúfam, že nie.

Vyliezli sme hore do spálne, kde sme sa všetci uložili na seno, okrem Novisa, ktorý si vybral priehlbinu v sene a spal na doskách. Výhra! Bol na tvrdom a mal menšiu izoláciu. Všetci sa naobliekali, len ja som sa vyzliekal. Mal som len vrch a spoďáre. Mne zima nebola, aj keď bolo celkom čerstvo. Zaľahli sme spať.

Deň druhý - sobota

Zobudili sme sa o 08.22 h. Pozviechali sme sa, najedli, zohriali guláš, zbalili sa, dal som do poriadku ohnisko, aby nikto nevedel, že sme tam boli a príroda, aby zostala nepoškvrnená..

Pozn: Fotografie nie sú v primeranom slede s príbehom v článku.
Štatistika trasy je v poslednom pokračovaní totho wandru.

sipka-pokr

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť