Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Plavba na Kvetináčový ostrov -...
Plavba na Kvetináčový ostrov - Flowerpot Island

Plavba na Kvetináčový ostrov - Flowerpot Island Maroš si to šinul s RV-čkom ako po masle. Došli sme do prístavu v meste Tobermory k parkovisk [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Zimný vander, Muránska planina...
Zimný vander, Muránska planina - k Veľkému Cigánovi

Zimný vander, Muránska planina - k Veľkému Cigánovi Niekedy ma doslova fascinujú miestne pomenovania kopcov, údolí, či riek. Napríklad Jaš [ ... ]

Toto si chcem prečítať

V oblakoch v Raji


Predchádzajúca časť:


Jediné suché miesto po nočnom lejaku bolo pod celtou, Slovenský rajZobudil ma hlasný, čoraz viac sa približujúci zvuk. Počujem len divný hlasitý zvukČím je bližšie, tým je hrozivejší a mohutnejší.

Pred Krvavým zrubom (Červeným zrubom, Krvákom, Červeňákom), Slovenský rajSom v polospánku, čerstvo prebudený. Vyhúkaný som ako čerstvo vyoraná myš. Oči vyplieštené dokorán a nevidím nič. Všade navôkol dokonalá tma.  Obzerám sa ako teľa na nové vráta. Kde? Ako? Čo sa deje?

Strach som nemal. Z čoho? Z ľudí? Zvierat? Kto by sa teperil hore do kopcov, dobrých 5 kilometrov, od najbližšieho trvalo osídleného ľudského obydlia, či náhodou tu práve dnes večer nebude niekto? Ľudí som vylúčil. A zver? Tá je dostatočne plachá a nie je zvedavá.

Ležal som kľudne v hamake a počúval som zvuky okolia. Pomaly som si uvedomoval, že je to zvuk dažďových kvapiek. V diaľke dopadajú na listy stromov, ktoré sú okolo mňa. Musí to byť lejak ako sa patrí. O tom som sa presvedčil na vlastnej koži o malú chvíľu.

Nočný lejak

Vlna padajúcich dažďových kvapiek dorazila aj k môjmu bivaku. Veľké dažďové kvapky začali hlasno bubnovať aj na celte, ktorú som mal nad sebou. Neskutočne lialo. Miestami lejak utíchal, aby po pár minútach mohol znova udrieť plnou silou. Silnejúci dážď sa vzďaľoval a znova približoval lesom. Celta prešla dokonalým testom nepremokavosti. Nesklamala.

Cyklisti a cyklistky v Slovenskom raji  Zemolez obyčajný, lat: Lonicera xylosteum, POZOR! Červené bobule sú jedovaté, Slovenský raj

Škoda, že som si nezobral štuple do uší. Možno by som sa nezobudil na hluk a spal by som, ale prišiel by som o neskutočný sluchový vnem, ktorý predvádzali dopadajúce kvapky.

Znova som zaspal. Zobudil som sa až na budík. Trocha svetla som už rozoznával. Stále pršalo. Nechcelo sa mi vstávať. Pospal som si ďalšiu hodinu a pol. Znova som sa prebudil. Dažďové kvapky dopadali na celtu, síce s menšou intenzitou ako nadránom, ale predsa. Nič mi nechýbalo. Bol som v suchu, nebol som hladný ani smädný, tak som vylihoval v hamake. Nechcelo sa mi baliť v daždi.

Balenie v daždi?

bolo dosť po ôsmej hodine rannej, vylihoval som dostatočne dlho. Vstal som a zistil som, že dážď už nepadá, no napriek tomu počujem kvapky ako dopadajú na celtu. Jasné! Veď som pod stromami. To len z listov padajú kvapky. Mohol som byť už dávno zbalený a pripravený na cestu.

Zvonček broskyňolistý, lat: Campanula persicifolia, Slovenský raj  Borovica v hmle, Slovenský raj  Bolehlav škvrnitý?, Rozpuk jedovatý?, jedovaté rastliny, Slovenský raj

Všade mokro, samozrejme okrem vecí, ktoré boli pod celtou. Hmla. Alebo to boli len veľmi nízke oblaky?

Zišiel som k Červenému zrubu, otočil stôl. Na moje počudovanie ani nebol mokrý. Čiastočne ho chránila prečnievajúca časť strechy, ktorá bola ešte v celkom dobrom stave, v porovnaní so zvyšnou časťou strechy.

Postupne som si zbalil hamaku, prezliekol som sa do vecí, ktoré som večer presušil. Na raňajky som si dal len ovsené vločky. Nebol som ani veľmi hladný.

Balenie celty som si nechal na koniec. Človek nikdy nevie, kedy sa dážď vráti, tak som to nechával ako zlatý klinec programu.

Na celte plno kvapiek vody. Poodpájal som všetky kotviace lanká, striasol som celtu od kvapiek. Bol som presne tam, kde včera večer! Zase som bol celý mokrý. Tentoraz však nie od potu, ale od kvapiek vody, ktoré sa zachytili na celte. Nevadí. Ako tak som sa zbavil väčšiny kvapiek, no celta bola aj tak ešte dosť vlhká. Zbalil som ju takú aká bola. Veď večer vyschne.

Cestou necestou ku Geravám

Turistický rozcestník na Malých Zajfoch, Slovenský rajPopred Červený zrub vedie málo používaná lesná cesta. Aj tentoraz bol krížom cez ňu zvalený strom, ktorý tam už hodnú chvíľu ležal.

Vždy som hútal: „Kam asi vedie?“ Predtým nebolo času to zistiť, lebo vždy som mal nemierené niekde inde. Teraz som si však povedal, že je jedno kam vedie. Zistím to! Tak, či tak.

Aj som to zistil. Najviac som sa obával, že sa len veľkým oblúkom vrátim späť k Červenému zrubu. Cesta viedla hore do mierneho kopca, ktorý prechádzal do pravotočivej zákruty. Asi po 500 metroch som vyšiel na čistinku, kde sa z ľavej strany pripájala frekventovanejšia cesta. Bol som na približovacom mieste lesníkov. Na čistinke bolo poukladaných pár kmeňov.

Hmla, či nízke oblaky obmedzovali viditeľnosť. Otočím sa a vidím turistickú značku. Á to som už na značke?

Viem, že od hríbika (turistický smerovník) Pod Suchým vrchom ide červená značka ku Geravám. Poniže vedie zelená k Zajfom. Ja som bol práve na tej zelenej.

Cyklisti a cyklistky

Prešiel som zákrutu a začul som hlasy, ktoré sa až príliš rýchlo približovali spoza mňa. Minuli ma dvaja cyklisti a jedna cyklistka. Vždy sa rád nechám predbehnúť cyklistkou. Aspoň sa je na čo pozerať Aspoň sa je na čo pozerať, ak ma predbehnú cyklistky :-).

O pár minút neskôr prešli okolo mňa ďalší dvaja, ako keby mali stíhacie preteky. Nebolo ani veľa hodín a už toľko ľudí, na relatívne odľahlom mieste v Slovenskom raji. Až po Malé Zajfy ma už nikto nepredbehol. Ďalších cyklistov som stretolna novej modrej značke v doline Lesnice.

V oblakoch

Došiel som k Malým Zajfom, kde bol turistický smerovník. Na Geravy to malo byť odtiaľto 40 minút. Uvidíme. Cesta sa začínala dvíhať. Dvíhala sa čoraz viac. Klasický Rajský chodník. Kamenistý, tvrdý a do kopca.

Začiatok žltej turistickej značky smerom ku Geravám, Slovenský raj  Turista smerom z Geráv k Malým Zajfom, Slovenský raj  Maďarsky hovoriaci turisti smerom z Geráv k Malým Zajfom, Slovenský raj

Ako sa to vezme. Pre mňa bolo do kopca. Oproti šli turisti, väčšinou maďarsky hovoriaci, pre nich to bolo dole z kopca. Neviem, či vyhrali. Kopec to bol riadny. Takže radšej hore ako dole.

Šiel som svojím vlastným tempom. Lesnú cestu som nechal za sebou. Žltá značka ma viedla príkrejšou skratkou rovno hore na Geravy.

Geravy ma privítali hmlou, Slovenský raj  Hmla na Geravách, či nízke oblaky? Slovenský raj

Za sebou som začul hluk a za chvíľu som aj zbadal svetlá auta. Svetlá auta vytvárali v hmle krásne svetelné kužele. Bolo to auto elektrární. Vari nie je niekde nejaká porucha?

Geravy

Vyšiel som na lúku, všade hmla, oblaky. Viditeľnosť kolísala medzi 20 – 50 metrami, podľa toho, či vietor privial novú várku oblakov alebo nie. Sem tam nejakí turisti. Na desiatu som si dal dve hrste malín. Blížil som sa k budove lanovky a Horského hotela Geravy. Pár zblúdilých duší som našiel aj pri bufete, ktorý bol teraz zatvorený.

 

Ledva rozoznateľné obrysy stromov v hmle/oblakoch, Slovenský raj  Črtá sa budova lanovky a hotela, Geravy, Slovenský raj

V reštaurácii

Reštaurácia bola otvorená, tak som si sadol pekne za stôl. Chcel som si trocha vysušiť mokrú košeľu, ktorú som mal na sebe. V reštaurácii však panovala teplota, ktorá nezohriala, ale ani neschladila. Košeľu som si dal dole. Ani som nedúfal, že by mohla aspoň trocha preschnúť.

Objednal som si pivo, na doplnenie minerálov, fazuľovú polievku na zahnanie hladu a čaj s rumom na zahriatie. Pochlipkával som horúcu fazuľovú polievku (bola fakt dobrá) a pozeral som sa na telku s plochou obrazovkou pred sebou.

Výzdoba stien reštaurácie na Geravách, Slovenský raj  Nafukovací bazén a trampolína na Geravách, Slovenský raj

Zamyslel som sa nad miestom a schuti som sa zasmial. To snáď nie je pravda! V Slovenskom raji, na Geravách jem polievku v reštaurácii a pozerám televízor. Ta to kde sme? Spanštel som? A či to je len pohodlnosť?

V batohu vláčim jedlo, ktoré znova prinesiem domov. Dosť bolo pohodlia, obliekol som si mokrú košeľu, ktorá bola rovnako mokrá, ako keď som si ju vyzliekal.

Lúkami Geráv

Vyšiel som pred budovu. Počasie sa zmenilo rovnako ako vlhkosť mojej košele. Čiže nijako. Všade samé nízke oblaky. Vlhkosť sa zrážala na každom predmete. Prešiel som okolo trampolíny a nafukovacieho bazéna.

Pripadalo mi to absurdné, aspoň v spojitosti s momentálnym počasím. Trampolína a bazén? Kto by to chcel skúšať? Teraz možno nikto. Pred pár dňami, keď slnko pieklo, mohol byť na bazén i trampolínu poradovník.

Lúky na Geravách za mizernej viditeľnosti. Hmla, Slovenský raj  Pozadie sa rozplýva v hmle. Geravy, Slovenský raj  Bodliak lúky na Geravách, Slovenský raj

Viditeľnosť na 5 tyčiek plota, cca 40 metrov. Lúky pokosené, stroje pripravené, len tie oblaky. Prekliato nízko zavesené. Nepršalo. Aby som bol mokrý, stačila aj tá vysoká vlhkosť vzduchu.

Predný a Zadný Hýľ

Došiel som k Prednému Hýľu. Zaujal ma časový údaj k Zadnému Hýľu – 14 minút. Nie 10, nie 15, ale presne 14 minút. Tak to si overímCesta tam mi trvala 8 minút, bola trocha z kopca. Cesta späť tiež 8 minút. Vždy je lepšie, keď som prekvapený, že už som tu. Horšie je, keď si každú chvíľu hovorím: Kedy tam už budem?

Púčik kvetu bodliaka, lúky na Geravách, Slovenský raj  Traktor pripravený aj do hmly lúky na Geravách, Slovenský raj

Od Zadného Hýľu by som sa dostal po žltej značke do sedla Čertova hlava a ďalej na Veľkú a Malú Knolu a potom po modrej k sedlu Grajnár. Po modrej by som sa dostal k Chotárnej dolke, kde by som križoval červenú, ktorá spája Dedinky s Novoveskou Hutou.

Ja som sa vydal z Predného Hýľa smerom dole do Berezineckej doliny ku Klauzom. Cestou som mal v pláne pripojiť sa na modrú značku, ktorou by som došiel do doliny Lesnice.

Do doliny Lesnice

Touto trasou som ešte nešiel. Vždy ma odrádzal ten kopec z Klauzov hore na Geravy. Ten istý pohľad sa zračil v očiach turistov vyššieho veku, ktorí sa ma pýtali: Ešte ďaleko na Geravy?

Všetko je o uhle pohľadu. Ak by som behal, tak na Geravách som ani nie za 5-10 minút. Keď pôjdem naložený a unavený, tak by som ani za 30 minút nedošiel. Možno.

Dole do Berezineckej doliny, Slovenský raj  Skaly cestou do Berezineckej doliny, Slovenský raj  Šutre na spojnici medzi zelenou a modrou značkou, Slovenský raj

Cesta bola pekná, len keby tie oblaky boli o trocha vyššie. Určite by som toho videl viac. Pekné skaly, hlboké doliny a chodník tiahnúci sa popod vysoké braláZelená značka sa stáčala prudko doľava a dole. Napravo bol taký milý chodníček, ktorým som sa vydal. Ako z rozprávky, úzky po rovinke.

Predpokladal som, že cestička ma dovedie do doliny Lesnice. Kam inam, by ma mohla doviesť? Mohol som sa ešte dostať po vrstevnici a lesom do Flajšera, no to by som musel ísť ešte pár kilometrov navyše.

Cestička ma viedla správnym smerom a pod sebou som už zbadal aj asfaltku. Moje milované lesné asfaltky. Aj som, uvažoval, že zleziem dole na ňu. Ľúto mi bolo opustiť taký krásny lesný chodníček, po akom som šiel.

V doline Lesnice

Čím sa viac asfaltka približovala, tým som si bol istejší, kde vyjdem. V roku 2012,  sme tadiaľto prechádzali.

Slavo tu už lamentoval, lebo ho otlačili nové topánky. Ani som sa mu nečudoval. Päta na nohe odretádo živa.

Otec so synmi sa vybral na cyklotúru, Lesnica, Slovenský raj  Auto v údolí Lesnice, Slovenský raj

Vyšiel som presne na tejto križovatke. Odpočinul som si trocha. Zjedol som druhý rožok a ovsenú tyčinku. Počujem hlasy. otočím sa a pri mne cyklisti. Otec so synmi, ktorí sa vybrali na výlet bicyklami.

Ja som pokračoval dole dolinou. Došiel som až do Tesniny, tu som si nabral vody a po lesnej ceste som sa vybral do hory. Vyšiel som na lúke, kde boli dva krmelce pre zver.

Lesana, teda aspoň to čo po nej zostalo

Vedel som, kde som. Prejdem krátky pásik lesa a ocitnem sa na lúke s Lesanou. Už som zbadal posed i tretí krmelec, otočím sa smerom dole

Tam by som predsa mal vidieť Lesanu? Lesany nikde. Videl som len miesto, kde stála. Z diaľky som videl obhorené drevené trámy. Ľahla popolom. O Lesane píšem v tomto článku: Vander s Biancou v Slovenskom raji - Lesana

Tesnina, údolie Lesnice, Slovenský raj  Previs nad potokom Lesnica, Tesnina, Slovenský raj  Skaly nad potokom Lesnica, Tesnina, Slovenský raj

Bol som znechutený! „Velebnosti jdu blejt!Obchádzal som kraj lúky a hľadal som si miesto na natiahnutie hamaky. Nebolo veľa hodín. Našiel som si pekné miesto. Malo to len jednu chybu bolo to presne na zvieracej prti. Tu som sa rozložiť nechcel. Len by som zavadzal zvieratám.

Znechutený

Zišiel som dole k miestu, kde kedysi stávala Lesana. Po podrobnejšej prehliadke som zistil, že asi neľahla popolom náhodou. Prečo? Ak nejaká budova zhorí a má plechovú strechu, nájdem tam aspoň tie plechy.

Strecha Lesany bola pokrytá šindľami, na ktorú dali vlnitý plech. Bolo použitých 152 kusov vlnitého plechu. Bol zhrdzavený, ale dovnútra nenapršalo nikdy. Škoda aj tých šindľov, určite to boli staré dobré štiepané šindle.

Lúky nad Tesninou, údolie Lesnice, Slovenský raj  Pás lesa nad Tesninou, údolie Lesnice, Slovenský raj

Na mieste zhoreniska nebol ani jeden jediný vlnitý plech. Buď ich niekto najprv zobral dole zo strechy a potom to všetko zapálil. Alebo to zhorelo aj s plechmi a zobrali ich až potom.

Nie som veľký odborník na recykláciu plechu. Môj laický pohľad na vec, keď raz niečo zhorí, najmä plech, nemá to už veľkú hodnotu. Po zhorení je určite pokrútený, miestami mohol byť prepálený. Na čo by to už niekomu bolo. Dokonca to má mizernú cenu aj ako surovina do zberu.

Pohľad na miesto, kde stála Lesana, Slovenský raj  Lesana, zhorenisko miesta, kde stávala budova starého salaša, Lesnica, Slovenský raj

Môj predpoklad je, že Lesanu podpálili úmyselne, po rozobratí strechy. Ale možno sa mýlim

Daždivá cesta domov

Taký som bol z toho všetkého znechutený, že sa mi tu ani nechcelo ostávať. Pozrel som si všetko, čo som chcel. Občasný prameň občas tečie, Červený zrub stojí, z Geráv do doliny Lesnice sa s bicyklom prejsť. Akurát je ho potrebné preniesť, či tlačiť asi 1,5 kilometra.

Bolo 15:35 h. Odtiaľto na Bikšovu lúku to je len na skok. Z Bikšovej lúky na Košiarny briežok to je ďalší skok. Z Košiarneho briežka do Spišskej Novej Vsi ďalší skok. Som teda na tri skoky od Spišskej. Začal som skákať.

Pohľad na zhorenisko po Lesane, Slovenský raj  Prameň v údolí Lesnice, Slovenský raj  Mokrá cesta údolím Lesnice, Slovenský raj

Pár minút po tom, čo som sa vydal na cestu. Začalo poprchávať. Minul som odbočku k Čingovu, kde som si mohol vybrať z troch rôznych bicyklov, ktoré boli len tak pohodené v tráve. Skrsla mi myš-lienka v hlave, že si jeden požičiam. Hneď som to však zavrhol, určite by niekomu chýbal.

Popŕchávanie sa zmenilo na dážď. Musel som si vybrať pršiplášť, aby som nezmokol. Foťák som už tiež vložil do brašne. Dážď sa pomaly menil na lejak.

Ženy na bicykloch

Predbehli ma tri ženy na bicykloch, ktoré boli mokrédo špiku kostí. Jedna z nich si robila srandu, že som si mohol zobrať ten najlepší bicykel. Vysvetlil som jej, že ja mám rád retro. Hneď zmĺkla. Šla totiž na starom bicykli. Ešte som ich videl ako sa lopotia v tiahlej zákrute popri Bikšovej lúke.

Bicykel volne pohodené v tráve, Lesnica, Slovenský raj  Cestička krížom cez letisko pri Spišskej Novej Vsi, Slovenský raj

V Spišskej Novej Vsi

V poriadnom daždi som doskákal na Bikšovu lúku a na Košiarny briežok. Pokračoval som chodníčkom medzi chatkamiVyšiel som pri bývalom lome na íl, kde som sa zapozeral na panorámu Spišskej Novej Vsi. Otočil som sa a videl som kúdoly pary vznášajúce sa z kopcov smerom k oblohe.

Prešiel som letiskovú dráhu, parkovisko pri obchodnom centre, druhé parkovisko pri druhom obchodnom centre a už som bol na stanici. Skákanie mi trvalo 2 hodiny a 20 minút. Od Lesanyna železničnú stanicu v Spišskej Novej Vsi.

Kúdoly pary vznášajúce sa k oblakom, Slovenský raj  Mrákava nad Slovenským rajom

Na stanici som sa prezliekol z mokrého do suchého. Začínal som sa cítiť trochu viac komfortnejšie. Zjedol som posledné dva rožky a už tu bol môj vlak, ktorý ma niesol preč od Slovenského raja.

Štatistka tejo trasy:

Prejdených: 34,21 km
Prevýšenie: 1 421 m
Klesanie: 1 801 m
Trasu nie je možné si pozrieť, viem zaslať na vyžiadanie.

 

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť