Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen

V papučkách v Raji

Začiatkom júla som urobil okruh okolo Slovenského raja – na bicykli. Bol som aj na Stratenskej píle, kde som sa zahľadel do informačnej mapy. Zaujali ma cykolotrasy z Geráv. Bol som zvedavý, či sa dá prejsť na bicykli z Geráv do doliny Lesnice.

Prístrešok na zastávke ŽSR v Stratenej, Slovenský raj  Roklina priamo v Stratenej, Stratenský kaňon, Slovenský raj

Plánoval som urobiť taký malý vandrík zo Stratenej do Spišskej Novej Vsi cez Geravy. Mal som niekoľko možností.

  • Prejsť do Sratenskej píly a cez Zajfy na Geravy.
  • Vystúpiť v Dedinkách prejsť na Biel vody a Zejmarskou roklinou hore na Geravy.
  • A ešte veľa iných možností.

Lúky pred kaňonom v Stratenej, Slovenský raj  Chlapčisko, ktorý strážil svoje štyri kozy pri ústi do kaňonu, Slovenský raj

Na zastávke v Stratenej

Raz som šiel spolu s Johnnym dole kaňonom v Stratenej. Odvtedy vždy, keď prechádzam okolo spomínam, aká to bola cesta, s dovetkom, že hore by som ísť veru nechcel. Tak som si povedal, že tade predsa len pôjdem.

Vystúpil som z vlaku v Stratenej. Za starých čias tu bola neskutočná čakáreň. Vo vnútri veľká piecka, ktorá najmä v zime dokázala potešiť. Kým sme čakali na vlak, schli mi rifle, maskáče – ihličie, ktoré som vtedy nosieval na vander.

Cintorín pri ústí rokliny v Stratenej, Slovenský raj  Výstup Stratenskou roklinou, Slovenský raj  Previs skalnej hrany v Stratenskej rokline, Slovenský raj

Stanicaneexistuje. Z krytej teplej a útulnej čakárne urobili len prístrešok. Všetko sa to zvádza na efektívne vynaložené prostriedky. Ekonomika a trhové hospodárstvo je sviňa. Sa divím, ako mohli v minulosti ľudia prežiť, keď všetko bolo tak neefektívne.

Kaňon v Stratenej

Prešiel som k hlavnej ceste, kde som sa na turistickom smerovníku dozvedel, že k Občasnému prameňu to je hodina cesty. Paráda, aspoň budem raz-dva horePrešiel som dedinu a blížil som sa k miestnemu cintorínu, ktorý je pri ústí rokliny. Neďaleko na lúke sa pásli kozy. Stádom by som to nenazval, lebo boli len štyri.

Jaskyňa v Stratenskej rokline, Slovenský raj  Strom vyrastajúci zo skaly, tak to aspoň vyzerá, Stratenská roklina, Slovenský raj

Neďaleko, pri prameni chlap v klobúku s bajusami (fúzmi) okolo úst. Hodil som reč a vysvitlo, že stráži kozy, pohodový chlapík. Ale už dosť bolo kecania, čaká ma stúpanie.

Minul som nejaké tie jaskyne, skalné pukliny, skalné prahy, kolmé a prevísajúce skalné steny. Udivuje ma sila života. Zvonček broskyňolistý sa udrží v malej škáročke v skale, až sa zdá, že rastie priamo zo skaly.

počas vandru po Muránskej planine som tušil, že tohtoročná úroda lesných malín bude bohatá. Na Muráni boli maliny ešte nedozreté.  V Raji už bolo dozretých malín habadej.

Zvonček broskyňolistý, rastúci na skale, Stratenská roklina, Slovenský raj  Zvonček broskyňolistý, vyrastajúci z skalnej štrbiny, Stratenská roklina, Slovenský raj

Stúpal som a stúpal som bol hore. Až samého ma to prekvapilo. Vyšiel som na peknú lúku neďaleko Pisárky. Ďalej to bola pohodovka, viac menej po rovinke až k Občasnému prameňu.

Pekná cesta lesným chodníkom, ktorý sa tiahol príkrym úbočím. Klasický Raj. Strmé zalesnené svahy. Ak má niekto strach z výšok, nech sem radšej ani nechodí.

Skalné steny v rokline, Stratená, Slovenský raj  Kamenná suť v rokline, Stratená, Slovenský raj  Polootvorená jaskyňa v Stratenskej rokline, Slovenský raj

Občasný prameň

Predo mnou sa objavil prístrešok. Tušil som, že to nemôže byť nič iné len Občasný prameň. Cesta mi trvala aj s kecaním 1 hodinu a 16 minút. Teda čas na smerovníku bol reálny. Ak by som sa nebol zastavoval, za hodinu sa to zvládnuť dá.

 Lesný chodník s tieňom klobúka, k Občasnému prameňu, Slovenský raj  Lúka neďaleko Pisárky, Slovenský raj  Lesným chodníčkom k Občasnému prameňu, Slovenský raj

Pekný prístrešok zo stolom, lavicami a informáciami týkajúce sa Slovenského raja, Občasného prameňa. Taký istý ako na Košiarnom briežku. Tam však už chýba stôl a lavice. Alebo tam neboli vôbec?

Jeden infomačný panel sa týkal Dionýza Štúra – známeho geológa, po ktorom je pomenovaný Štátny geologický ústav .

Prístrešok pri Občasnom prameni, Slovenský raj  Občasnom prameni, skoro v plnom prietoku, Slovenský raj

Vystihol som Občasný prameň s parádnym prietokom. Napil som sa a občerstvil, trocha som si oddýchol. Odtiaľto niekedy dávno viedla modrá turistická značka cez Nižnú a Vyšnú roveň k Kamenným vrátam v Rothovej rokline a zelená Malým Sokolom. Obidve značky sú toho času (05. 06. 2016) už zrušené.

Výhľad smerom k Veľkému Sokolu, Slovenský raj  Maliny v dlani, taká občerstvujúca jednohubka, Slovenský raj

Uvažoval som, že zájdem na Havraniu skalu. Pozrel som sa na čas: 17:52 h. Na Havraniu skalu to bolo 35 minút a potom späť – dajme tomu 25 minút, nejaké to zdržanie na vrchole. Celkovo cca hodina. To by bolo dosť. Snáď nabudúce. Aspoň budem mať dôvod znova sa sem vrátiť.

Cesta k Zajfom

Cestou k Zajfom som prechádzal cez rúbanisko, kde boli haldy malín. Zjedol som asi 5-6 hrstí. Celkom to zasýtilo. Nechcel som sa dlho zdržiavať, čas bol pokročilí. Sem tam som si zobol peknú malinku, ktorá bola dostupná a volala na mňa: Zober si ma!

Strom a Sovia skala v pozadí, Slovenský raj  Belostné mraky v Zajfoch, Slovenský raj  Potok v doline Veľké Zajfy, Slovenský raj

Došiel som k mojej obľúbenej asfaltke vo Veľkých Zajfoch, ktorá vedie hore na Nižnú a Vyšnú Roveň. Opačným smerom, kam som šiel aj ja, ústi do Malých Zajfoch. Na križovatke som odbočil doľava a asfaltka ma viedla širokým údolím Vrábľovského potoka.

K Červeňáku

Šiel som po pamäti a ani som si neuvedomil, že tunie je turistická značka. Aj som ju neskôr našiel, no bola dokonale zamazaná. Štveral som sa hore popri potoku, starými známymi miestami. Hore, jedna odbočka, druhý oblúk, jedna, druhá lúčka a už som bol pri Krvavom zrube. Došiel som o 19:40 h. Ďalej sa mi už dnes ani nechcelo.

O Červenom zrube alias Krváku píšem v tomto článku, kde je aj odkaz na podrobnejšie informácie v časopise Severka.

Zamazaná stará modrá turistická značka, Slovenský raj  Krvák alias Červeňák, Červený zrub, chajda v Slovenskom raji

Krvák, Červený zrub bol v žalostnom stave, ešte horšom ako v roku 2013. Veď, kto by na tom niečo menil? Lesníci nemajú záujem. Zrub, ktorá by mohol slúžiť všetkým? Prosím ťa! A prečo? Podľa neoverených informácií práve oni mali odniesli odtiaľto piecku i postele.

Strecha sa už ani nedá nazvať strechou. To je skôr diera, ktorá má miestami kusy dreva, ktoré v minulosti boli šindľami. Pôjd prepadnutý, podlaha zrubu vlhne a plesnivie. Stôl sa ešte použiť ako tak .

Deravá strecha na Červenom zrube, Slovenský raj  Ešte použiteľný stôl na Červeňáku, Slovenský raj

Hliníkový vrchnák z echa tam však ešte stále je. Rovnako ako placka, kde však je už veľmi ťažko rozoznať nápis: „Zmeťo! Už nie si medzi nami, ale stále na teba myslíme... 27. decembra 1993. Ahoj Kamaráti!“ s dodatkom „Ja na ťeba taky myslím! TS Pedro

Lavica je zničená, prelomená. Lavička pred chajdou sa už skoro nedá rozoznať. Ohnisko je v relatívne dobrom stave. Ihličnan na listnatom strome utešene rastie

V papučkách v Raji

Vytiahol som vonku stôl, kde som sa rozložil. Veci na sebe som mal dokonale mokré. Prezliekol som sa do suchého.

Zmeťo! Už nie si medzi nami, ale stále na teba myslíme... 27. decembra 1993. Ahoj Kamaráti!, Krvák, Slovenský raj  Zadná strana Červeného zrubu, Slovenský raj

Vyzul si kanady (už dávno to nie sú kanady, ale zo zvyku ich tak volám) a na nohy som si dal papučky. Hlúposť? Obyčajné šľapky z umeliny, nevážia skoro nič. Spotené nohy preschnú a je pohodlnejšie okolo bivaku chodiť v šľapkách ako v kanadách. Aj kanady a ponožky môžu preschnúť. Súhlasím je to divné, ale napriek tomu dokonale účelné!

Noc pri Krvavom zrube

Vybral som si miesto neďaleko Krváku, natiahol hamaku, celtu. Urobil som si oheň a dal som sa do sušenia vecí. Robil som len malý oheň, aj to len kvôli mokrým veciam.

Suším si veci pri malom ohníku pri Červenom zrube, Slovenský raj  Funkčné papučky v Slovenskom raji

Na variči som si uvaril polievku s cestovinou, zjedol rožok. A ako skoro vždy uvaril mätový čaj. Dosušil som si svoje veci. Poodkladal ich a šupol som ich pod hamaku. Tam zavadzať nebudú a budú aspoň v suchu. Stôl som dal len bokom k chate, ráno ho budem určite potrebovať. Tu bol určite viac chránený, ako vo vnútri.

Zahľadel som sa na kus oblohy nado mnou. Pár trblietajúcich hviezd postupne mizlo za mrakmi. Šiel som do hajan.

Výhľad z hamaky, pri Červenom zrube, Slovenský raj  Celta zakrýva hamaku, mňa aj veci podo mnou, pri Krváku, Slovenský raj

Tentoraz som mal zo sebou aj spacák, no ním, som sa chystal len prikrývať. Zaľahol som. Bolo neskutočne teplo, teplejšie ako na Muráni. Spacák zhužvaný niekde pri nohách. Vychutnával som si mierne kolísanie v hamake.

Dokonalá tma. Otvorím oči a žiadna zmena. Skoro ako v bani na Dubníku, akurát tu nebolo mŕtvolné ticho. Zalomil som. Okolo tretej hodiny nadránom ma zobudil hlasný, čoraz viac sa približujúci zvuk.

Aký to bol zvuk? Čo alebo kto ho spôsobil? To až v ďalšom pokračovaní

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

V oblakoch v Raji, Slovenský raj

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť