Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Z Telgártu do sedla Súľová
Na Prednú holicu s bicyklom, Volovské vrchy
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Dodatky ku Kronike
Dodatky ku Kronike

Dodatky ku Kronike Táto časť bude skoro pre všetkých nezasvätených veľkým prekvapením. Je to totiž posledná časť Kroniky. Existuje orig [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Tramp Šírava
Tramp Šírava

Tramp Šírava Skúsený pozorovateľ si iste všimol, že doteraz každý tramp bol v kronike písaní jednou rukou - teda Libecovou. Tentokrát sa  [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Vander s Biancou v Slovenskom raji - Veľký Kyseľ


Predchádzajúce časti:

Kláštorisko

Slnkom zaliata lúka nad Kláštoriskom, Slovenský rajPomedzi stromy presvitala lúka. To sa teraz išlo! Aj Bianca tušila, že sa blížime k nejakému významnému miestu. Míňali nás turisti. A už aj Bianca vedela, že sme asi na Kláštorisku. Veď, kde inde by sme mohli byť. Chatu síce ešte nevidela, preto bola trocha na pochybách, ale keď už zbadala prvé chatky, tak už vedela, že sme na Kláštorisku.

Lúka na Kláštorisku, v pozadí Kartuziánsky kláštor, Slovenský raj, archívny záber z roku 2012

Viac o Kláštorisku som popísal v týchto článkoch Slovenský raj a aj tu Slovenský raj 2012 - Smer Kláštorisko a ďalej.

Vyšli sme z relatívneho chladného lesa na lúku, kde pálilo slnko ako divé. Došli sme k chate na Kláštorisku, ktorá bola plná. Bola nedeľa a ľudí bolo neúrekom. Na Kláštorisku pribudli nové turistické atrakcie. Za určitý poplatok si môžeš požičať bicykel/kolobežku a ním sa spustíť dole na Podlesok.

Zašli sme do reštaurácie, kde sme si sadli na terasu do tieňa, ktorý nám vytvoril veľký reklamný slnečník, na nejaké pivo.

Vyzliekol som si košeľu, pričom som ostal len v bielom funkčnom termoprádle. Košeľu som si dal sušiť na slnko.

Biance som sľúbil, ešte počas výstupu na Čertovu sihoť, že si môže objednať, čo bude chcieť. Samozrejme vybrala to najdrahšie jedlo, ktoré bolo k dispozícii.

Odchod z Kláštoriska, Slovenský raj  Definitívne opúšťame Kláštorisko, Slovenský raj  Klesanie k Malému a Veľkému Kyseľu, Slovenský raj 

Vyprážaný syr s hranolkami a zeleninovou oblohou za 7,- EUR. Ja som si dal polievku. Na výber som mal z kapustovej a držkovej. Vyhrala držková. K tomu som objednal dve orosené (pollitrovka stála 2,- EUR), jedno od smädu a druhé na len tak. Bianca si dala malú kofolu. Držkovú som priniesol na stôl a kým bol hotový vyprážaný syr, tak mi z neho ubudla polovica.

  • Neprosíš si aj ty polievku? - pýtam sa Bianci
  • A akú majú? - pýta sa so záujmom.
  • Držkovú a kapustovú. - odpovedám suchu a čiastočne viem akú odpoveď dostanem.
  • Nie neprosím si a a držkovú aj tak nemám rada. - potvrdili sa moje predpoklady.

Napriek mojim predpokladom polovica mojej držkovej zmizla v Biancinom bruchu. Pred hladom ma zachránila čašníčka, ktorá hlasným krikom od bar pultu oznámila: VYPRÁŽANÝ SYR!

 

Začiatok Veľkého Kyseľa, Slovenský raj  Voda sa prevaľuje cez brvná, Veľký Kyseľ, Slovenský raj

Priniesol som jedlo na stôl a Bianca sa s vervou pustila do jedla. Ja som pomaly dojedol držkovú a objednal som si tretie orosené a ešte jednu malú kofolu. Sem tam som Biance ukradol z taniera hranolky. Tak sme dojedli každý to svoje, vypili sme tiež každý to svoje. Posedeli sme trocha a začali sme sa chystať na odchod.

Košeľa bola dokonale suchá. Obliekol som si ju nahodil batoh a vydali sme sa najprv trocha po červenej, veľmi miernym stúpaním. Pri najbližšom hríbiku sme sa od nej odpojili a pokračovali sme po modrej – smerom na Kyseľ.

Kyseľ

Prudkým klesaním sme zišli až k odbočke k náhradnej trase Kyseľ. Náhradnú trasu sme vynechali. Pri rozcestí Malý a Veľký Kyseľ sme si urobili odpočinok. Ja som zasa niečo hľadal v batohu a ako vždy som to našiel úplne na spodku. Bianca robila prieskum okolia a preskakovala potok. Preniesla si batoh na druhú stranu a čakala kým si dám do poriadku ja svoj.

Prvé drevené rebríky pri Pawlasových vodopádoch, Slovenský raj  Drevené rebríky pri Pawlasových vodopádoch, Slovenský raj

Blížili sa ľudia. Prišla nejaká rodinka s deťmi. Bianca si hneď priniesla späť batoh. Veď čo keby jej ho ukradli. Rodinka pokračovala v svojej ceste Malým Kyseľom

Vykukla partia Čechov, ktorú som zaregistrovalna Kláštorisku. Všimol som si ich preto, lebo len ja a oni mali veľké batohy. Všetci sme mali Gemmy, ja starší model a oni novší v maskáčovej farbe. Okrem nás na Kláštorisku nikto nemal veľké batohy. Z toho som usúdil, že asi si nevyšli len na jeden deň. Trocha sme pokecali a vyšlo z nich, že by si chceli pozrieť náhradnú trasu Kyseľ. Tak som ich trocha vrátil po ceste, aby našli to správne miesto.

Veľký Kyseľ

Ja s Biancou som sa vydal po zelenej Veľkým Kyseľom. Pred touto roklinou som mal trocha strach. Bianca síce šla Zejmarskú roklinu, no tam neboli také klzké drevené stupačky, aké nás budú čakať v rokline Veľkého Kyseľa. Napriek mojím obavám, toto bolo pre ňu to najzaujímavejšie z celého vandru. Samozrejme okrem malín, ktorými sa kŕmila už od včera.

Zdolávame Pawlasové vodopády, Slovenský raj  Na konci Pawlasových vodopádov, Slovenský raj  Pred Vodopádom ochrancov prírody, Slovenský raj

Vyrazili sme dosť neskoro, bolo 16.48 h. Neplašil som sa. Aj pri našom tempe sme za dve hodinky na Hamburgerkách/Biskupských chyžkách. Prišli prvé drevené rebríky, po ktorých Bianca skákala ako mladý kamzík. Rebríky s väčším sklonom zdolávala s bravúrnosťou akrobata.

Prechádzali sme postupne cez Pawlasov vodopád a prichádzali aj obtiažnejšie úseky s dlhšími a strmšími rebríkmi. Drevené rebríky nahradili kovové. Prekonali sme Vodopád Ochrancov prírody aj Vodopád v Barikáde.

Klzké drevené rebríky sú nebezpečné, Veľký Kyseľ, Slovenský raj  Pred Vodopádom v Barikáde, Veľký Kyseľ, Slovenský raj  Stupačky na konci Vodopádov v Barikáde, Veľký Kyseľ, Slovenský raj

Pokračovali sme ďalej hore, až kým sme nenarazili na prameň Veľkého Kyseľa. Tu sme museli nabrať vody, lebo vyššievoda nie je. Cieľom našej cesty boli Biskupské chyžky/Hamburgerky. Nabrali sme vody do všetkých fliaš, ktoré sme mali zo sebou. Mali sme celkom 4,15 l vody. Pre dvoch na jednu noc by to malo stačiť nie? Kým ja som naberal vodu, Bianca polievala z fľaše okolité lopúchy. Niekedy až tak usilovne, že jej fľaša lietala z ruky. Potom som samozrejme ja musel v blatistom teréne hľadať fľašu.

Pri prameni Veľkého Kyseľa, Slovenský raj  Bianca neberá vodu z prameňa Veľkého Kyseľa, Slovenský raj

Trocha sa zotmelo, zamračilo, čo bolo vidno aj cez koruny stromov. Nebol by som rád, keby nás nejaký lejak zastihol pár metrov od Hamburgeriek. Zaťažený ďalšími 4 kg sme sa vydali hore serpentínami k rázcestiu Pod Biskupskými chyžkami, kde sme dorazili bez problémov. Odtiaľto k chyžkám je to len cez kopec. K Hamburgerkám sme dorazili o 18:16 h.

Hamburgery – Biskupské chyžky

Hamburgery – Biskupské chyžky pozostávajú z dvoch budov, zrubovou chatou a hospodárskou budovou. Pred zrubovou chatou, ktorá je v správe lesov je sedenie tvorené stolmi, lavicami a ohniskom.

Informácie z panela spred chaty oboznamujú turistov s históriou tohto miesta. Dočítajú sa tu okrem iného aj o tom, že sa nachádzajú v lokalite s výskytom Medveďa hnedého. Ďalej sa tu píše o biskupskom horárovi Tomášovi KUCHTIAKOVI (1898 - 1973), ktorý bol najdlhšie slúžiaci lesník v letanovskej Hajdučni.
V rokoch 1925 - 1960 boli tieto lesy súčasťou poľovného revíru brnenského podnikateľa Maximiliána SZOBISCHEKA, ktorý sem chodieval najmú v čase jelenej ruje. Revír bol od horárne lesníka KUCHTIAKA dosť vzdialený, s výškovým prevýšením 500 metrov. Lesník zdolával okolitý náročný terén pomocou jazdeckého koňa. Drevená chyžka slúžila lesným robotníkom na skladovanie náradia a materiálu pri jarných sadbových prácach. Krížom cez Veľkú poľanu ešte stále vidno pozostatky lesnej škôlky, ktorú mal na starosti lesník KUCHTIAK.

K hospodárskej budove sme sa museli predrať asi meter vysokou trávou. Chýbal stôl, ktorý tu zvykol byť. Klátiky, na ktorých sa dalo sedieť boli vonku, vystavené nepriazni počasia.

Rázcestie pod Biskupskými chyžkami, Slovenský raj  Pri Biskupských chyžkách, Slovenský raj  Vchod do hospodárskej budovy, pri Biskupských chyžkách, Slovenský raj

V predsieni sa nachádzala sieťovina, ktorou lesní robotníci chránia kmene stromov, aby ju lesná zver neobžrala. Na doskách bolo veľa prachu (vyschnutého balta) od ílovitej pôdy.

Na poschodí, kde sme plánovali spať boli zas osy. Boli tam dve hniezda, jedno menšie a jedno väčšie. To menšie som zlikvidoval. Vynosil som veci hore, keď mi Bianca oznámila, že prišli Česi. Martin, Zdeněk a Jakub.

Bianca z toho bola trocha znechutená. Mne to nevadilo, veď dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Ešte jednu partiu by sme vedeli prichýliť, no oni sa radšej rozhodli, že pôjdú ďalej.

Na variči som uvaril čínsku polievku, ktorá dodala teplo a trocha zasýtila. Po polievke nasledoval dezert, lebo druhý chod sme vynechali. Pripravil som Biance puding. Puding bol samozrejme mliečny, čiže stačilo rozmiešať s vodou. Kým sa puding varil Bianca z okolitých kríkov nazbierala, ako inak - maliny. Po dovarení pudingu sme ich tam vmiešali. To bola BAŠTA. Aj mne sa trocha ušlo. Ja som chcel ešte zjesť ryžu a klobásky, ktoré som už vláčil druhý deň. Nebola chuť. Napriek tomu som si začal variť sáčkovú ryžu.

Pripravoval som ležovisko a na variči mi veselo bublala voda s ryžou. Až som sa nespamätal. Hádam by to aj stačilo! Poprosil som jedného z českých chalaniskov, nech mi vypne varič, čo samozrejme aj urobil.

Konečne som mal ležovisko hotové, tak som zliezol dole a ryža nedovarená! Hneď som zjazdil chalaniska, že načo mi to vypínal, keď ryža ešte nebola uvarená! emote biggrin Jasné, že všetko v rámci srandy. Narezal som do ryže dve klobásky a dal som sa na dovarenie ryže. Ako tak som to urobil, no aj ma prešla chuť. Stmievalo sa. Bianca sa nudila a bolo na nej vidno, že by si aj ľahla, tak som ryžu odložil a ľahol som si aj ja.

Spoločnosť nám robili Češi, Martin, Jakub a Zdeněk, Biskupské chyžky, Slovenský raj  Spoločnosť nám robili Češi, Martin, Jakub a Zdeněk, Biskupské chyžky, Slovenský raj  Spoločnosť nám robili Češi, Martin, Jakub a Zdeněk, Biskupské chyžky, Slovenský raj

Samozrejme znova chcela rozprávku tak som sa pustil do rozprávky o Valibukovi. Zbytočne som jej vysvetľoval, že chlapci chcú spať, a aby bola ticho. Na podporu mojich slov sa z jedného spacáka ozvalo:

  • Klidne i my si rádi poslechneme pohádku.

To ma odrovnalo dočista. Dnešný deň sa skončil napriek mojím obavám veľmi dobre. Zaspal som kľudne s tým, že sa zobudíme, no kedy sa zobudíme. To som však ešte nevedel, že nás zo spacákov vyženie príšerný zvuk, ktorý som tu vôbec neočakával.

Aký? To bude v ďalšom pokračovaní Vandru s Biancou s názvom Dolinou Bieleho potoka.

Štatistka trasy

Prejdených: 3.54 km
Prevýšenie: 424 m
Klesanie: 237 m

Pokračovanie príbehu

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť