Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Na letisku v Ríme
Na letisku v Ríme

Na letisku v Ríme Po preletení pár tisícok kilometrov sme šťastne pristáli na medzinárodnom letisku Leonarda da Vinci v meste Fiumicin [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Cesta k chate Havrané
Cesta k chate Havrané

Muránska planina 2016, Cesta k chate Havrané Odpočinutý s vytrasenými kosťami po všakovakých masážnych tryskách a bublinkách z bazénov s [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Slovenský raj

Mapa, orientácia Slovenského raja v rámci Slovenskej republiky

Slovenský raj je rajom v pravom slova zmysle, pestrosť tohto malého územia je očarujúca. Nájdeme tu náhorné plošiny, ktoré kontrastujú s hlbokými dolinami. Tiesňavy a rokliny, ktoré voda počas tisícročného pôsobenia vyryla do vápencových útesov, sú teatrálne, sú nádherné v každej ročnej dobe. Prečo nie je názov odvodený od nejakého miestneho názvu? Prečo je vlastne Raj rajom?

sr-klastoriskoO tom by vedeli rozprávať kartuziánsky mnísi. Niekdy však stačí vyjsť hore roklinou a zapozerať sa do krásnej prírody a hneď pochopíš. Ocitol si sa niekde medzi nebom a zemou, kde tvoju myseľ nesužujú starosti bežného života. Zabudneš na problémy a cítiš ako ti z pliec opadáva ťarcha, ktorá ťa kvárila. Vystrieda ho uvedomenie si vlastného tela. Cítiš každý kamienok pod podrážkou (o čom by mohol rozprávať kamarát Slavo), na pleciach cítiš každý jeden zbytočný gram, ktorý si zobral naviac do batohu. Prežil som letnú búrku pri prechode Sokolou dolinou a uvedomil som si svoju pominuteľnosť v porovnaní so silami prírody, blesky bičovali oblohu, duniaci hrom znásobený samotnou roklinou bol naozaj hrozivý.

sr-klastorisko-tatrySamotná lokalita terajšieho Kláštoriska a jeho ťažká prístupnosť tejto najvýchodnejšej časti náhornej planiny ho predurčovala k útočisku v časoch ohrozenia, čo potvrdzuje aj geografický názov - Skala útočiska (niektoré pramene uvádzajú aj názov Strážny vrch).

Takže späť k mníchom. Poloha Kláštoriska sa nachádza na strategickom mieste, na východe je prístupný cez príkru Čertovu sihoť, na severe je chránený hlbokou roklinou, ktorú vytvorila rieka Hornád a je známa ako Priekom Hornádu (dĺžka 11,7 km), južnú a východnú stranu tvoria príkre stráne Tomašovskej Belej, doliny Bieleho potoka a rokliny Kyseľ. Skala útočiska bola už v 11. storočí opevnená troma valmi a slúžila ako ochranná pevnosť pred Tatármi. Na tomto opevnenom mieste boli spišskí Sasi, ktorí sa tu zdržiavali tri roky. Vedľa tohto opevnenia postavili kostol, ktorý nazvali „Kláštor Skaly útočiska“.

sr-klastorisko-tatry-trampV roku 1299 vystavil spišský prepošt Jakub zakladajúcu listinu, kde sa uvádza, že zo súhlasom zemepánov a podporou kráľa, darujú kartuziánom miesto, kde si na počesť Bohorodičky môžu postaviť kláštor ku cti Bohorodičky Panny Márie, sv. Jána Krstiteľa ako aj presvätej panny Margity. S darovanou zemou získali aj právo k rybolovu v riekach Hornád a Belá (Biely potok?) Už v roku 1300 sa začalo s výstavbou kláštora, ktorý dokončili v roku 1305. Všetky kartuziánske kláštory boli a sú samostatné. Hospodárili na majetkoch, ktoré mali k dispozícii, pestovali prevažne obilniny a strukoviny. Chovali aj úžitkový dobytok, kvôli mlieku, konzumáciu mäsa zvierat mali zakázanú, okrem rybacieho. Často budovali rybníky na chov rýb. Mnísi boli na terajšom Kláštorisku 200 rokov. Po ich odchode sa začalo tejto lokalite hovoriť Kláštorisko a nie Skala útočiska, ako bolo zaužívané.

sr-klastorisko-tatry-tramp-odpocivaSamotný názov „Slovenský raj“ (starším slovenským názvom je Stratenská hornatina alebo Hrabušické rokle, ktorý však označovali len severnú časť tohto územia) sa objavil v časopise Krásy Slovenska v roku 1921. Toto pomenovanie sa časom vžilo a začalo sa používať pre označenie územia, ktoré prechádza okresmi Spišská Nová Ves, Poprad, Banská Bystrica a Rožňava.

sr-hrdlo-hornadu-slnecne-luceNa severe hranicu tvoria obce Smižany, Spišské Tomášovce, Letanovce, Hrabušice, Betlanovce. Na západe tvorí hranicu viac-menej štátna cesta spájajúca obce Hranovnica – Telgárt (bývalé Švermovo). Južnú hranicu tvorí údolie rieky Hnilec s priľahlými kopcami. Pri Palcmanskej maši sa hranica stáča na Sever. Východná hranica začína obcou Biele vody, ďalej vedie popri vrchoch Holý kameň, Dubnica a Medvedia hlava cez Košiarny briežok až po obec Smižany.

sr-Glac-jesenStopy osídlenia Hornádskej kotliny sa datujú do obdobia staršej doby kamennej, ráz krajiny určovali ľudia, ktorý v tejto oblasti vyklčovali lesy, aby získali pôdu na pestovanie plodín a to už v mladšej dobe kamennej. Nájdeme aj dôkazy o osídlení Hornádskej kotliny aj z obdobia doby bronzovej a doby železnej. Pred vyše 3500 rokmi na vŕšku zvanej Myššia hôrka vzniklo pravdepodobne najstaršie kamenné mesto v strednej Európe, ktoré bolo súčasníkom mikénskej civilizácie. Dôkazy pohanského osídlenia dosvedčujú aj zachované názvy ako napr. Čertova sihoť, Čertova diera, Sovia skala, Matka božia Medvedia hlava. Slovania osídlili toto územie v priebehu 8. storočia. Súčasný charakter osídlenia pochádza z obdobia saskej kolonizácie do roku 1241. Hradisko na Čingove predstavovalo v období Veľkej Moravy významné správne a kultúrne stredisko oblasti.

K najznámejším lákadlám Slovenského raja patria:

sr-hrdlo-hornadu sr-klastorna-roklina sr-sucha-bela

Prielom Hornádu – prvý známy prechod sa uskutočnil po zamrznutej hladine rieky Hornád v roku 1906 a toho istého roku bol splavený na plti. Od hrdla Hornádu až po Skalné vráta pri ústí Bieleho potoka bol do roku 1974 postupne sprístupňovaný tzv. „Chodník Horskej služby“. Viaceré miesta a nielen Prielomu Hornádu je možné prejsť len za pomocou kovových stupačiek a reťazí. Na tomto chodníku je nainštalovaných 7 kovových mostíkov a lávok, 140 stupačiek, okolo 335 m reťazí a 70 metrov drevených lávok.

sr-biskupske-chyzkySokolia dolina – jedna z najdivokejších tiesňav Slovenského raja. Prvý prechod vykonali v apríli 1910 L. Rokfalussy so spoločníkmi, ktorí šli zdola a A. Mervay so spoločníkmi, ktorí šli zhora. Zimný prechod bol uskutočnený v roku 1912 a už v nasledujúcom roku bola dolina turisticky vyznačená.

Podlesok – východiskový bod hlavne pre západnú a severnú časť Slovenského raja.

Čingov – východiskový bod hlavne pre východnú časť Slovenského raja.

sr-sucha-bela-okienkovy-vodopadSuchá Belá – voda vytekajúca Suchou Belou pramení na severnom okraji planiny Glac a ústi priamo do Veľkej Bielej vody v stredisku Podlesok. Skupina pod vedením prof. Rótha sa v roku 1900 dostala až k Misovým vodopádom, pričom k úplnému spriechodneniu rokliny došlo až v roku 1957 Horskou službou. Suchá Belá je jedna z najnavštevovanejších roklín Slovenského raja.

Kyseľ - na východnom okraji planiny Glac sa nachádza roklina Kyseľ, v hornej časti sa delí na Malý a Veľký Kyseľ. Prvá objavná túra sa uskutočnila dňa 27. 06. 1900, no celou roklinou sa prejsť nepodarilo. Až dňa 25. 08. 1907 sa podarilo K. Kozlovskému so spoločníkmi uskutočniť úplný prechod roklinou Kyseľ. V roku 1925 pracovníci Rušňového depa v Spišskej Novej Vsi osadili v rokline prvé kovové mostíky a rebríky. Členovia Horskej služby sprístupnili v roku 1975 úsek nad Obrovským vodopádom. Dňa 16. 07. 1976 vypukol pri ústi tiesňavy Kyseľa pri Bielom potoku požiar. Požiar sa rozšíril na celú ľavú stranu brehu Kyseľa (svah Pirca) a požiaru podľahlo vyše 30 ha lesa. Požiar sa podarilo dostať pod kontrolu až dňa 17. 07. 1976. Prechod tiesňavou je zakázaný. Zákaz je platný aj dnes.

sr-glacka-cesta-jesen

Kláštorisko – nachádza sa vo vnútri územia Národného parku Slovenský raj. Prvá turistická útulňa tu bola postavená pod vedením novoveského profesora Hajtsa v roku 1923, o dva roky neskôr bol položený základný kameň murovanej chaty, ktorú v roku 1944, počas SNP, podpálili ustupujúci nemecký vojaci.

Piecky – roklina sa nachádza v severozápadnej časti Slovenského raja, prístup do nej je cez osadu Píla pri Veľkej Bielej vode, kde ústí aj potok pretekajúci cez tiesňavu Piecky. Prvý prechod tiesňavou sa pripisuje A. Mervayovi so spoločníkmi v roku 1911.

sr-tomasovsky-vyhlad-tomasovska-bela

Veľký Sokol – jedna z najdlhších tiesňav na západnom okraji planiny Glac, ktorá končí Róthovou roklinou. Je pomenovaná po prof. Róthovi, jednom z priekopníkov turistiky v Slovenskom raji. Skalné útvary tejto tiesňavy sú vysoké miestami až 300 m. Prvý úplný zdokumentovaný prechod sa uskutočnil 20. 08. 1898 prof. M. Róthom, dr. N. Filarským a M. Karolinym. V roku 1956 namontovali členovia Horskej služby v tiesňave prvé kovové rebríky.

Tomašovský výhľad – je skalná galéria vo výške 680 m. n. m. a jeho dĺžka je viac ako 200 m. V Severozápadnej časti dosahuje výšku 25 – 32 m. Jeho steny v tejto časti sú skoro kolmé, na niektorých miestach dokonca s prevismi. Je z neho pekný výhľad do doliny Bieleho potoka, čiastočne na Tomašovskú Belú, na Prielom Hornádu, Čertovu sihoť a jaskyňu Čertova diera. Za dobrého počasia vidno aj Vysoké Tatry. Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli 08. 10. 1983 A. Brnčal, A. Huba a E. Leschinský. Je jediným miestom v národnom parku, ktoré je vyhradené pre skalolezcov a dodnes patrí medzi obľúbené lezecké oblasti.

sr-tomasovsky-vyhlad-zdola sr-tomasovsky-vyhlad-vychod-slnka

Zejmarská roklina - je tiesňava v južnej časti Slovenského raja vytvorená tokom, ktorý steká z planiny Geravy cez výdatnú Zejmarskú vyvieračku a ústi do Hnilca pod osadou Mlynky – Biele Vody. Potok vytvára niekoľkostupňovú sústavu vodopádov pomenovanú na počesť kpt. Jána Nálepku, ktorý pôsobil v osade Biele Vody ako učiteľ. Tiesňava bola sprístupnená členmi Horskej služby v roku 1963.

sr-havrania-skala-zimaFlóra:
V dolinách Slovenského raja rastú dreviny lipa malolistá, javor horský, javor mliečny aj niektoré endemické druhy, napr. borovica lesná ktorá vytvára spoločenstvá reliktných borovicových lesov, na neprístupných skalnatých bralách.

sr-krasovlas-bezbylovyV okolí riek nájdeme aj jelšu sivú, jelšu lepkavú, vŕbu krehkú, čremchu obyčajnú. 6 druhov rastlín je európskeho významu. Svoj biotop tu nachádza črievičník papučkový, jazyčník sibírsky, poniklec slovenský. Na južných svahoch v okolí Letanovského mlyna rastie dub zimný, čerešňa mahalebková. Na severných chladnejších svahoch zas ihličnany ako smrek obyčajný, borovica lesná aj jedľa biela.

Fauna:
Slovenský raj - Slávik červienka, lat. Erithacus rubeculaV rastlinstve riek nájdu skrýše spevavce vodnár potočný, trasochvost horský, slávik červienka, k ohrozenému druhu patrí rybárik riečny. Z živočíchov európskeho významu je možné pozorovať mloka karpatského, raka riečneho, vydru riečnu (jeden z najohrozenejších cicavcov Európy), sokola sťahovavého, orla skalného, viacero druhov sov, vlka dravého, rysa ostrovida a aj medveďa hnedého. Z ohrozených druhov tu žije syseľ pasienkový. Kolónie tohto sysľa patria na území Slovenského raja medzi najsevernejšie v Európe.Slovenský raj - Slávik červienka, lat. Erithacus rubecula

Ochrana:
V roku 1890 bola zriadená jelenia rezervácia na ploche 11,6 km² (Stratená, Veľký a Malý Sokol a Glac). Chránená krajinná oblasť Slovenský raj bola vyhlásená 21. 08. 1964. Národný park Slovenský raj bol vyhlásený v roku 1988 Nariadením vlády SR č. 23/1988 Zb. z 18. 01. 1988 o Národnom parku Slovenský raj (SRNAP). Od roku 1994 je SRNAP zaradený do európskej siete EECONET. Samotné znenie jednotlivých predpisov sa dajú nájsť na stránke

Územie SRNAP-u má výmeru 19 763 ha z toho 17 571 ha tvorí lesný pôdny fond, 1691 ha poľnohospodársky pôdny fond a 501 ha ostatné plochy. Ochranné pásmo zaberá 13 011 ha.

Národný park (definícia v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z.) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti.

sr-piecky-1 sr-piecky-3 

Zaujímavý dokument týkajúci sa aj Slovenského raja vypracovali RNDr. Milan Husár a Mgr. Andrea Kacsmariková pod názvom „Stratégia rozvoja vidieka subregiónu Národného parku Slovenský raj“, ktorý je dostupný tu.

sr-tomasovky-vyhlad-tatry sr-rothova-roklina-svah sr-rothova-roklina-2

Ďalšie informácie nájdete v dokumente Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Národného parku Slovenský raj na stránke Košickej VUC-ky alebo priamo v dokumente. V prípade, ak by linky neboli dostupné on-line kontaktuj ma, viem dokumenty zaslať aj mailom.

Informácie som čerpal z náučných panelov osadených v Slovenskom raji a odtiaľ a odtiaľ a aj odtiaľ.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť