Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Muránska planina v zime, Mrzne...
Muránska planina v zime, Mrzne, stále mrzne

Muránska planina v zime, Mrzne, stále mrzne V spacáku som sa tlačil s 1,5 litrovou fľašou plnej vody, plynovou kartušou a rožkom. Kartušu a  [ ... ]

Toto si chcem prečítať
S Biancou na Muránskom hrade
S Biancou na Muránskom hrade

S Biancou na Muránskom hrade Perinbaba už sa dlhšie chystá prikryť snehom okolité aj vzdialenejšie kopce Slovenska. Aspoň toto tvrdia meteoro [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Bez vody - Zádielska planina, Slovenský kras


Predchádzajúce časti:


Naozaj som uvažoval o tom, že by som tu ostal. Niekde v Baskovej doline, ešte pred ústím do Zádielskej doliny. Vodu by som už mal a všetko ostatné som vláčil celý deň v batohu na chrbte.

Miesto na bivakovanie musí zaujať. To však len v tom prípade, ak máš čas hľadať si miesto. Ani únava nebola až taká veľká, že by som to vzdal už tu.

Ľavý prítok potoka Blatnice z Baskovej doliny, Slovenský kras  Príkre steny Baskovej doliny, Slovenský kras

Šiel som ďalej po asfaltke, ktorá bola tiež plná drobných kamienkov. Kamienky som cez mäkkú pružnú podrážku sandálov cítil. Napriek tomu na sandále nedám dopustiť, veľmi dobre poslúžili.

Bočné steny Baskovej doliny sa čoraz viac zužovali a dvíhali. Minulo ma pár áut. Miestami som sa musel stiahnuť až tak, že som plecami šúchal skalné steny doliny. Po pravej strane som minul ďalší hrob neznámeho vojaka, ktorý má pochádzať z Moldavy nad Bodvou.

Basková dolina je otvorená na západ, preto som sa mohol kochať svojím tieňom na sivom asfalte. Až teraz som si všimol, že ten tieň je teda poriadne dlhý. Musel som pridať do kroku, ak som chcel stihnúť otvorenú chatu Zádiel. Nevedel som kedy zatvárajú, ale by ma sklamalo, keby som prišiel pár minút po záverečnej.

Hrob neznámeho vojaka z Moldavy nad Bodvou, Baskova dolina, Slovenský kras  Hrob s krížom v Baskovej doline, Slovenský kras

O 16.40 h. som dorazil k hríbiku v Zádielskej doline, ktorý bol posiaty turistickými smerovými tabuľami. Celkovo ich tam bolo 10, z toho boli 3 cyklistické.

Chata Zádiel

Friškom som pokračoval k chate Zádiel. Na veľkej terase bolo ešte plno ľudí. Stihol som to asi 10 minút pred záverečnou. Zatvárajú o 17.00 h. Potešil som sa.

Hneď som sa zložil a šiel som si objednať niečo na jedenie. Objednal som si dve pivá. Áno, toto na jedenie nie je, ale bolo to dobré. K pivu som si dal gulášovú polievku, ktorú ešte mali.

Ústie Baskovej doliny, Slovenský kras  Lúka nad Chatou Zádiel, Zádielska dolina, Slovenský kras  Blatnický potok preteká Zádielskou dolinou, Slovenský kras 

Jedno pivo padlo hneď za obeť smädu, druhé som si vychutnával pomalšie. Polievka bola teplá, hustá. Pocit hladu a smädu razom zmizol.

Vyberal som mapu z batohu a vtedy som sa spamätal, že by som potreboval šraubu. Vybral som maticu a s malou dušičkou som šiel za vedúcim. Práve preberal tržbu, čo som nevedel, lebo bol otočený chrbtom ku mne. Evidentne zaskočený mojou požiadavkou, sa opýtal, či to potrebujem hneď. Jasné, hneď nie stačí mi to o pár minút. Nechal som mu maticu. A naozaj o pár minút prišiel za mnou s dlhšou šraubou v ruke. Kratšiu nemal. Ešte raz som ho pootravoval s tým, či nemá k tej matici aj podložku. Mal.

Paráda! Som odpočinutý, najedený, nie som smädný, batoh je opravený, čo iné by som si ešte mohol želať. Niečo by sa našlo a možno aj niečo viac. Nateraz by mi úplne stačilo, keby som nemal otlaky a mal suché veci na sebe.

Blatnická dolina

Suché veci som mal, len som nechcel obetovať čas na prezliekanie. Aj tak by som sa znova spotil. S otlakmi som sa zmieril, už keď som schádzal dole do Baskovej doliny.

V doline sa raz dva šerilo a ja som chcel ešte vyšľapať hore na Zádielsku planinu. Hore bude určite teplejšie ako dole v doline.

Bol som trocha zničený, to je pravda. Aj unavený po 23 kilometroch, ktoré som už dnes prešiel. Kašľať na to! Hodil som na seba batoh a po zahriatí na pracovnú teplotu som mokré veci na sebe ani necítil. Otlaky som jednoducho ignoroval. Ešte sa to dalo. Ešte sa to dalo.

Maringotka na príkrom svahu Zádielskej doliny, Slovenský kras  Chata s čiastočne krytou verandou, Zádielska dolina, Slovenský kras

Sledoval som modrú turistickú značku, ktorá viedla rozbitou asfaltkou - Blatnickou dolinou. Moje nohy v sandálkach dnes naozaj dostávajú zabrať. Tak opatrne som nenašľapoval ani nepamätám.

Prechádzal som okolo jednej chaty, ktorá mala celkom príjemnú verandu na poschodí a lavice na sedenie. Lákalo ma zložiť sa tu, ale únava ešte nebola dostatočná, aby som tu bivakoval.

Na pravej strane sa mi otvorila stráň. Cítil som ako teplý vzduch prúdil z nahriatej stráne. Obzrel som sa a napravo som zbadal hrubý kmeň stromu, ktorý bol zvalený na kraji cesty. Na kmeni modrá šípka, ktorá naznačuje odbočenie. Hneď som spozornel. Kmeň spolu s smerovou šípkou bol na zemi. Takže tu niekde by som mal odbočiť doprava. Chodník bol taký zarastený, že ho skoro nebolo vidno.

Blatnická dolina pri odbočke modrej značky, Zádielska planina, Slovenský kras  Nástup modrej značky do stúpania na Zádielsku planinu, Slovenský kras  Stúpam po modrej značke na Zádielsku planinu, Slovenský kras

Keby nie toho teplého prúdenia, asi by som bol pokračoval po rozbitej asfaltke ďalejk Cerušovej stráni. Ja som sa však chcel dostať na Zádielsku planinu k miestu zvanej Bez vody. Prečo sa asi tak volá? Nebude tam voda? Vodu som si musel nabrať ešte z Chotárneho potoka a potom už len vyliezť hore prudkým svahom.

Naberanie vody a hygiena

V tesnom okolí odbočky nebola šanca nabrať vodu. Celé okolie bola zarastené bujnou žihľavou. Kúsok som sa vrátil späť a podľa stôp, ktoré smerovali k potoku som usúdil, že takýto nápad som nemal sám.

V noci som nemal v pláne spať s neumytými, špinavými nohami. Pri potoku som sa vyzul, nohy som vložil do chladných vôd Chotárneho potoka. Studená voda pôsobila na moje zničené nohy ako balzam.

Stúpanie na Zádielsku planinu húštinou, Slovenský kras  Časť modrej značka sa ešte zachovala, stúpanie na Zádielsku planinu, Slovenský kras  Pri stúpaní na Zádielsku planinu križujem lesnú cestu, Slovenský kras

Doplnil som zásoby vody v sebe aj vo fľašiach. Obul som si kanady, nahodil batoh a dal som sa na zdolávanie prvých metrov stúpania smerom k Zádielskej planine.

Hore na Zádielsku planinu

Úzky zarastený chodník viedol strmo hore do prudkého svahu. Na nohách som už mal kanady a dal som si aj návleky. Tým som mal holene chránené, no kolená nie (na sebe som mal kraťasy).

Chodník bol zarastený hlavne žihľavou, ktorej sa nedalo vyhnúť. Sprvoti som sa o to aj snažil. Viac úsilia som však vynakladal vyhýbaniu sa žihľave ako samotnej chôdzi. Neskôr som už aj na to rezignoval a predieral som sa žihľavou. No čo? Aspoň nebudem mať reumu.

Parková krajina aj na Zádielskej planine, Slovenský kras  Modrá značka viedla zreteľným chodníkom, Zádielska planina, Slovenský kras

Tým, že chodník viedol prudko hore, som rýchlo prekonal veľké výškové prevýšenie. Zo svojej prudkosti chodník už trocha stratil. Vyšiel som na celkom slušnú lesnú cestu, ktorú som križoval kolmo na jej os.
Videl som dokonca aj Slnko, ktoré ešte nestihlo zapadnúť za náprotivný svah Blatnickej doliny.

Zádielska planina

Menil sa aj ráz krajiny, nielen sklon chodníka. Chodník zo stúpania prešiel na pohodlnú rovinku. Les sa zmenil. Opäť som prechádzal krasovou krajinkou. Bol som na Zádielskej planine.

Zamknutý posed na Zádielskej planine, Slovenský kras  Slnko pomaly zapadá na Zádielskej planine, Slovenský kras

Znova tu boli brezové hájiky a zamknuté posedy. Odhadom som už meral vzdialenosti medzi dvoma stromami, ktoré boli pri chodníku. Ideálna vzdialenosť na upnutie hamaky je 3 až 5 metrov.

Bez vody

Slnko začalo klesať rovnako ako ja. Vyšiel som na veľkú členitú lúku. Tráva pokosená a zbalená do veľkých valcovitých balov. Na najvyššom mieste lúky bol osadený hríbik. Bol som v lokalite zvanej Bez vody.

Hríbik alias turistický smerovník, Bez vody, Zádielska planina, Slovenský kras  Západ slnka, Bez vody, Zádielska planina, Slovenský kras Deň sa chýli ku koncu, Bez vody, Zádielska planina, Slovenský kras

Svetla začínalo rapídne ubúdať, aj sa trocha mračilo. Toto nebolo dobré. Nie, nebál som sa dažďa. Včera v noci na Rakati bola obloha jasná ako zrkadlo a ja som so sebou vláčil statív. Chcel som fotiť hviezdy, no včera som bol uťahaný a nechcelo sa mi. Vynahradím si to dnes a práve oblaky by mi tienili pohľad na hviezdy.

Noc s hviezdami

Aj únavavíťazila nad chuťou chodiť. Našiel som si pekné miestečko. Dva stromy v ideálnej vzdialenosti. Natiahol som si hamaku, napol celtu.

Na varičibublala voda. Rýchla teplá cestovinová polievka stačila. Veď som mal guláš na Zádielskej chate. Stmievalo sa čoraz viac. Sem tam som pozrel nad seba a bol som spokojný. Hviezdy som videl.

Pokosená lúka, seno zbalené do balov, Bez vody, Zádielska planina, Slovenský kras  Snažil som sa sušiť spotené oblečenie, Bez vody, Zádielska planina, Slovenský kras

Vytiahol som statív, fotoaparát a šiel som na lúku. Pozriem pred seba, západný obzor jemne žiaril v tmavej namodralej farbe. Ideálne! Pozriem nad seba MRAKY! Bodaj by ho parom vzal! Čakal som, kedy mraky ustúpia. Nedočkal som sa. Vzdal som to. Vrátil som sa späť/spať. Uložil som si veci pod hamaku a zaľahol som.

Po skúsenostiach s predchádzajúcou nocou som už bol naobliekaný. Čo zasa bola chyba! Bolo mi teplo. Kto sa v tom má vyznať! Raz je zima, raz teplo. Začal som sa vyzliekať, mikina šla pod hlavu a ponožky pod seba. Spal som veľmi pohodlnedo rána.

Ešte mám rozhádzané veci v okolí, Bez vody, Zádielska planina, Slovenský kras  Zostala po mne len pošliapaná tráva, Bez vody, Zádielska planina, Slovenský kras

Prečo mi bolo teplo? Bola zatiahnutá obloha. Ako isto iste viete, tak mrakyizolantom a zem tak rýchlo nevychladne. Mal som nad sebou aj celtu. Nezdá sa, ale celta urobí rozdiel okolo 5 stupňov k dobru. Samozrejme, záleží aj od okolitej teploty.

Zamračené ráno

Ráno som sa zobudil za svetla. Na variči sa mi varila pohánka. Počas čakania na pohánku som zbalil celtu i hamakuDo horúcej uvarenej pohánky som dal jednu mäsovú konzervu. Dal som si výdatné raňajky.

Dnes som chcel dôjsťk vyvieračke sv. Ladislava a cestou som sa nechcel zdržiavať nejakým varením. Zbalil som si echo a zvyšok vecí, ktoré som mal okolo seba. Nechal som tu len kúsok pošliapanej trávy.

Modrá značka vedie stredom lúky, Bez vody, Zádielska planina, Slovenský kras  Zamračené ráno, Bez vody, Zádielska planina, Slovenský kras

Vetrík pofukoval a na kraťasy bolo chladno. Vlhké kraťasy, ktoré počas chladnej noci nestihli vyschnúť šli do batohu a nohavice zas von z batohu. Vrátil som sa k hríbiku. Svojím orlím zrakom som zameral smer šípky a vyjazdená dvojkoľajovka ma viedla krížom cez lúky. Samozrejme, značka šla úplne iným smerom ako ja.

Do Hačavy

Už som bol imúnny voči tomu, že som nešiel po značke. Držal som sa vyjazdenej cesty. Po pár minútach som prišiel k elektrickému ohradníku, kde som naďabil na značku. Pomyslel som si: Tak som ju našiel.

Bedľa vysoká obľubuje planiny,  Bez vody, Zádielska planina, Slovenský kras  Značka vedie popri elektrickom ohradníku, Bez vody, Zádielska planina, Slovenský kras  Tu som sa mylne domnieval, že značka sa na cestu pripája, Bez vody, Zádielska planina, Slovenský kras

Ono to bolo trocha inak. Práve som z nej zišiel. Značka smeroval do lesa a aj som mylne predpokladal, že sa práve napojila na cestu, ktorou som šiel ja. O malú chvíľu som na lúke zbadal ovce aj pastiera so psom. A... A žltú značku. Pravdu povediac toto ma trocha zmiatlo.

Klesanie do Hačavy, Zádielska planina, Slovenský kras  Už prichádzam do Hačavy, Zádielska planina, Slovenský kras

Vytiahol som mapu. Zapozeral som sa do nej. Po dôkladnom skúmaní mapy som prišiel na to, že modrá značka sa nenapájala na môj smer, ale odpájala od nej. Nevadí. Po žltej sa tiež dostanem do Hačavy.

Výdatný zdroj vody, Hačava, Slovenský kras  Hačavou sa valí hustý biely dym. Horí! Slovenský kras

Zapozeral som sa na lesy, kde by mala byť Hačava. Videl som dym. Hustý biely dym, ktorý sa valil ponad vrcholkami stromov. Tak to musí byť poriadna vatra, že dym je vidnoz takej diaľky. Alebo v Hačave niečo horíV Hačave horí???

Horí!

Horí v Hačave? Slovenský krasNajprv somšiel lesom a potom prudkým klesaním až na asfaltku, ktorá ma doviedla do HačavyVošiel som do dediny.

Aj zboreniskom sa niesol dym, Hačava, Slovenský krasPo pravej strane kovová rúrka s výdatným vodným zdrojom. Osviežil som sa, no vodu som ešte nenaberal.

Spod kostola sa valil hustý biely dym a niesol celou dedinou. Tú vodu potrebujú asi tam. Stále som však nevidel plamene. Bez ohňa niet dymu. (Príslovie)

Videl som dym, cítil som dym, počul som praskot, spôsobený ohňom.

Samotný požiar mi clonil už len posledný strom spoza, ktorého som práve vychádzal. Zrazu vyšľahli trojmetrové plamene k nebu. Horelo!

Čo horelo? Volal som hasičov? To sa dozvieš až v ďalšom pokračovaní.

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

Jasovská planina, Zádielska planina, Slovenský kras

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť