Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Zrýchlený presun
Zrýchlený presun

Zrýchlený presun Kochal som sa okolím. Pekné slnečné počasie, ktoré čiastočne roztápalo sneh aj ľad. Z veží na Makovici…

Toto si chcem prečítať
Hlučná noc nad Dobšinou
Hlučná noc nad Dobšinou

Hlučná noc nad Dobšinou To že som si nenabral vodu pri chate Gápeľ ma dosť znechutilo. Vracať späť sa mi veľmi nechcelo, ale ani pokračov [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Rakaťa, Slovenský kras


Predchádzajúca časť:


Kostol v Silici, Slovenský kras

Namieril som si to k cintorínu, kde som sa zložil Úplne. Najprv som kľakol, z pravého pleca sa mi zošmykol popruh z batoha. Batoh spadol na zem. Ja som sa bezvládne zvalil do trávy.

Na zem som sa zvalil v tieni vysokých jedlí, kde bolo vyústenie miestneho vodovodu. Chvíľu som tak ostal. Vybral som fľašu a nabral som si vodu. Bol čas obeda. Teda aspoň pre tých, ktorí obedujú o 13:40 h. Zjedol som posledné dva rožky, ktoré som ešte mal. Neodvážil som sa ich nechať cez noc. Vzhľadom k teplotám, by sa šunka mohla pokaziť. 

Lúky na Silickej planine pri obci Silica, Slovenský kras

Čas určený na obedňajšiu pauzu na cintoríne v Silici som si vyčerpal. Znova ma čakala cesta rozhorúčenými planinami. Vrátil som sa kúsok späť k smerovým tabuliam.

Časy boli príjemné a poškuľoval som aj po Jablonovskom sedle (Soroška) kam to boli len“ 3 hodiny, ale „až 14 kilometrov. Boli dve hodiny popoludní. V sedle by som mohol byť okolo 18:00 h. Pravda, v nohách som už mal zopár kilometrov a bivak na Soroške nerozbijem, to určite nie. Zasa by som musel zájsť niekam vyššie, teda pár ďalších kilometrov navyše.

Prestal som rozdumovať a začal som klásť pravú nohu pred ľavú a tak som ich striedal. Uvidím, kam dnes dôjdem. Vodu som si nabral na cintoríne, teda batoh mi oťažel o ďalšie necelé 4 kilogramy.

Otvoril sa mi pohľad na Slnkom zaliatu Silici, ktorej dominoval kostol na kopci. Prechádzal som prašnými cestami po planinách. Nohy sa mi v sandálkach ľuftovali a pochvaľoval som si to.

Veľká červená značka, na ceste zo Silice, Slovenský kras  Pohľad späť na Silicu, Slovenský kras

Teplota sa vyšplhala na 34º Celzia, nikde žiaden tieň. Kríky šípok, ktoré boli popri ceste neposkytovali skoro žiaden tieň. Slnko bolo skoro celý čas za mnou a jeho lúče dopadali na moje lýtka. Ešte dobre, že som si ich natrel opaľovacím krémom. Inak by som ich už mal určite spálené.

Po prašných poľných cestách čoraz viac na východ, Slovenský kras  Obrobené pole na Silickej planine, Slovenský kras

Dozrievali šípky. Prečo to nevyužiť? Natrhal som si zopár hrstí a už som sa tešil na šípkový čaj, ktorý som sa večer chystal uvariť. Dlhé tiahle zákruty ma smerovali čoraz viac na východ, mierne pahorkatiny, sem-tam obrobené polia.

Jašteričie jazero

Za najbližšou križovatkou ciest som už zdiaľky spozoroval vahadlovú studňu, vedľa ktorej bola malá strieška. Prišiel som bližšie a zistil som, že strieška kryje trojstrannú rotujúcu informačnú tabuľu. Každá jedna strana mala informácie v inom jazyku. V slovenčine, maďarčine a angličtine.

Až teraz mi ťuklo, že taká istá rotujúca tabuľa bola aj pri Silickej ľadnici, kde som tabuľu obchádzal. Kľudne som ju mohol točiť, no vtedy mi to ani nenapadlo.

Tiahle zákruty na Silickej planine, Slovenský kras  Vahadlová studňa pri Jašteričom jazere na Silickej planine, Slovenský kras

Zložil som sa na lavičkách a šiel som si obzrieť studne. Jedna studňa bola vahadlová, ale bez vedra. Ozaj nespomínal som? Studne tu boli dve. Jedna pekná drevená, druhá betónová. Aj keď aj tá prvá, drevená, bola betónová, len obložená drevom, aby to krajšie vyzeralo. Naozaj bola krajšia.  Druhá nemala vahadlo a ani vedroTým pádom bola malá šanca na nabratie vody zo studne.

Vahadlová studňa pri Jašteričom jazere, v pozadí rozoraná Fabiánka, Silická planina, Slovenský kras  Stromy v okolí Jašteričieho jazera, Silická planina, Slovenský kras

Čo bolo aj dobré, lebo vďaka intenzívnemu hnojeniu sa za posledné desaťročia vyplavilo z okolitých polí hojne dusičnanov a dusitanov. Voda stekala a hromadila sa v Jašteričom jazere.

Prekvapilo ma ako vysoko bola hladina vody v týchto studniach, ani nie pol metra pod povrchom. Spadnúť do týchto studní by som veru nechcelVyzeralo to tak, že voda je v nejakom podzemnom rezervoári, ktorý sa rozprestiera široko ďaleko pod povrchom.

Pohľad do studne pri Jašteričom jazere, Silická planina, Slovenský kras  Lavičky pri vahadlovej studni, Jašteričie jazero, Silická planina, Slovenský kras

Z informačnej tabule som sa dozvedel, že som pri Jašteričom jazere. Jazero tu určite nebolo, minimálne teraz nie. Prečo tu nie je žiadne jazero?

Dnes (28. 08. 2016) nie je v jazere žiadna voda. Tento stav trvá prakticky už od roku 1993. To čo spôsobilo vznik jazera s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo aj jeho zánik.

Vznik a zánik krasových jazierok

Ja pri vahadlovej studni, Jašteričie jazero, Silická planina, Slovenský krasKrasové jazierka vznikajú tak, že v priehlbinách (krasových závrtoch) sa zanesú kanáliky, cez ktoré preteká voda do hlbších vrstiev vápencového podložia. Na to musí byť prítomné v okolí iné než vápencové podložie. V tomto prípade to je vedľajšia vyvýšenina Fabiánka, ktoré má bridlicové podložie.

Po rozoraní Fabiánky sa z jej povrchu splachujú nánosy, ktoré sa usádzajú v priehlbine pod Fabiánkou v Jašteričom jazere. Jazero bolo čoraz plytšie. V letných mesiacoch sa rýchlejšie prehrievalo a rýchlejšie sa z neho odparovala voda.

Jednou z ďalších možných príčin je asi aj prekopanie jaskyne v ponore Jašteričieho jazera, čo mohlo spôsobiť, že voda odteká rýchlejšie.

Hydrometerologické pričiny tiež mohli prispieť k vysušeniu tohto krasového jazera. vcysoké teploty a málo zrážok. Priemerné ročné teploty sú v rozmedzí 6 – 10º C a ročné zrážky okolo 657 mm (merané v Plešivci). Pre porovnanie priemerné ročné zrážky v Národnom parku Muránska planina sú okolo 1 000 mm

Ak by niekto mal záujem tento problém hlbšie naštudovať odporúčam prácu RNDr. Juraja Orvana, Ing. Ladislava Tometza, Doc. Ing. Michala. Zacharova CSc., Jašteričie jazero na Silickej planine, rozbor príčin jeho vysýchania.

Obnovil som ochranný filter, ktorý ma chránil pred spaľujúcim Slnkom. Tentoraz už len na lýtkach. S opaľovacím krémom som musel šetriť, lebo ma čakali ešte minimálne tri – štyri dni na slnku.

Parková krajina Slovenského krasu

Otvorili sa mi výhľady na Volovské vrchy, videl som vrcholy Skaliska, Pipitky, Panského vrchu, Tureckej (nad Betliarom). Minul som cyklistu, či on mňa. Minuli sme sa vzájomne, lebo šiel oproti.

Výhľad na Volovské vrchy, vrchol Pipítky, Panského vrchu, Skaliska, Silická planina  Hompáľajúce sa "kanady" na Silickej planine, Slovenský kras

V diaľke som počul cilinkanie zvonov. Asi stádo oviec. Blížil som sa k zdroju zvuku, boli to ovce a kozy. Pohľad na zelené zvlnené lúky s nízkou trávou bol sem tam prerušený tmavším fľakom stromov, či kríkov.

Košiar s maringotkou na Silickej planine, Slovenský kras  Ovce a kozy spásajú okolité lúky, Silická planina, Slovenský kras

Pasienky boli buď spasené alebo skosené. Baly sena spolu s posedmi boli ledabolo roztrúsené po lúkach. Väčšie, či menšie krasové závrty s brezovými hájikmi. Cítil som sa ako keby som prechádzal príbehmi Alexandra Sergejeviča Puškina či Leva Nikolajeviča Tolstoja.

Skosené lúky na Silickej planine, Slovenský kras  Závrt s brezovým hájikom, krajina Puškina a Tolstoja avšak na Slovensku, Silická planina

Napichnutá lebka a iné nebezpečenstvá

Uprostred rozľahlej pastviny som už z diaľky zaregistroval niečo biele na strome. Výrazný kontrast ma zaujal. Prišiel som bližšie a zistil som, že to je lebka (asi ovca). To ma asi domáci varujú, že tadeto neradno chodiťVarovanie?

Varovanie? Napichnutá lebka na Silickej planine, Slovenský kras  Rozkošatený strom uprostred Silickej planiny, Slovenský kras  Jeden z väčších krasových závrtov, Silická planina, Slovenský kras

Na lúkach sa už objavili prvé Jesienky obyčajné (v článku aj s odkazmi). Pozor! Sú jedovaté! Nezamieňať ich so Šafranom spišským. Ich fialkovastá farba narúšala celistvú zeleň pod nohami. Nebezpečné priepasti boli starostlivo ohradené. Jednak, aby tam nepopadali ľudia, ale aby tam nespadla pasúca sa zver.

Jesienka obyčajná, lat.: Colchicum autumnale, Silická planina, Slovenský kras  Biela hlávka - Fúkavec černejúci, lat: Bovista nigrescens, ľudovo: Prašivka

Prešiel som do lesa, kde som objavil liesky s dozrievajúcimi plodmi. Spolu s divými čerešňami som si doplnil minerály, ktoré tieto plody v hojnom množstve obsahujúV batohu som už od Silice vláčil skoro 4 litre vody, no zatiaľ som z nej neodpil. Vzhľadom k dosť neskorému popoludnie som toho už mal na pleciach navláčané dosť.

 Rozkošatený strom na Silickej planine, Slovenský kras  Hrsť divých čerešní dodalo potrebné osvieženie, Silická planina, Slovenský kras

Studňa na Rakati

Malý prístrešok uprostred lúky na najnižšie položenom mieste. Čo to asi môže byť? No čo? Predsa studňa, čo iné? Batoh som zložil na kraji cesty a šiel som sa predierať vysokou trávou. Studňa, tak ako som predpokladal. Voda relatívne čistá. Keby som bol vedel, tak nevláčim zo sebou vodu od Silice. Ako sa hovorí istota je babkin guľomet!

Málo viditeľný prístrešok studne na Rakati, Silická planina, Slovenský kras  Voda v studni na Rakati, Silická planina, Slovenský kras

Videl som, že v studni je rúra, ktoré prechádza jej bokom a mizne v zemi. Že by tu bola nejaká chata? V nohách som mal okolo 25 kilometrov a miesto na bivak by sa zišlo. Plánoval som, že by som mohol dôjsť až k Zajačej bráne, ale nebol som tým viazaný. Vrátil som sa k batohu a neochotne som si ho znova nahodil na chrbát.

Rakaťa

Chata Rakaťa na Silickej planine s krytou verandou, Slovenský krasPo pár desiatkach metrov som zazrel plot a neskôr aj hríbik, ktorý mi oznamoval, že som na Rakyte - Rakati. Chata za uzamknutým plotom. Stoly, ohnisko.

Plot bol len z prednej strany, zo zadnej chýbal, tak som sa šiel pozrieť, či by som sa nezložil tu. Stôl a lavice, by bodli. Čo ma však úplne presvedčilo, tak to boli detské preliezačky! No možno nie tie ma presvedčili, ale boli tu.

Rozložená hamaka na verande chaty Rakaťa, Silická planina, Slovenský krasPopozeral som okolie. Samotná chata bola zamknutá. Pred chatou relatívne priestranná krytá veranda. Za chatou kadibudka. Vzadu asi drevárnička, ktorá teraz slúži ako odpadkový kôš, či skôr smetisko. Znova som žasol nad ľudskou povrchnosťou.

Rozmýšľanie niektorých ľudí

  • Veď NIEKTO to hádam odnesie.
  • Ja tam hodím LEN JEDNU prázdnu plechovku.
  • Keď už tam toho toľko je, JEDNA plastová fľaša sa tam stratí.

Keby si každý bral so sebou, len to čo si priniesol, ako čisto by bolo v prírode? Neskutočne čisto! Pritom stačí urobiť tak málo.

Zhodil som batoh, vybral som si suché veci a tie, ktoré som mal na sebe som rozvešal na stromy a kríky, kým ešte Slnko svietilo.

Začal som si pripravovať jedlo. Šípkový čaj, polievku. Na variči som to mal raz‑dva hotové. Ani som nebol extra hladný.

Obzeral som si okolie a hútal som, kde natiahnem hamaku. Nakoniec som sa rozhodol, že si ju dám na verandu pod prístrešok. Aspoň nebudem musieť naťahovať celtu. Železná konštrukcia je dostatočne pevná, aby ma udržala.

Noc na verande

Začiatok dňa alebo koniec noci? Chata Rakaťa, Silická planina, Slovenský krasTeploty v noci mali byť príjemné okolo 15 stupňov. Aspoň podľa predpovede. Spacák som zo sebou nebral, veď načo. Cestovný uterák, ktorým som sa prikrýval mi poslúžil aj na Muráni, kde bolo o trošku chladnejšie.

Lavice a stoly pod prístreškom pri chate Rakaťa, Silická planina, Slovenský krasPozrel som sa na svoje špinavé nohy, veď som ich mal celý deň v sandálkach a chodil som po prašných poľných cestách. Niet sa čomu čudovať. Nemal som veľa chutí takto si ísť ľahnúť. Nakoniec však lenivosť a únava zvíťazila. Pitnú vodu som na umytie nôh obetovať nechcel a k studni sa mi ísť nechcelo.

Na sebe som mal len CG-éčka (ceplé gače – spodky), ponožky, plus tričko s dlhým rukávom. V hamake som zalomil za škriekania vtákov. Prebral som sa na to, že mi je zima na stehná.

Hneď som si začal navliekať nohavice a hore som si dal ešte mikinu. Znova som zalomil. Prebral som sa až na zvonenie budíka. Bola mi v noci zima?

Ak sa začítaš do ďalšieho pokračovanie, tak sa dozvieš aj toto.

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

K Zádielskej planine, Slovenský kras

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť