Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Okolo Ružína s bicyklom
Okolo Ružína s bicyklom

Okolo Ružína s bicyklom Dnes bude teda hic! Predpovedali to dokonca dvaja meteorológovia. Preto som sa hneď z rána (o 06:30 h.) vybral na t [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Pieniny
Pieniny

Pieniny Trvalo to aspoň týždeň, pokiaľ sme sa dohodli o tom kam sa vyberieme cez prázdniny na tramp.

Toto si chcem prečítať

Silickou planinou, Slovenský kras

Koncom augusta som si mohol vyraziť na nejaký tramp. Mohol som na to využiť až 5 dní, tak som si povedal, že urobím niečo dlhšie. Naplánoval som si trasu krížom cez Slovenský kras v dĺžke 70 km. Nakoniec to bolo o bajočko viac aj bajočko menej, ale o tom až neskôr.

Budova bývalého hotela Hatan v Plešivci  Budova obecného úradu Plešivec

Teploty mali byť okolo 30º Celzia, preto som si privstal, aby som výstup na planinu zvládol ešte v relatívnom chlade. Na vysoké teploty som sa pripravil aj samotným oblečením. Mal som kraťasy, košeľu s krátkym rukávom.

Ako na potvoru, vo vlaku bola pustená klimatizácia na plné pecky. Bola zima. Cestujúci aj upozornili vlakvedúceho, aby ubral z chladenia. Vraj to urobil, akurát to nebolo badať. Zima bola rovnaká.

Plešivec

Z vlaku v Plešivci som vystúpil dobre premrznutý. Chlad, ktorý panoval v údolí rieky Slaná mi tiež nepridal k pohode. Vonku bolo dosť čerstvo. Musel som sa trocha rozohriať, tak som sa vydal smerom k centru. Smer som len odhadol, ale došiel som. V priebehu celého trampu som dosť často odhadoval smer. Z toho vyplýva, že som sem‑tam aj niečo nakufroval.

Kostol v obci Plešivec  Pamätník padlým v boji za slobodu a nezávislosť našej vlasti, Plešivec  Turistický smerovník v obci Plešivec

Došiel som na námestíčko a podľa informačnej tabule bolo 17º Celzia, ráno o 06:47 h. Plno turistických smerovníkov, naľavo, napravo, rovno.

Nabral som smer po žltej, ktorá viedla po ulici ČSA až ku križovatke s ulicou Štítnickou. Tu som narazil na ďalší smerovník, tentoraz cyklistický. Bol obsypaný smerovými tabuľami. Ak by chceli pridať ďalšiu, tak by mohla smerovaťlen hore alebo dole.

Tu som videl poslednú žltú značku. Značka potom viedla asi po ulici Domnickej, no ja som pokračoval po Štítnickej. Veď čo, aj tak idem rovnakým smerom.

K jaskyni Domica

Mierne stúpanie po „krásnej asfaltke“ ma rozohrialo. Slnko začalo pracovať na dvíhaní teploty vzduchu. Minulo ma pár áut. Na kopci som naďabil na žltú značku, ktorá bola na namaľovaná na nohe dopravnej značky.

Napravo Plešivecká planina, naľavo Koniarska planina, v pozadí tatranské šíty, Gerlachovský, Slavkovský, Pyšný štít a Bradavica  Výhľad na tatranské štíty, Gerlachovský, Slavkovský, Pyšný štít a Bradavicu

Okrem toho, čo ma omnoho viac nadchlo, sa mi naskytol krásny výhľadna štíty Vysokých Tatier. Úzky priestor medzi Plešiveckou planinou a Koniarskou planinou mi vypĺňali v diaľke sa týčiace štíty Vysokých Tatier. Videl som Gerlachovský štít (73 km), Bradavicu (73 km), Slavkovský štít (72 km), Pyšný štít (75 km).

V okolí cestnej odbočky na Silickú Brezovú sa mi žltá značka znova niekde stratila. Veď čo? Do Ardova dôjdem. Došiel som. Akurát parádnou okľukou.

Ardovo

Ardovo, pekná dedinka, ktorá na začiatku víta návštevníkov charakteristickým pachom z miestneho družstva. Niekedy si vybrať jednoducho nemôžeš a kravín patrí k vidieku. Cestou som prechádzal okolo starostlivo upravených predzáhradiek, pekne strihaných tují.

Lúky nad Ardovom  Na ceste nad Plešivcom  Na druhej strane dolinky nad Ardovom je žltá turistická značka, ktorú som však neregistroval

Za obecným úradom, kde som sa znova napojil na žltú turistickú značku, som si hodil dole batoh. Zahľadel som sa na informačnú tabuľu, ktorá oznamovala, že teplotadosiahla 28,2º Celzia. Áno, Slnkovypekalo, no toľko určite nebolo. Tabuľa však bola otočená priamo na slnko, tak ju určite vyhrialo. Za obecným úradom bolo krásne ihrisko pre deti, neďaleko prameň. Upravené okolie. Dedinka, ako stvorená na bývanie.

Kufrovanie nad Ardovom

Rovno pred obecným úradom je turistický smerovník. Poriadne som sa zapozeral na smer a vykročil som tým smerom. Akurát, že zlým. Vybral som sa viac doľava. Vyšľapal som si kúsok, no mal som pochybnosti o tom, či idem správnym smerom. Už som sa chcel vrátiť dole k smerovníku, keď ma míňal miestny ranostaj, ktorý ma utvrdil v tom, že značka vedie hore a aj touto cestou sa dá na ňu dostať. Chvíľu som šiel s ním.

Pastieri a stádo kráv na paši na lúkách nad Ardovom  Strom, Tatry a Plešivecká planina v pozadí

Dostal som sa až na lúky nad dedinu. Tu na lúke mi naznačil smer naľavo od Hory. Hora (miestny názov) bol kopec Vysoká. Aj sa to ako takzhodovalo s trasou žltej značky. Ja - neveriaci Tomáš, som sa mu poďakoval a pre istotu som si to rezol krížom cez lúky. Žltú značku budem aj tak križovať. Áno križoval som ju, len som nemal šancu to poznať. Na lúkach neboli žiadne značky. Žiadne stĺpy so značkami, značku som nevidel ani na kameňoch.

Prešiel som menšiu dolinku a zbadal som stádo kráv spolu s dvoma pastiermi a jedným psom. Pes ma zaregistroval prišiel ma oňuchať. Obšmietal sa hlavne vzadu za mnou, čo nepokladám za dobré, lebo by ma mohol hocikedy ochutnať.

Naľavo Konarska planina, napravo Plešivecká planina, v pozadí štíty Vysokých Tatier  Konečne na značke, žltá turistická značka prechádza naľavo

Žiadne ochutnávanie nebolo. S pastiermi som sa porozprával a nasmerovali ma hore na kraj lúky, k hranici stromov. Podľa mňa nemali ani páru, o tom, že cez túto lúku vedie nejaká žltá turistická značka. Ale snahu im uprieť nemôžem.

Tak som sa pýtal na cestu k jaskyni. Ja som mal na mysli jaskyňu Domica, lebo žltá končí práve tam. No oni mysleli asi tú najbližšiu Ardovskú jaskyňuNa hranici lesa ma prepadli pochybnosti, lebo som sa ťahal až veľmi na západ. To sa mi nezdalo správne. Rozprávam skoro ako nejaký predseda KSČ.

Parková krajina na Silickej planine  Strom na Silickej planine

Na hranici lesa, teda ešte na lúke som zašiel viac na východ (za toto by ma pred 30 rokmi asi pochválili). Vošiel som do lesa, kde bol dokonca aj náznak lesnej cesty. Cesta viedla správnym smerom, mierne hore a na juhovýchod. Cesta sa znova stáčala na západ. Vyšiel som na lúku, aby som sa zorientoval. Stredom tejto lúky viedla zreteľne viditeľná cesta. No hádam to bude ono. Bolo!

Nástupy na značky v dedináchtrocha problematické. To som však ešte nevedel, že dnes ešte jeden bludný nástup mať budem. O bludnosti nasledujúceho nástupu som sa dozvedel až doma, keď som si kontroloval trasu, ktorou som šiel. Ale zase predbieham

K Rakytníku

Keď som už mal značku, sledovať ju nebolo ťažké. Prechádzal som krásnou parkovou krajinou. Závrty, lúky, sem tam nejaký osamote stojaci strom, lesy. Jednoducho krása. Aj počasie vyšlo. Slnkopieklo statočne a na lúkach Silickej planiny ukázalo svoju plnú silu. Nevedel som sa dočkať, kedy vojdem pod ochranu mohutných rozkošatených stromov, kde bolo predsa len o nejaký ten stupeň dva, tri chladnejšie.

Plynovod Bratstvo, prechádzajúci krížom cez Národný park Slovenský kras, Euastream  Lúkami Silickej planiny  V lese na Silickej planine

neprirodzene rovno sa tiahnúci pás bez stromov naznačoval, že tam je nejaké vedenie. Stožiare som nevidel, tak to bude niečo v zemi. Križoval som plynovod Bratstvo. To, že tu niečo je zakopané by som asi nezistil. Skrinka s nápisom Eustream mi však veľa napovedala.

Ovocie

Cestou som na zemi nachádzal jasno červené plody. Nedvíhal som ich, tak som ich ani nevedel veľmi identifikovať. Možno ich nájdem na strome. Borievky už pomaly dozrievali. Jeden dozretý plod som rozpučil medzi prstami. Koncentrovaná chuť a vôňa! Do čistého liehu by stačila jedna rozpučená bobuľka a borovička by bola na svete.

Pavučina na Silickej planine  Prechod lúk v les, Silická planina

Prešiel som menší priesek, kde na slnečnejšej strane rástol strom s červenými bobuľami. Pozrel som sa na strom a hneď som vedel koľko bije. Čerešňa! Divá čerešňa s dozrievajúcimi plodmi. Konečne som zistil, čo za plody sú kade tade. Ochutnal som pár plodov.

Tí, ktorí ovocie jedia

Nazbieral som si asi hrsť. Hrsť divých čerešní. Postupne som z nich ujedal. Kyslo-trpké plody s veľkou kôstkou mi celkom zachutili. Plody neoplývali bohatou dužinou, boli však šťavnaté a chutné. Divé čerešne sa využívajú ako podpníky pre šľachtené druhy.

Divá čerešňa s dozrievajúcimi plodmi, Silická planina  Šidlo, ľud. Vážka, lat: Anax imperator  Stožiare vysokého napätia, tiahnúce sa krížom Silickou planinou

Vyšiel som spoza zákruty a vo vzdialenosti asi 100 metrov šantili v lese srnky. Staršia, urastenejšia pískala na ostatné. Pozoroval som ich bez pohnutia asi 5 minút, až kým sa mi nestratili z dohľadu. Odišli smerom k čerešni. Stopy, ktoré som videl okolo stromu nasvedčovali tomu, že plody nechutia len mne.

Pri veľkých, plytkých mlákach bujnel život. Žubrienky, žabky a iný vodu milujúci hmyz. Dokonca som videl aj šidlo, tá však ovocie asi neje. Šidlo je jedným z najobávanejších predátorov v ríši hmyzu, v každom svojom vývojovom štádiu.

Pod Rakytníkom – Pod Dlhým bralom

Konečne som došiel na križovatku turistických ciest. Križovali sa tu modrá a žltá značka. Modré turistické značenie začína v Ochtinej, prechádza Ochtinskou aragonitovu jaskyňou, Plešiveckou planinou, cez Plešivecneskôr veľkým oblúkom zachádzanad Silickú Brezovú a končí pri rázcestí Pod Rakytníkom. Žltá pokračuje ďalej o pol kilometra končí na rázcestí Pod Dlhým bralom s červenou turistickou značkou. Tu som došiel o 10:14 h.

Pod ochranou stromov bolo príjemnejšie, Silická planina  Jeden z mnohých závrtov, ktoré som cestou videl, Silická planina

Cesta mi trvala 3 hodiny, podľa časových značiek na turistických smerovníkoch mi to malo trvať okolo 2 hodín. Jedna hodinka kufrovania. Veľmi ma to nevzrušovalo, neplašil som sa nikam, času som mal bohato. Bolo mi jedno kam a kedy dôjdem.

Spod Dlhého brala do Silickej Brezovej mi to malo trvať len 30 minút. Mne to trvalo aj s jednou zastávkou 25 minút. V diaľke som už videl domy v Silickej Brezovej, keď som započul hlasy. Ôsmi ľudia, ktorí mali v rukách vedrá, náčinie na grilovanie, kotlík, chlieb, igelitky. Určite nešli ďaleko.

Silická Brezová

Malebná dedinka s prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. Poľná cesta vyústila na juhu dediny, kde ma privítal kŕdeľ lastovičiek. Toľko lastovičiek som nevidel od svojich detských liet.

Vidno domy v Silickej Brezovej  Partia si vyšla na guláš, Silická planina

Nádejal som sa, že v miestnej krčme si doplním nedostatok vitamínu B. Na dvore neďalekého domu si v kľude čistil zemiaky pán Alexander, s ktorým som sa dal do reči.

  • Tu a krčma? Nie. Najbližšie až v Silici.“ – tým ma rýchlo vyviedol z omylu.

Poprosil som aspoň trocha vody. Hodili sme reč a vyzvedal sa kam idem. Keď som mu oznámil, že do Moldavy, zalomil rukami a zahlásil:

  • „Veď to aj autom je ďaleko!“

Veľké krasové závrty v okolí Silickej Brezovej  Kŕdeľ lastovičiek v Silickej Brezovej

Odpočinul som si na lavičkách, ktoré som obložil svojím oblečením. Na hrejivom slnku vysychali rýchlo. Zjedol som rožok, zapil čerstvou vodou, obzeral lastovičky. Dbajúc na starostlivé slová manželky Janky som sa natrel opaľovacím krémom. Najmä lýtka, ktoré som počas roka vystavoval slnku menej ako ruky a tvár

Vymenil som kanady za sandálky, aby sa mi nohy až tak nepotili. Vedel som, že pôjdem viac menej po prašných poľných cestách, kde sandálky určite poslúžia. Kanady som si zavesil na batoh.

Prašná poľná cesta, ktorá ma tiež doviedla k červenej turistickej značke  Naštartoval som svoje sandálky Teva

Pozrel som si smerovník a vybral som sa s hompáľajúcimi sa kanadami na batohu správnym smerom. Aspoň som si to myslel.

Slnečná páľava

Asfaltová cesta sa po pár desiatkach metrov zmenila na prašnú poľnú cestu. Po svojej ľavej strane som mal budovu kravína. Až neskôr som zistil, že tú budovu som mal mať po svojej pravej strane.

Kravín som mal mať po pravej ruke a nie po ľavej, kufrovanie v Silickej Brezovej  Kade sa dať? Vpravo? Vľavo? Ľavá cesta je tá správna! Silická planina

Slnko pieklo, a to že som značku nevidel ma nerozhodilo, veď kam by ju tu umiestnili? Strom nikde. Ba ani tieň, ktorý by mi v tej páľave poskytol aspoň trocha chládku.

Prichádzal som k miestu, kde sa cesty rozdvojovali. Už z diaľky som videl žltú tyč, na ktorej by mala byť vyznačená turistická značka. Aj bola, akurát som nevedel, či mám ďalej pokračovať cestou vpravo alebo vľavo. Typol som si cestu vľavo a dobre som urobil. V diaľke predo mnou sa vyrojili turisti. Traja z nich mali dokonca aj dáždniky, ktorým si vytvárali vlastný tieň.

Od lesa vychádzajú turisti, to sú tie drobučké bodky, ktoré ani nie je vidieť, Silická planina  Rumanček kamilkový, ľud. Harmanček, lat. Matricaria recutita

Túžobne som očakával kraj lesa, ktorý mi mohol poskytnúť ochranu pred páliacim Slnkom. Na kraji cesty boli prekrásne rozkvitnutý Rumanček kamilkový, ľudovo: Harmanček, latinsky: Matricaria recutita. Vošiel som do lesa a už po pár metroch bolo cítiť rozdiel teplôt. Odhadoval som to aj na takých 5-6 stupňov. Slnko na mňa už nesvietilo priamo a ani okolitá zem nebola vyhriata.

Jahodové listy a huby maskované za kvety, Silická planina  Klobúk Bedle vysokej, Silická planina

Už sa šlo omnoho lepšie. Cestou som naďabil na bedle, ktoré svojimi klobúčikmi skrášľovali okolie chodníka. Na ďalší hríbik som narazil pred Silicou. Tentoraz to však bol turistický smerovník, ktorý ma smeroval aj k Silickej ľadnici. Uvažoval som, že niekde tu si nechám batoh a k ľadnici sa vyberiem len tak naľahko. Zo statívom a s fotoaparátom, veď aj tak, by som sa tadeto vracal. Rozhodol som sa, že tých 14 minút tam a späť zvládnem aj s batohom na chrbte. A dobre som urobil.

Silická ľadnica

Včera, teda 27. 06. 2016 sa v Silickej ľadnici konal 1. ročník memoriálu Petra Herényiho v lezení na jednom lane, ktorú organizoval Jaskyniarska skupina Speleo Rožňava. Ešte dnes som videl na lúke pri ľadnici pár stanov, no najmä čapovacie zariadenie a sudy piva. Hneď som sa informoval, či je možné dostať penivý mok. Schladili ma ako v ľadnici.

Ďalšia časť plynovodu Eustream, Bratstvo, Silická planina  Spotený pri Silickej ľadnici  Výhľad z Silickej ľadnice

  • Pivo? Veď to sme už vypredali včera.

Vedľa bola odparkovaná menšia cisterna s pitnou vodou.

  • Môžem si načapovať aspoň vodu? – pýtal som sa.
  • Jasné, aj tak sme ju chceli vypustiť, už končíme. – odpovedali.

Vypil som jednu fľašu  (0.75 l) a hneď som si ju aj doplnil. Ešte dobre, že som batoh nenechal pri hríbiku! Šiel som k samotnej ľadnici.

Okolité stromy pri Silickej ľadnici  Dole v Silickej ľadnici

Dávno, ešte za mojej éry skautov, som tu s nimi bol a matne som si Silickú ľadnicu pamätal. Teraz to už bolo o niečom inom. Upravená prístupová cesta, zábradlia, vybetónované strmé schody, informačný panel.

Rastliny si nájdu svoje miesto aj pri vstupe do Silickej ľadnice  Schody a zábradlie pri vstupe do Silickej ľadnice

Chlad, ktorý vanul z ľadnice mi sprvoti robil dobre. Moje mokré spotené oblečenie sa rozhodlo, že v takomto mrazivom vzduchu jednoducho nebude schnúť, čo je aj pochopiteľné. Horšie bolo to, že ma významne chladilo. Rýchlo som urobil pár fotografií. Zdržal som asi hodinu. Rozdiel v teplote bol už len medzi hornou vyhliadkovou plošinou a spodnou galériou. Dobrých 10 stupňov, ak nie viac.

Skalný previs nad Silickou ľadnicou  Odchádzam z Silickej ľadnice  Upravený prístupový chodník k Silickej ľadnici

Čím som stúpal vyššie tým bolo teplejšie. Na lúke už boli skoro všetci pobalení a teplota sa šplhala k normálnym hodnotám, ktoré tu vládnu koncom augusta. Vrátil som späť k červenej značke a nasmeroval som si to k Silici.

Vstupný portál, Silická ľadnica, Slovenský kras  Lúka nad Silickou ľadnicou, Slovenský kras

Silica

Do Silice som prišiel o 13:15 h. Dúfal som, že tu v krčme, pohostinstve, či v nejakom inom podniku si konečne vypijem pivo . Bolo veľmi teplo a chladené pivo by mi urobilo určite dobre. S nádejou v očiach som sa obrátil na prvého obyvateľa, ktorý práve vŕtal diery na dome.

  • Máte tu niekde krčmu, kde by som si mohol dať jedno dve orosené pivká? - pýtal som sa.
  • Hej, máme tu krčmu.
  • Kde?
  • Tade rovno potom doľava (a ukazoval pritom doprava)...
  • Doprava, nie? - prerušil som ho.
  • Hej, hej doprava, potom doľava, vlastne až potom doľava a tam hore asi 100 metrov.

Neviem, či ja som bol nechápavý, no vôbec som netušil, kde majúkrčmu. Hádam cestou nájdem aj nejakú krčmu. Vychádzajúc z toho, že kostol by mal byť v centre obce a v centre by nemala chýbať krčma, šiel som ku kostolu. Sledoval som červenú značku, ktorá sa mi asi po 100 metroch znova stratila.

Upravený parčík s detským ihriskom v obci Silica  Dom v rekonštrukcii v Silici, na verande starý, okrasný, drevený ornament

Neviem, ale mne to niekedy pripadalo tak, ako keby obyvatelia naschvál zmazali, či zoškrabali namaľované turistické značky. Na konci ulice som zabočil doprava. Minul som pekne zrekonštruovaný parčík s detským ihriskom, budovu, ktorá mala na sebe tabuľu, o využití prostriedkov z EÚ, no bola pustá, prázdna. Pekný, nevyužitý penzión.

Konečne sa mi otvoril výhľad na kostol, ktorý trónil nad celou obcou, na kopci. Pekná výška, pomyslel som si. Minul som starý dom s prekrásnym vyrezávaným dreveným priečelím, ktorý sa práve renovoval.

Vahadlová studňa v centre dediny, Silica  Námestíčko pod kostolom s vahadlovou studňou, Silica

 

Pri otočke autobusov a zastávke bol osadený hríbik. Takže predsa som len šiel dobre! Červená značka ma nasmerovala k cintorínu. Malo by mi to trvať 15 minút a už som šípil, že budem musieť ísť ku kostolu a do kopca.

Šiel som hore ku kostolu. Minul som dom, na ktorom bol reklamný baner jedného známejšieho pivovaru. Reťaz na bránke ma presvedčila, že určite nie je otvorené. Prechádzal som okolo nákupného strediska a Pohostinstva. Žiaľ ani jedno z nich nebolo otvorené.

Prešiel som okolo multifunkčnej budovy Obecného úradu v Silici, ktorá mala z boku malé potraviny a zo zadnej strany garáž pre miestnych hasičov. Nádej zomiera posledná, no aj tento obchod bol zatvorený. Veď, čo som čakal? V nedeľu v malej obci, čo by malo byť otvorené? Elektronický informačný panel ma presviedčal, že teplota vonku je len 33,9º Celzia.

Na blízkom dome som videl ako sa lepia kachličky. Pre istotu som sa znova opýtal na otvorenú krčmu.

  • Je tu niekde krčma, bar, penzión, kde by čapovali pivo? – pýtal som sa s nádejou v hlase
  • No to sa musíte vrátiť, krčmu ste prešli. – á tak predsa! Skrsla vo mne iskrička nádeje.

Keď mi presnejšie vysvetlil, kde by mala byť krčma, tak som znova posmutnel. Bol to ten dom, ktorý mal cez bráničku reťaz. Na šľak trafenie! Smäd bol už statočný a smäd neoklameš. Hlad sa oklamať dá, no smäd v žiadnom prípade!

Cintorín v Silici, Slovenský kras  Tu som sa zložil na cintoríne v Silici, Slovenský kras

Cesta ku kostolu bola strmá. Veriaci, ktorí pravidelne chodia do kostola musia mať perfektnú kondičku Pousmial som sa nad perfektnou kondičkou veriacich, Silica. Pousmial som sa a predstavoval som si ako sa tou cestou teperia po čerstvej snehovej nádielke, ktorú ešte nestihli upratať, či posypať.

Ja som si to namieril k cintorínu, kde som sa úplne zložil

Vyberal som si už miesto na večný odpočinok, alebo nie? To až v ďalšom pokračovaní 

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

K Chate Rakaťa, Silická planina, Slovenský kras

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť