Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Tramp okolo Zlatej Bane - Noc ...
Tramp okolo Zlatej Bane - Noc pod Šimonkou

Tramp okolo Zlatej Bane - Noc pod Šimonkou
Na Grimov laz (Lúku pod Šimonkou) sme dorazili s vypätím posledných síl... To vieš, že preháňam [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Novoročný výstup na Šimonku...
Novoročný výstup na Šimonku

Novoročný výstup na Šimonku Konečne ustúpilo sychravé a na december veľmi teplé počasie. Už som mal naozaj dosť tej hmly, neustáleho pad [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Predchádzajúca časť:


Zimný prechod Čiernej hory

Starý senník, kde som strávil noc, Slanské vrchyNašťastie v noci veľmi nefúkalo. Tie dve steny na starom senníku by mi až takú ochranu pred vetrom neposkytli. Kým som bol v spacáku, bolo to super. Teplo, nič ma netlačilo, jednoducho paráda.

Ak som sa však chcel dostať ďalej musel som vyjsť, prezliecť sa a vyraziť. Veci som mal rozvešané na šnúre. Dúfal som, že do rána mi mráz v spolupráci s vetrom presuší vlhké veci. Nefúkalo, tak nejaká tá vlhkosť na veciach ešte zostala.

Rýchlo sa vyzliecť, obliecť. Prežiť šok zo zmrznutého oblečenia, ktoré malo teplotu -12° C, či ešte menej. Ak sa vymrazené termotielko dotkne tela na veľkej ploche, tak to je zážitok! Na chvíľu človek zmeravie a snaží sa zabudnúť, že vôbec dýcha. Našťastie trvá to len naozaj iba chvíľu. Termotielko rýchlo prebralo teplotu tela a začínalo plniť svoju termoizolačnú funkciu.

Bol som oblečený, popíjal som horúci, čaj, ktorý som si uvaril ešte včera. Rožkom som už mohol pomaly klince zatĺkať. Dal som si ešte dobrú horúcu ovsenú kašu, ktorá zahriala a zohriala aj ruky.

Voda vo vodnom vaku

Veľmi dobré skúsenosti som mal s vodným vakom počas mojej cesty po Poloninách. Tak prečo to nezopakovať?

Predpokladal som, že bude mrznúť, tak som do vaku dal teplú vodu, ktorá pomaly chladla. Voda bola izolovaná aj vecami v batohu a počas chôdze som aj ja mojím telom dodával batohu nejakúteplotu. S vodou z vodného vaku som bol počas celého včerajšieho dňa spokojný.

Dnešný deň bol iný. Vonku mrzlo. Mrzlo celý včerajší deň a aj noc, ba dokonca ani teraz nebola teplota nad bodom mrazu. Vak som si na noc uložil do batohu pričom som z hadičky vyfúkol vodu, aby mi v nej nezamrzla. Opatrenia boli urobené. Stačili? Dozvieš sa, len čítaj ďalej.

Nalial som teplú vodu do vaku, das 1,5 litra, zbalil som sa a senník som opúšťal v stave, v akom som ho našiel. Akurát sneh v okolí bol poznačený mojimi stopami.

Prameň Malej Delni

Prešiel som len pár desiatok metrov (5 minút) a narazil som na prameň Malej Delne. Podľa tabule, by mala mať voda teplotu 6° C. Koľko paliva by som bol ušetril? A aj voda by bola kvalitnejšia, ako tá zo snehu. Ochutnal som ju. Bola dobrá a teplá (rozdiel oproti okolitej teplote bol 18 stupňov Celzia). Mea culpa. Keby sme vedeli, čo nás čaká, život by bol iný. Nudný!

Prameň Malej Delne, Slanské vrchy  V blízkosti prameňa Malej Delne bola tabuľa a teplomer, Slanské vrchy

Okolitý vzduch mal o 09:03 h. teplotu -12° C, toľko totiž ukazoval teplomer, ktorý bol pri prameni.

Hanušovské sedlo

Došiel som do Hanušovského sedla a môj včerajší predpoklad sa potvrdil. Fúkalo, hmla, zima. Vlhká zima. Viditeľnosť veľmi malá, miestami len do 20 metrov.

Ani som sa nezastavoval a hneď som začal stúpať. Urobil som až dva kroky. Zaboril som sa po polovicu stehien do snehu (das 80 cm). Snežnice šli okamžite na nohy. Doteraz som ich nemal, šlo sa mi po tých stopách zvery ťažko, ale chcel som nechať nohy oddýchnuť.

Nepríjemný bočný vietor z východu ma sprevádzal po celom hrebeni, až kým som nezašiel do veterného tieňa hory.

Voda pri Vartáš

Vartáša som skoro ani nevidel, ale bol tam. Strážil poctivo. Vyzeral pocestných. Na toto miesto sa budem musieť vrátiť.

Na hrebeni vietor vytváral snehové previsy, Slanské vrchy  Pri Vartáši bola viditeľnosť mizerná, Slanské vrchy

Už som niečo prešiel, tak som sa chcel napiť. V hadičke žiadna voda, teda ľad mi nezablokoval hadičku. V pohode! Snažím sa pootočiť uzáver a ten ani pohnúť. Zamrzol. Čo z toho, keď v hadičke nemám ľad, ak je uzáver zamrznutý. Nie a nie povoliť. Tak som vláčil vodu hore na Čiernu horu a nič som z nej nemal. nič som z nej nemal

Na Čiernu horu

Len som stúpal, raz prudšie, pootm miernejšie, ale vždy to šlo len hore. Ubíjali ma dlhé, lenivo sa tiahnúce stúpania. Tie dokážu pripraviť človeka o odhodlanie vystúpiť na vrchol. Nahlodávajú, myseľ, ktorá potom stratí záujem „riadiť“ svalstvo a je tu letargia. Mne sa to našťastie nestalo.

Počasie bolo o ničom, to je pravda. Krásu a silu prírody je možné zazrieť za každého počasia. Je potrebné sa pozerať s otvorenými očami a vnímať okolie všetkými zmyslami. V zasnežených korunách stromov, ktoré sneh ohýbal až k zemi. Vo vetre, ktorý prevaľoval chuchvalce mrakov cez hrebeň.

Zasneženou krajinou, Slanské vrchy  Vykračujem si vedľa bežkárskej stopy, Slanské vrchy

Čim som šiel vyššie, tým intenzívnejší bol vizuálny zážitok zo zasneženej prírody. Kmene stromov obalené v snehovom púzdre. Aj ten najmenší konárik bol zasiahnutý poriadnou vrstvou inovate.

Občerstvenie na Čiernej hore

Čierna hora nemá charakteristický vrchol, v podobe nejakej skaly. Je to taká široká vypuklina. Vedel som, že som hore a už som sa len tak tmolil a sledoval som stopy bežiek pred sebou. Viedli ma k východnému úbočiu hory.

Bol som tu niekoľkokrát a preto som vedel, že hríbik by mal byť viac vpravo. Minul som ho. Hľadať ho, sa mi nechcelo. Radšej som si dal dole batoh, vybral termosku s čajom a zmrznutý rožok. S chuťou som si z rožka odlomil a zapíjal čajom.

Aspoňže ten čaj bol horúci. V ústach mi rozmrazoval rožok, ktorý sa už potom dal jesť. Odpočinok urobil svoje. S novou dávkou elánu som vykročil na cestu dole z Čiernej hory.

Cesta po hrebeni

Stopy bežiek sa smerovali doľava. Nechcel som sa ich držať, lebo už šli veľmi ďaleko od predpokladanej značky.

Výhľad pred posledným stúpaním na Čiernu horu, Slanské vrchy  Zasnežená koruna na Čiernej hore a ja, Slanské vrchy

O chvíľu som narazil na stopy. Ľudské. Niekto sa vybral na Čiernu horu bez snežníc, bez lyží. Odvaha! Či pochabosť? Videl som stopy, ktoré boli zaborené hlboko do snehu, niekde aj povyše metra.

Spomínam, že za mladi aj ja som sa brodil takým snehom. Len v rifliach a starých vojenských kanadách, bez návlekov. Do kanád sa mi hneď nasypal sneh a boli mokré spolu s mojimi chodidlami. Rifle premokli rovnako rýchlo ako kanady, boli ťažké a nechceli schnúť. Aj ja som bol vtedy odvážny? Či pochabý?

Vyšiel som na kraj lesa, odkiaľ bol nádherný výhľad na Oblík. AK. Ak, by bolo dobré počasie. Vrchol Oblíka bol čiastočne viditeľný, ako vystupuje z oceánu mrakov.

Skalnaté záveje

Aj v lete je potrebná istá dávka opatrnosti, keď sa lezie dole z Čiernej hory. V snehu, so snežnicami na nohách... Opatrnosti nikdy nie je dosť. V okolí skál sa vytvárali hlboké snehové záveje. Sklon hrebeňa, či na jednu alebo druhú stranu je veľmi príkry.

Panoráma z východného úbočia Čiernej hory, Slanské vrchy

Jedna vec je na zime pozitívna, ak spadneš, spadneš do snehu. Väčšinou do mäkkého snehu. Aj s tým však opatrne, lebo aj ten sneh môže byť zmrznutý a tvrdý ako betón. Našľapovalo sa mi dobre, robil som dlhé, pomalé kroky. Palicami som si strážil rovnováhu.

Odvážlivec (či odvážlivci) sa miestami odpojili od hrebeňa, najmä v miestach, kde bol veľmi hlboký sneh. Niekde po pár metroch, inde po pár desiatkach sa znova pripojili na hrebeň.

Sedlo Červená mláka

Okolie sa už zrovnávalo, sklon úpätínebol taký prudký. Všetko sa zrovnalo, ako keby niekto prešiel po krajine obrovskou žehličkou a vyžehlil všetky nerovnosti. K tomu prispel aj sneh, ktorý tie menšie nerovnosti zasypal a vytvoril jednoliaty snehový koberec.

Zasnežené stromy na úbočí Čiernej hory, Slanské vrchy  Snehové záveje v okolí skál na hrebeni Čiernej hory, Slanské vrchy  Hríbik v sedle Červená mláka, Slanské vrchy

Blížil som sa k sedlu Červená mláka. Cestu som poznal, už to bude viac-menej len cesta dole. Pri hríbiku som sa musel upraviť. Pri dlhých krokoch sa uvoľnilo všetko, čo sa uvoľniť mohlo. Šikovne a hlavne rýchlo som si upravil oblečenie a výstroj. V sedle fúkal nepríjemný vietor, ktorý zo stromov strhával drobné čiastočky inovate a hnal ich rovno na mňa. V tvári pichali ako ostré špendlíky.

Zlatobanský náučný chodník

Cesta viedla dole popri Zlatobanskom náučnom chodníku. Minul som antimónovú baňu JOZEF. Cestu mi skrížil potok. Pod ľadom zurčala voda, ktorá sa už pomaly drela na povrch.

 Zasnežený chodník smerom do Zlatej bane, Slanské vrchy  Pod snehom a ľadom už zurčal potôčik, Slanské vrchy

Náučný chodník skončil v Zlatej bani. Hneď pri prvom dome som z nôh zhodil snežnice, priviazal ich o batoh. Opatrne som našľapoval, lebo cesta bola primrznutá a nechcel som na konci cesty dopadnúť.

V Zlatej bani a v Dulovej Vsi

Cesta končila na najlepšom mieste, kde skončiť mohla. Pri krčme. Vošiel som do krčmy, mal som ešte pár minút, tak som si dal čaj s rumom. Čaj som nakoniec zrušil, lebo by nestihol vychladnúť. Rum zahrial a krčmár sa hneď pýtal: „Dáme do druhej nohy?“ Hádam nepôjdem krivkajúci.

Za oknom som už zazrel Stana, ktorý po mňa prišiel (Ďakujem!). Stano sa ešte zastavil v krčme v svojej rodnej obci - Dulovej Vsi. Tu som sa zoznámil so sympatickou krčmárkou Majou. Stano riadil, takže neostávalo mi nič len sa premôcť a ochutnať rum aj v tejto krčme.

Štatistika vadnru:

Prejdených: 15,5 km
Stúpania: 910 m
Klesania: 836  m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa celého vandru.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť