Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Wander s Biancou v Slovenskom ...
Wander s Biancou v Slovenskom raji - Čertova sihoť

Vander s Biancou v Slovenskom raji - Čertova sihoť Ráno prišlo skoro, našťastie! Cítil som sa ako robotník utláčaní majetníckym továrnik [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Cez Mošník
Cez Mošník

Cez Mošník V diaľke som objavil známe útvary na vrchole kopca. Á, tak tam ste! Už som vedel, že sa mám vrátiť a aj to, ktorým smerom sa m [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Zničenie hradu Slanec a kaštieľ Forgáchovcov

Hrad Slanec - stav z roku 1935Hrad Slanec sa zmenil na ruiny. Majiteľ hradu Jozef FORGÁCH spustil v roku 1815 rekonštrukciu centrálnej hradnej veže, v ktorej zriadil rodové múzeum.

Slanský hrad, hradná izbaVnútorné steny v budove vedľa centrálnej veže boli už v roku 1904 zbúrané a zostalo len obvodové murivo. Východná a južná časť stien zostali zachované do dnešných čias.

V súčasnosti (r. 2013) je najvýraznejším objektom hradného komplexu severná veža (Nebojsa), ktoré je čiastočne zachovalá. Napriek tomu je súčasný stav len slabým odvarom. Na vrchole veže sa nachádzajú krákovce, ktoré slúžili ako nosné oporné body pre vonkajšiu ochodzu. Z tejto ochodze bolo možné sledovať okolie hradu. V minulosti prechádzala okolo celej veže a pokračovala k dnes už nejestvujúcej južnej veži.

Ešte v roku 1937 boli v hradnej veži Nebojsa (Donjon) zariadené tri miestnosti, ktoré boli vyzdobené pamiatkami, prevažne obrazmi majiteľov hradu, poľovníckymi trofejami. Na stenách sa nachádzali maľované erby hradných pánov.

Všetky vojny prinášajú pustošenie a ničenie. To isté postihlo aj hrad Slanec. Počas II. svetovej vojny došlo k zničeniu rekonštruovanej veže. Interiér bol zničený a hodnotnejšie veci boli rozkradnuté. Posledný útok na hrad Slanec sa odohral v zimných mesiacoch rokov 1944-1945. Nemeckí vojaci si na hrade Slanec zriadili strieľňu a vyše mesiaca bránili v postupe vojskám červenej armády.

Kaštieľ FORGÁCHOVCOV

Slanec, kaštieľ ForgáchovcovPo Slanskom hrade bol najznámejšou historickou pamiatkou v obci Slanec - kaštieľ. Kaľtieľ dal postaviť gróf Zsigmond (Žigmund) FORGÁCH (1786 - 1872). Posledným obyvateľom a zároveň aj majiteľom kaštieľa bol gróf István (Štefan) FORGÁCH (21. 07. 1854 – 29. 02. 1916), syn Kolomana FORGÁCHA (1824 – 1878) a Eleonóry PONGRÁCOVEJ.

Slanec, Forgáchovský kaštieľ, r. 1943

Kaštieľ bol postavený v polovici 19. storočia z kameňa v klasicistickom slohu. Mal 55 izieb rôznych veľkostí. Z prízemia viedol vchod do pivnice. Nad pivnicou sa nachádzala vstupná hala a balkón. Nad verandou bol mramorový výčnelok trojuholníkovitého tvaru, kde sa nachádzal hodinový stroj, ktorý gróf vlastnoručne zhotovil.

Gróf FORGÁCH bol veľmi šikovný a záľubu mal aj v jemnej mechanike. Do dnešných dní sa aj vďaka jeho úsiliu zachovali dva hodinové stroje. Jeden je vo veži reformovaného kostola a druhý na priečelí budovy fary v obci Slanec.

Slanec, kaštieľ Forgáchovcov, začiatok 19. storočia

Do kaštieľa zaviedol vodu samospádovým systémom za pomoci olovených rúrok. Neskôr zaviedol do kaštieľa elektrinu, ktorá bola dodávaná benzínovým generátorom.

Vo východnom krídle kaštieľa sa nachádzala kuchyňa s priľahlými miestnosťami. V západnom krídle sa nachádzali stajne, pre grófove obľúbené kone a izby pre služobníctvo. V kaštieli sa nachádzala knižnica, ktorú tvorilo 20 000 zväzkov kníh. V kaštieli bola aj zbierka umeleckých diel nemalej hodnoty.

Gróf FORGÁCH bol veľkým milovníkom umenia a zvlášť hudby. V roku 1912 nainštaloval v kaštieli organ, ktorý bol na mechanický pohon a jeho píšťaly a pohon boli umiestnené v troch miestnostiach. Zvláštny bol tým, že mal automatický prehrávací mechanizmus, ktorý po vložení diernej pásky, zahral grófovu obľúbenú skladbu. Na svete existujú posledné tri kusy týchto organov.

Park

Okolo kaštieľa bol park, ktorý bol obohnaný vysokým železným plotom, ktorý bol bohato zdobený. Na južnej strane parku bol udržiavaný záhon ruží, ktorý priťahoval pohľady nejedného návštevníka. V parku sa nachádzali vzácne dreviny dovezené z ďalekých krajín, o ktoré sa starali záhradníci.V parku bol dub, ktorému listy opadali len na veľmi krátku dobu, zvláštne bolo, že listy strácal na jar. Ďalším nezvyčajným stromom, ktorý gróf FORGÁCH dal doviezť z Turecka bol Buk lesný červenolistý (Fagus sylvatica 'Purpurea') s machovými listami. V parku rastie aj jeden z najdlhšie žijúcich stromov na svete Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), ľudovo nazývaný sekvoja. Tento strom bol dovezenýz Kalifornie z USA. Drevo sekvojovcov je odolné voči požiaru. Tento fakt potvrdzuje aj skutočnosť, že do stromu v roku 1931 udrel blesk, ktorý ho však nezapálil, strom prežil a v súčasnosti už miesto po údere blesku nevidno.

Ďalším vzácnym stromom je Ginko dvojlaločné (Gingko biloba). Prirodzene Ginko dvojlaločné rastieiba na malom území pohoria Tianmu Shan v Číne. Popri týchto nezvyčajných, vzácnych stromoch bolo možné v parku nájsť aj platan, javor, morušu, jaseň, pagaštan, tis a mnoho ďalších stromov a krov, ktoré dotvárali ráz parku v okolí kaštieľa.

Atrakciou samotného parku boli viaceré fontány, ktoré využívali vodu privedenú samospádom spod hradného vrchu. Voda sa sa najprv zachytávala vo vodnom rezervoári a potom bola pomocou olovených potrubí rozvádzaná po celom parku. Voda z rezervoára sa využívala aj na zásobovanie plaveckého bazéna. Približné rozmery plaveckého bazéna boli 10 x 12 metrov a hĺbka sa pohybovala v rozmedzí od 1,2 metra do 1,6 metrov.

Smrť grófa Forgácha

Forgáchovský rodový erb

Dňa 29. 02. 1916 (štvrtok) gróf István (Štefan) FORGÁCH vo veku nedožitých 62 rokov zomrel. Panstvo zdedila jeho neter Alžbeta, ktorá udržiavala kaštieľ až do začiatku II. svetovej vojny. Gróf nemal žiadnych priamych dedičov.

Gróf István (Štefan) Forgách

Jeho posledným želaním bolo, aby bol pochovaný v blízkosti svojho obľúbeného Loveckého zámku na Okrúhlom vrchu, kde trávil veľa času. Pozostatky grófa Istvána (Štefana) FORGÁCHA boli uložené v krypte neďaleko Loveckého zámku. Dlho však tam nezostali. Hľadači pokladov jeho pozostatky vytiahli a paradoxne zver, ktorú tak rád lovil, ich rozniesla po okolí.

Zaujímavé fotografie Loveckého zámku (s výrazným vodoznakom AB) z Okrúhleho vrchu je možné nájsť na stránke www.slanskevrchy.sk.

Ešte 23 rokov po smrti grófa bol park, ktorý bol obohnaný plotom, využívaný dedinčanmi, hlavne v nedeľu po bohoslužbách, ako korzo.

Gróf István (Štefan) Forgách na koni neďaleko Nového Salaša

Počas II. svetovej vojny bol kaštieľ poškodený a vojakmi vyrabovaný. Po II. svetovej vojne dostal kaštieľ do správy lesný závod, ktorý ho v roku 1947 nechal zbúrať. Na jeho mieste postavil dom pre riaditeľa lesného závodu.

Veľa z pamiatok bolo zničených. Plavecký bazén bol využívaný ako silážna jama, neskôr bol zasypaný odpadom. Zachrániť sa podarilo len organ. Bol rozobratý a odvezený do kostola v obci Ruskov, kde sa však celý nezmestil, preto sa časť nachádza aj v obci Kokošovce.

Súčasný park je len torzom parku grófa FORGÁCHA. Veľa vzácnych drevín, krov a historických pamiatok (oplotenie, fontány, vodný rezervoár, vodovodné potrubie, ľadová jama) bolo zničených počas nešetrnej výstavby budov, ktoré zasahovali do parku.

Údaje som čerpal hlavne z informačných tabúľ osadených v obci Slanec, z Wikipedie, fotografie grófa Forgácha odtiaľ, odtiaľ, fotografie kaštieľa (sekcia Slanec) odtiaľ, erb odtiaľ

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť