Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Krížom cez Slovenský kras
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Jasovská planina
Jasovská planina

Jasovskou planinou, Slovenský kras Vyšiel som spoza stromu a zbadal som štvormetrové plamene, ktoré sa vzpínali k nebu. Oheň blčal, drevo p [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Tramp okolo Zlatej Bane - Jele...
Tramp okolo Zlatej Bane - Jelení skok

Tramp okolo Zlatej Bane - Jelení skok
Tak ako každý rok, tak aj tento rok sme sa dali dokopy a chystali sme sa na tramp. Zhodli sme sa, že to bud [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Po stopách starých chájd

Udreli mrazy a môj čas bol tu. Slanské vrchy sa vynímali pod snehovým príkrovom. Ťahalo ma to von, do mrazu a zimy. Veľmi pekné slnečné počasie uplynulých dní to všetko ešte umocnilo.

Odbočka doľava vedie k Šťavici a k chate Fricka  Šťavica, minerálny prameň, Slanské vrchy

Zbalil som svoje saky‑paky a už ma Stano viezol (Ďakujem Stano!) na Sigord. O 10.00 h. ukazoval teplomer v aute -10° C. Dobre to začína!

Výstup k Fricke

Stano ma vyložil a ostal som sám. V mraze. Dych sa mi zrážal pred ústami, sneh vŕzgal pod nohami, slnko svietilo, vietor ustal. Paráda!

Strieška na Šťavicou, Slanské vrchy  Druhý prameň Štavice, povyše toho prvého, Slanské vrchy

V spomienkach na staré časy som vyšiel k Šťavici, ktorú som musel ochutnať. Voda bola železitá, taká akú som si pamätal.

V mysli som si predstavil cestu, ktorá ma čakala. Druhý prameň, dlhé mierne stúpanie, sklad dreva, prvá prudká zákruta vľavo, druhá vpravo, čistinka, prameň a pľac dole pod Frickou.

Pomaly som si ukrajoval z cesty hore a spomínal som. Á tu je Igorova skratka. Tu ma skoro trafilo poleno, ktoré vyletelo z lesa. Stará vŕtna súprava stála kedysi tu.

Detail na vyvieranie železitého minerálneho prameňa Štavica, Slanské vrchy  Moja maličkosť, Slanské vrchy  Zasneženou cestou som si vykračoval k chate Fricka, Slanské vrchy

Snehu bolo dosť, no cesta bola prešľapaná, takže som nemusel použiť snežnice. Dorazil som pod Fricku.

Chata Fricka

Vyšľapal som posledný úsek a chata Fricka sa mi objavila v plnej nádhere. Prikrytá pod snehovou čapicou, zaliata v slnečných lúčoch. Slnko bolo zradné. V tieni poriadne prituhovalo. Skontroloval som Fricku, cez škáry som nazrel dovnútra. Chýbali piecky, holé steny, miestnosti bez vybavenia.

Za starých čias boli na Fricke dve piecky, postele, skrine, stôl, stoličky, poličky. Niektorí zvykli zabezpečiť aj určitý servis. Servis spojený s rozložením ohňa v pieckach. Pri odchode sme vždy nazbierali drevo, naštiepali štiepky, aby sme pomohli tomu, ktorý príde po nás.

Chata Fricka, zaliata v slnečných lúčoch, Slanské vrchy  Chata Fricka, pohľad od cesty, Slanské vrchy

Sem tam sme nechali aj nejaké nekaziace sa potraviny, sviečky, zápalky, zošit, perá, ceruzky. Odpadky sme samozrejme vždy po sebe odniesli dole a nielen po sebe. Dokonca sme mali nainštalovanú aj chladničku, kde sme dávali konzervy a sem-tam aj nejakú slaninku.

To však boli staré časy, ktoré sú nenávratne preč a zostávajú už len v spomienkach.

Smer Koľoroš

Staré názvy si už pamätá málo ľudí. Niekedy, na ceste od bývalého SOU Lesníckeho do Hanušovského sedla, stála pekná chata. Chata Koľoroš. Žiaľ ľahla popolom.

Hríbik (turistický smerovník) pod chatou Fricka, Slanské vrchy  Bežkárska stopa na lesnej ceste, Slanské vrchy

Chodník, už nebol vyšľapaný chodcami. Zato sa pekne hadili stopy bežiek. Ja, veľký optimista som vošiel do snehu, veď prejdem. Prd makový! Zabáral som sa do snehu, tak do polky stehien (das 80 cm).

Našiel som si pevnejšie miesto a na nohy šli snežnice. To už bola iná káva! Jasné, že som bežkárom nepošľapal stopu. To by ma určite prekliali. Pekne, vedľa bežkárskej stopy, som si vykračoval pomalými, dlhými krokmi.

Po čase som opustil lesnú cestu a zišiel som do lesa. Toto bolo to pravé orechové! Slnko pekne hrialo, aspoň kým som nebol v tieni. Musel som opatrne našľapovať, aby som sa nevykotil zo snežnicami. Vstávanie z hlbokého snehu je náročné.

V tieni poriadne prituhovalo, Slanské vrchy  Skaly a potok pod snehom, Slanské vrchy  Pri bývalej Koľoroške, Slanské vrchy

Ležíš vyvalený v snehu a chceš si rukami pomôcť. Oprieš sa rukami o sneh, v domnení, že ťa udrží a ruka ti vojde do snehupo ramená. Sneh nie je pevná opora!

Vlčí dol

Prechádzal som okolo skál, prekračoval som potôčiky, ktoré som len tušil pod snehovým príkrovom. Už som vyzeral Vlčí dol. Zapozeral som sa a moje telo sa rozhodlo, že dodrží zákony gravitácie a seklo sebou do snehu. Odopnúť batoh, postaviť sa, pripnúť batoh.

Pekné skalné útvary na spojnici medzi Frickou a Koľorošom, Slanské vrchy  Vlčí dol, smutný pohľad, Slanské vrchy

Našiel som Vlčí dol a videl som pohromu. Strecha zalomená pod náporom snehu. Trocha som dúfal, že sa budem môcť zavesiť niekde dovnútra a stráviť tu noc. Nebolo to možné.

Do Hanušovského sedla

 Zapadajúce slnko pozlátilo koruny stromov, Slanské vrchySlnko sa už pomaly skláňalo k obzoru, svojimi zlatistými lúčmi ešte osvetľovalo vrchné časti korún. Aj hlad sa už hlásil.

Až do Hanušovského sedla som sa dostať nechcel, veď tam bude fúkať. V sedle fúka skoro vždy. Cestou by mal byť starý nepoužívaný senník, tak uvidím.

Cesta bola strašná. Najprv som si myslel, že je vychodená ľuďmi, no čím ďalej, tým viac som sa utvrdzoval v tom, že to tak nie je.

Kto potom vyšľapal cestu? Predsa lesná zver. Zver je múdra, ak si má zvoliť jednoduchšiu cestu, tak si ju zvolí a nebude sa predierať lesom.

Najprv som skúsil bez snežníc, veď je sneh udupaný. Aj by ma udržal. Zver zanecháva malé a hlboké stopy. Veľmi zle sa šlo. Znova som si dal snežnice na nohy a už to bolo znesiteľnejšie.

Noc v starom senníku

Starý senník poskytol strechu nad hlavou, Slanské vrchyVyšiel som na čistinku a na konci, na ľavej strane, sa objavil starý senník. Okolie senníka nepoškvrnené. V snehu neboli žiadne stopy. No aspoň budem mať strechu nad hlavou. Už som vymeriaval vzdialenosť, či bude postačujúca pre zavesenie hamaky. Stačila.

Zase si nemysli, že to bola stavba, ktorá mala 4 steny. Mala len 2 steny a strechu, ale aj to stačilo.

Pripravil som si večeru, teda prevarenú vodu, ktorú som získaval zo snehu. Horúcim čajom som zapíjalpomaly zmrznutý rožok.

Už bola tma a nikde ani živáčika. Zaľahol som do spacáku, reku zavolám domov, aby sa ukľudnili, že ešte žijem. Ani toto sa mi nepodarilo. Bol som mimo pokrytia signálu.

Minul som veľa paliva a času na získanie vody. Mohol som urobiť prieskum okolia, ale nechelo sa mi. To sa mi vypomstilo

Čo sa mi vypomstilo? To až v ďalšom pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Zimný prechod Čiernej hory, Slanské vrchy

 

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť