Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Hore Martinovou dolinou
Hore Martinovou dolinou

Hore Martinovou dolinou Tento rok som toho veľa nenachodil, ani nenabicykloval. Najvyšší čas s tým niečo urobiť. Plánoval som nejaký tramp [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Okolo Čiernej hory a Oblíka

Slnko svietilo, teploty sa zvyšovali. Sneh zmizol už dávno. Už ani na najvyšších kopcoch Slanských vrchov som neregistroval belobu. Naozaj?

Krížom cez hrebeň

Ráno som sa znova ocitol pri bývalom SOÚ lesníckom na Sigorde. Prešiel som pár krokov a jar na mňa silno zatlačila, až som si musel nájsť tiché miestečko v lese, a rýchlo sťahovať nohavice.

Cesta vedie popri potoka Malá delňa, Slanské vrchy  Potok Malá delňa, Slanské vrchy  Moja maličkosť pri potoku Malá delňa, Slanské vrchy

Keď už som mal za sebou prvé zastavenie jari, tak som vykročil na východ. Hore k hrebeňu. Asfaltová cesta ma viedla k bývalej chate Koľoroš. Cesta stúpala. Celý čas. Bez problémov sa to dá zvládnuť. Za trištvrte hodinku som bol pri značke Koľoroš, kde som sa napojil na modrú turistickú značku.

Prameň Malej Delne

Minul som senník, ktorý mi v zime poskytol ako‑také útočisko, ešte pár metrov a už som bol pri prameni Malej Delne. Teplomer ukazoval o 09:38 h. 7° C. Je to sakramentský rozdiel oproti teplote, ktorá tu panovala 22. 01. 2019 (o 09:03 h., -12° C).

Starý a nový senník pri potoku Malá delňa, Slanské vrchy  Senník, ktorý mi v zime poskytol útočisko, Slanské vrchy

Prejdi kurzorom myši ponad obrázok senníka, zobrazí sa senník v zime.

Sadol som si na lavičku, vytiahol som žemľu (vraj fitnes...) a s chuťou som sa pustil do raňajok. Slnko ma príjemne hrialo a nikam som sa neponáhľal. Počúval som štebotanie vtákov, zurčanie vody. Vychutnával som si ten kľud navôkol. Farby lesa sa ešte nestihli prejaviť. Bolo veľmi skoro, sneh zmizol nedávno a tých pár teplých dní ešte nestačilo na prebudenie prírody zo zimného spánku.

Hanušovské sedlo

minule, v zime, som chcel pozrieť Zlatú studňu, no zvolil som si ťažšiu trasu krížom cez Čiernu horu. Tentoraz som si to nenechal ujsť.

 Chladná miestnosť popri ceste, Slanské vrchy  Prameň Malej delne, Slanské vrchy

Na východnej strane hrebeňa Slanských vrchov, kde slnko nedosiahlo svojimi lúčmi, bolo celkom dosť snehu. Nebola to však súvislá snehová vrstva. Z Hanušovského sedla som sa pohodovým krokom dostal k Zlatej studni za 40 minút, čo zodpovedalo aj údaju na hríbiku (45 minút).

Zlatá studňa

Na mieste zvanom Zlatá studňa je pekné umelé jazierko o rozlohe cca 7 árov. Veľmi pekné sedenie a na neďalekom kopčeku chata Lesov SR – Zlatá studňa.

Sedenie vyrobené zo skál a dreva, pekne skomponované. Na brehu jazierka lavička, vyhriata slnkom, ktorá na mňa volala: „Poď, poď si na mňa sadnúť.“. Ja som ju nepočúvol, lebo som si na ňu ľahol. Vyhrial som si chrbát a trocha si ho aj natiahol.

Jazierko pri Zlatej studni, Slanské vrchy  Pekné sedenie pri Zlatej studni, Slanské vrchy

Už-už som sa zberal na ďalšiu cestu, keď som z diaľky započul džavotanie drobizgu. Prišla rodinka, ktorá využila pekné počasie na príjemnú prechádzku, spojenú s opekaním slaninky.

Asfaltová cesta, moja obľúbená asfaltka

Asfaltku, ktorou som stúpal od bývalého SOU Lesníckeho som očakával. To, že ma asfaltka bude sprevádzať cca 80% cesty som teda vôbec neočakával, ale bolo to tak.

Potok, aktívny v dobe topenia snehu, Slanské vrchy  Asfaltová cesta ma sprevádzala hodnú chvíľu, Slanské vrchy  Čoraz častejšie sa objavoval Oblík, Slanské vrchy

Prešiel som hrebeň a zišiel dole k Zlatej studni. Odtiaľto tesne k chate Pod Čiernou horou viedla asfaltka. Ako stvorené na cyklistiku, len nie pre moje nohy.

Cesta sa kľukatila, tiahla a ja som odkrajoval z dnešných kilometrov. Prechádzal som chatovou lokalitou, kde neboli "veľmi prívetiví ľudia". Miesto pozdravu ma upozornili, že som na súkromnom pozemku. Pritom pozemok bol z dvoch tretín obklopený lesom, odkiaľ som aj ja vyšiel. Nemal som ako vedieť, že som na súkromnom pozemku. Slušnosť už je ta-tam, ale možno len majú zlé skúsenosti s ľuďmi, ktorí sú zlí.

Asfaltka vhodná na cyklistiku, Slanské vrchy  V diaľke zasnežené vrcholky Východných Karpát, Slanské vrchy

Nabudúce pôjdem lesným náučným chodníkom Herlica, ktorý vedie na hranici lesa ponad chatovú lokalitu. Aspoň krajina by bola zaujímavejšia.

Cesta bola miestami vysekaná do svahu, do skál. Skaly mi pripadali ako české buchty v pekáči. Vhodné na také popoliezanie (pozdravujem Jessie).

Cesta vysekaná v stráni, Slanské vrchy  Skaly vyzerali ako české buchty v pekáči, Slanské vrchy  Oblík sa čoraz viac približoval, Slanské vrchy

Oblík sa mi čoraz viac približoval a už zaberal hodnú časť výhľadu. Aspoň keď som sa pozeral na juh.

Pod hrbom

Pod hrbom bol prameň, kde som si urobil menší odpočinok, slnko mi vyhrievalo chrbát a ja som sa napchával ovsenými tyčinkami. Vody som mal dosť. Vo vodnom vaku 3 litre vody a pramene po ceste neboli suché.

Prameň Pod hrbom, Slanské vrchy  Trocha zelene pri Oblíku, Slanské vrchy  Brezy, ako z ruského filmu, Slanské vrchy

Aj som trocha tušil, že vody bude dosť, no aj tak som zobral tie 3 litre vody, veď nepôjdem len tak naprázdno. Na kondičku by to malo byť dobré.

Stúpanie

Odtiaľto som začínal stúpať. Mierne, ale skoro stále stúpanie. Áno, po asfaltke. Minul som ešte jeden prameň po pravej strane. Cestou sa mi otvoril výhľad na hrebeň Slanských vrchov, popod stromy presvital sneh. Hore to bude veselé!

Vyrezaná cesta do svahu Oblíka, Slanské vrchy  Výhľad na Lysú a Čiernu horu, Slanské vrchy

Hnedo-sivú farebnú stálosť okolia prerušil hlúčik ihličnanov a briez. Pod brezami trávička, kamene zarastené machom. Brezy a ich okolie boli ako z ruského filmu.

Voľba

Pomaly som stúpal a zároveň obchádzal Oblík. Až som došiel na miesto, kde muselo padnúť rozhodnutie. Kam ďalej? K lúke pod Oblíkom alebo pod Čiernu horu?

Mal som naplánované, že z Údolia obrov dôjdem na Grimov laz, cez sedlo Obracaná studňa, potom na Šimonku, potom cez sedlo Červená mláka na Čiernu horu a späť tam odkiaľ som vyrazil.

Panoráma s výhľadom na Kuriu horu, Čiernu horu a Lysú, Slanské vrchy

Do Údolia obrov som sa mohol dostať dvoma cestami. Rozhodol som sa, že pôjdem o niečo dlhšou cestou a dnešnú noc som chcel stráviť niekde pod Čiernou horou. Keď už je tam tá chata…

Chata pod Čiernou horou

Asfaltová cesta ma doviedla dosť vysoko a viedla aj ďalej, no ja som z nej odbočil na lesnú zvážnicu. Za pár minút som sa ocitol pri Chate pod Čiernou horou, bol som v nadmorskej výške 793 m. n. m., k vrcholu Čiernej hory mi chýbalo ešte 279 výškových metrov.

Chata pod Čiernou horou, Slanské vrchy  Prístrešok pri chata pod Čiernou horou, Slanské vrchy

Pekná chata s príslušenstvom. Kadibudka, dreváreň, ale drevo som nepotreboval, veď si varím na liehu. Ohnisko s lavičkami navôkol a s kvalitným a priestranným prístreškom, za ktorý môžeme ďakovať KST Krokus. Ani som veľmi nemusel uvažovať, kde si natiahnem hamaku.

V okolí chaty bolo ešte plno snehu, vyzeralo to tak, že noc v tejto výške bude chladná. Zatiaľ veselo svietilo slnko, ktoré aj naozaj hrialo, tak som sa tým až tak veľmi netrápil.

Na chatu som došiel o druhej poobede. Mohol som ísť ešte ďalej, ale načo? Mal som tu prameň, strechu nad hlavou. Slniečko bude ešte svietiť také dve hodiny, až kým nezalezie za Čiernu horu.

Slnko za hrebeňom

Natiahol som hamaku, vybral varič, vybavil pár telefonátov a slnko zašlo za Čiernu horu. Citeľne sa ochladilo.

Prameň pri Chate pod Čiernou horou, Slanské vrchy Sneh v okolí Chaty pod Čiernou horou, Slanské vrchy

Na moje nožičky som si už musel zobrať aj ponožky. Chlad je chlad. Doteraz som pobehoval len tak na boso v šľapôčkách. Sem tam zavanul aj vetrík, ktorý ma zas prinútil dať si na hlavu čapicu.

Návšteva

Dnes som postretával pár ľudí, no tak vysoko, v tomto ročnom období a takto neskoro som už neočakával nikoho. Mýlil som sa. Z Hanušoviec si vyšiel na výlet mladý pár, ktorý cestou trocha poblúdil. Preto došli sem hore tak neskoro. Okolie chaty bolo v tieni, ale Lúka pod Oblíkom bola ešte stále zaliata slnečnými lúčmi. (Prečo som nešiel tým smerom!?)

Mal som rozrobený varič, tak som im ponúkol čerstvo uvarený horúci ovocný čaj. Neodmietli. Trocha sme hodili reč. Čaju sa potešili. Vraj nečakali, že budú mať aj teplý čaj. Pomáhať si treba, hoci aj maličkosťami. Už bolo naozaj dosť neskoro a súmrak v dolinách padne raz‑dva. Dopili čaj a odišli.

Voľný čas

Snehu v okolí bolo dosť, Slanské vrchyJa som si urobil večeru, polievku, čaj, ktorým som zapíjal rožok a mal som ešte trocha času. Chcel som si počítať, natiahnutý v hamake, ale bol som unavený. Nie, nie z toho chodenia.

V piatok večer som sa zúčastnil priateľského posedenia, ktoré skončilo dosť neskoro (prakticky až/už dnes, teda v sobotu). Domov som sa dostal okolo 01:00 h. a to som ešte ani nebol zbalenýKým som sa zbalil a pripravil na cestu boli tri hodiny nad ránom.

Budíček som mal o 05:00 h., aby som stíhal rýchlik Poľanu a na neho nadväzujúci autobusový spoj do Zlatej Bane (k Sigordu, resp. k bývalému SOU Lesníckemu). Takže veľa spánku som naozaj nemal. Naštastie Poľana nemeškala, ako počas mojej cesty Pri hľadaní Sokolky alias Haciendy.

Večer a noc

Prezliekol som sa do spacieho, prikryl sa dekou (spacák som nemal, veď nemalo mrznúť, či?) a snažil som sa zaspať. Nedarilo sa.

Počas súmraku majú vtáci chuť čvirikaťneskutočne čvirikať. Chvíľu mi to bránilo v spánku, ale nakoniec ma nedostatok spánku a únava zmohla a zalomil som.

Mrzlo v noci? To až v ďalšom pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Baňa na zlato, Slanské vrchy

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť