Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Na Javorovú veľkou okľukou II....
Na Javorovú veľkou okľukou II.

Na Javorovú veľkou okľukou II. Lákalo ma zísť až do Juskovej Vole. Také dobré orosené by veľmi dobre padlo. Už počas plánovania trasy s [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Baňa na zlato
Baňa na zlato

Baňa na zlato Obloha posiata hviezdami, vyzeralo to na peknú, jasnú noc. Vyšiel mesiac a ja som si myslel, že sa už rozvidnieva. Normálne ma t [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Novoročný výstup na Šimonku

Konečne ustúpilo sychravé a na december veľmi teplé počasie. Už som mal naozaj dosť tej hmly, neustáleho padania drobných kvapiek v podobe mrholenia. Už dobré dva týždne bolo zamračené a Slnko nie a nie vyjsť spoza mrakov.

Hríbik, turistická orientačná tabuľa na Grimovom laze, Slanské vrchy  Grimov laz - Lúka pod Šimonkou, Slanské vrchy

Trocha radosti mi počasie urobilo na Vianoce. Obloha sa vyjasnila a Slnko, neskôr i Mesiac, sa ukázali v svojej plnej sile. Mesiac bol práve v splne.

Zimný spln Mesiaca – Vianočný Mesiac

Počas Vianoc bol Mesiac v splne naposledy v roku 1977 a najbližšie bude až v roku 2034. Teda celkom zaujímavý a nie celkom bežný astronomický úkaz. Prvý spln Mesiaca po zimnom slnovrate sa nazýva Full Cold MoonZimný spln Mesiaca.

Zima, konečne!

Z okna obývačky som sledoval masív Šimonky i Makovice. Ťahalo ma to von. Bola dosť veľká pravdepodobnosť, že z vrcholu Šimonky bude dobrá viditeľnosť Vysokých Tatier. Už len toto by stačilo na to, aby som si vyšľapol na najvyšší bod Slanských vrchov - Šimonku (1092 m).

Slnko vykukuje spoza mladiny, nad Grimovým lazom, Slanské vrchy  Slnko vykukuje nad Grimovým lazom, Slanské vrchy

Ďalšia vec, ktorá mapresvedčila úplne, bol predpoklad na krásny výhľad na vrchy a doliny, ktoré ožiari vychádzajúce Slnko z juhovýchodného svahu Šimonky. Aj moja manželka sa divila, asi rovnako ako ty. Koho by napadlo ísť na Nový rok na nejakú Šimonku? Nakoniec sa ukázalo, že na Šimonke bolo… Ale to až neskôr.

Výhľad na Makovicu, Slanské vrchy  Východ slnka, výhľad na Makovicu, Slanské vrchy

Na Silvestra som si dal len symbolických pár kvapiek sektu a natiahol som si budík, tak, aby som stihol východ Slnka.

Prebudenie

Budík ma ráno zobudil, to je pravda. Rozmýšľal som, či sa mám obliecť. Nemal som dlhý spánok, veď bol Silvester a vítali sme aj Nový rok. Napriek začiatočnej nechuti som sa poobliekal a vyrazil som. A dobre som urobil.

Východ slnka, svah Šimonky s výhľadom na Makovicu, Slanské vrchy  Ja, v pozadí Makovica a vrch vysielača Dubník, Slanské vrchy

Temný les

Od Temného lesa nad Zlatou Baňou som vyrazil o 06:08 h. Na Grimov laz (Sedlo pod Šimonkou) by mi to malo trvať asi 1 hodinu. Taký časový údaj je napísaný aj na turistickom smerovníku - hríbiku. Od Grimovho lazu na Šimonku ďalších 30 minút. Taký je predpoklad.

Do úvahy som musel brať aj to, že je tma. Mesiac pekne osvetľoval všetko navôkol, no v lese mesačný svit skôr škodí, ako by bol na osoh. Prečítaj si príbeh Rankovské skaly, kde vysvetľujem prečo je to tak.

  Slnko predlžuje tiene stromov, Šimonka, Slanské vrchy  Vychádzajúce Slnko predlžuje tiene stromov, Šimonka, Slanské vrchy  Vychádzajúce Slnko sa hrá s tieňmi stromov, Šimonka, Slanské vrchy

Vykročil som rezkým krokom a smeroval som hore do sedla Grimov laz. Na čele mi svietila čelovka. Nedávala síce veľa svetla, no pod nohy som si videl. Druhú výkonnejšiu som ani nevyťahoval, veď načo. Predsa to tu poznám.

Ľadové chodníčky

Cesta hore je miestami popretkávaná prameňmi, ktoré napájajú drobné potôčiky, ktoré sa rozlievajú aj po chodníčkoch. To isté sme zažili aj v roku 1987 počas trampu Makovica - Šimonka (Slanské vrchy). Všetko je pekne zachytené v Kronike T. O. Stratené údolie.

Príchod na vrchol, Šimonka, Slanské vrchy  Na vrchole, Šimonka, Slanské vrchy

Rozdiel bol len v tom, že vtedy sme boli mokrí, no tentoraz to bolo všetko pomrznuté a šmykľavé. Mal som zo sebou nesmeky, ale hroziace pády som ustál aj pomocou turistických palíc, ktoré som aktívne využíval. A aj som sa ponáhľal.

Kufrovanie v tme

Došiel som na rúbanisko. A tu sa to stalo! Niekde som zapotrošil turistickú značku. Ani som sa nesnažil ju hľadať. Brieždilo sa. Viditeľnosť sa minútu po minúte zlepšovala. Šiel som hore, veď nikde inde som ani nemohol ísť.

Šimonka, vrchol, Slanské vrchy  Vysoké Tatry z vrcholu Šimonky, pohľad ponad Sigordský hrebeň, Slanské vrchy

Obišiel som jeden pahorok a zhodnotil som, že som viac na východ ako by som mal byť. Nakoniec po krátkom kufrovaní som našiel aj značku a znova som pridal do kroku.

Čelovka už bola zbytočná, no pre istotu som ju nechal svietiť. Čo keď niekde v okolí bude nejaký silvestrovský poľovník, ktorý by si ma mohol pomýliť s nejakou lovnou zverou? Dúfam, že jedno svetlo ho dokonale zmätie a nebude strieľať.

Na vrchole Šimonky, Slanské vrchy  Vysoké Tatry z Šimonky, Slanské vrchy

Grimov laz - Lúka pod Šimonkou

Došiel som k prameňu, ktorý je pár minút od Grimovho lazu. Ešte jedno mierne stúpanie, posledná zákruta a už som bol pri hríbiku na Grimovom laze. Cesta mi trvala aj s kufrovaním hodinu a štyri minúty.

Šiel som sa pozrieť na lúku, kde som zhodil zo seba batoh. Odložil som čelovku a vybral fotoaparát, ktorý sa už stihol aklimatizovať na mráz.

Vysoké Tatry z vrcholu Šimonky, pohľad ponad Sigordský hrebeň, detail Slanské vrchy  Vysoké Tatry z vrcholu Šimonky, Slanské vrchy

Pozrel som hodinky a Slnkomalo čochvíľa vykuknúť, tak som nahodil batoh späť na chrbát, fotoaparát okolo krku a začal som stúpať na Šimonku.

Sneh

Nebola až taká zima, v porovnaní s teplotou dole v údolí. Klasická teplotná inverzia, studený vzduch je ťažší a sadá do údolia. Teplotu som odhadoval na 10-15C pod bodom mrazu, v údolí mohol byť tak o 5C menej. Tu hore už bola súvislá snehová prikrývka. Mala okolo 15 cm, vrch bol dokonale tuhý, zmrznutý a udržal ma. Veď mrzloskoro dva dni.

Odchádzam z vrcholu, šimonka,, Slanské vrchy  Slnkom zaliata Makovica a Dubník, Slanské vrchy

Východ slnka

Cestička, ktorou už prešla noha nejedného nadšenca turistiky, bola miestami zľadovatelá. Stúpal som k Šimonke, keď sa Slnko rozhodlo, že vykukne spoza obzoru. Chvíľu sa schovávalo za mladinou, aby ma potom mohlo prekvapiť.

Tesne za stúpaním som trocha odbočil doprava za mladinu z ihličnanov, kde som mal krásny výhľad na Makovicu, Dubník a okolité kopce.

Hra tieňa kmeňov a slnečného svitu, Šimonka, Slanské vrchy  Výhľad na Dubník, spod Šimonky, Slanské vrchy  Turisti smerujú k vrcholu Šimonky, Slanské vrchy

Nízke Slnko osvetľovalo Makovicu svojimi šikmými lúčmi. Naľavo od Makovice som videl vysielač na Mošníku (10 km), napravo zas Veľký Milič (41 km). Urobil som pár desiatok záberov vychádzajúceho slnka a šiel som na vrchol.

Šimonka

Slnko vrhalo dlhé tiene stromov, ktoré na lesknúcom snehu vytvárali zaujímavý kontrast. Sneh sa trblietal a jagal. A vietor začal fúkaťPocitová teplota razom klesla o pár stupňov. Už som si vytiahol aj rukavice, ktoré som doteraz nepotreboval.

Mraky v údolí medzi Dubníkom a Makovicou, Šimonka, Slanské vrchy  Mraky pod Makovicou, Šimonka, Slanské vrchy

Na Šimonku som dorazil o 08.21 h. Tieň Šimonky bol na Hermanovskom hrebeni. Celá Čierna hora už bola zaliata Slnkom, rovnako aj Tri chotáre.

Nad Sigordským hrebeňom sa v diaľke čnel pyšný Gerlach, ktorý je vzdialený vzdušnou čiarou 101 km. Viditeľné boli aj iné štíty Vysokých TatierKežmarský štít, Jahňací štít, Lomnický štít, Prostredný hrot a iné.

Sila prírody sa prejavila aj na Šimonke, Slanské vrchy  Pokrútený kmeň stromu pod Šimonkou, Slanské vrchy

Vybral som vrcholovú knihu s perami. Perá som si hneď vstrčil do náprsného vrecka, aby sa trocha ohriali a dalo sa nimi písať. Na vrchole boli dve vrcholové knihy. Možno ako záloha, ale ľudia písali aj do jednej aj do druhej. Ja som to urobil tiežpre istotu.

Turisti na (v)zostupe

Cestou dole som sa ešte vrátil k výhľadu na Makovicu, kde som znova urobil pár fotiek. Tentoraz už bolo Slnko vyššie a aj obloha bola viac modráZapočul som nejaký zvuk pripomínajúci ľudské hlasy. Doteraz som bol sám, tak ma to prekvapilo. Veď kto by lozil na Nový rok na Šimonku, okrem mňa?

Turisti na Grimovom laze, Šimonka, Slanské vrchy  Odpočinok na Grimovom laze, Šimonka, Slanské vrchy

Kto? Ja, ďalej Tatranisti z Prešova (KST Tatran Prešov), ďalší dvaja, ktorí sa vybrali z Hermanovskej strany, ďalej som to už prestal počítať. Aj Zlatá baňa organizovala Novoročný výstup na Šimonku (ak by nefungoval odkaz, tak je aj tu). Veď na Šimonke bolo viac ľudí ako na Hlavnej, či v Prešove, alebo v Košiciach.

Odpočinok na Grimovom laze (Lúke pod Šimonkou)

Došiel som na Grimov laz. Znova. Slnko pekne hrialo a ja som sa neponáhľal. Sadol som si na kmeň stromu, ktorý bol pri ohnisku. Teplý čaj, nejaký ten rožok a slnko urobilo svoje. Už sa mi nechcelo vôbec nikamNa slnku bolo teplo. Bunda a mikina šli dole, slnečné okuliare zas hore.

Pristavili sa pri mne dvaja turisti, z Hermanovskej strany. Vzájomne sme si popriali všetko dobré do Nového rokuPokecali sme o investíciách. Ja som im vysvetľoval, prečo sa nechcem zbaviť svojho brucha. Veď som doňho toľko investoval a len tak sa ho mám zbaviť? 

Turisti na výstupe na Šimonku, hľadaj sú tam, Slanské vrchy  Turisti na zostupe, neďaleko Temného lesa, Slanské vrchy  Turisti, neďaleko Temného lesa, Slanské vrchy

Nakoniec sme sa rozlúčili. Oni šli na Šimonku a ja späť k Temnému lesu.

Cesta späť

Cestou dole som postretával hromadu ľudí. Môj odhad bol, že na Šimonku vyšľapalo na Nový rok okolo 40 ľudí.

Turisti a autá pri Temnom lese, Slanské vrchy  Pohľad na vysielač Dubník od Temného lesa, Slanské vrchy

Keď som ráno parkoval pri Temnom lese, tak som si mohol vyberať miesto, kam zaparkujem. Teraz bol problém aj s parkovaním. Autá stáli všade pri krajnici i na veľkom pľaci, ktoré slúžilo ako provizórne parkovisko.

Tak som začiatok Nového roka 2016 oslávil výstupom na Šimonku. Neľutujem. Počasie vyšlo, výhľady boli prekrásne.

Moje prianie do Nového roka: Prajem ti to isté čo ty mne, len dvakrát toľko. A sme si kvit A sme si kvit! :-)

Viac fotografií v rozlíšení 1024 px je možné nájsť na stránke Fotogalérie

Štatistka trasy:

Prejdené: 8,3 km
Prevýšenie: 438 m
Klesanie: 438 m

Celú prejdenú trasu si môžeš pozrieť tu.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť