Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Hlučná noc nad Dobšinou
Hlučná noc nad Dobšinou

Hlučná noc nad Dobšinou To že som si nenabral vodu pri chate Gápeľ ma dosť znechutilo. Vracať späť sa mi veľmi nechcelo, ale ani pokračov [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Cesta k chate Havrané
Cesta k chate Havrané

Muránska planina 2016, Cesta k chate Havrané Odpočinutý s vytrasenými kosťami po všakovakých masážnych tryskách a bublinkách z bazénov s [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Predchádzajúca časť:

Noc pod tajomným Oblíkom

Šľapem si po asfaltke a hútam, či nájdem batoh, a či bude celý. Trocha som sa obával. Ani nie tak dvojnohých tvorov, veď som ho ukryl a snáď ma nikto nevidel kam. Sem tam sa mi stalo, že lesná zver si pochutnávala na mojich zásobách potravín. Raz sa mi dokonca prekusali k dobrotám aj cez batoh.

Veteráni sa stále využívajú, Slanské vrchy  Štruktúra dreva, Slanské vrchy

Náučným chodníkom: Telekia

Tentoraz sa moje obavy nenaplnili. Batoh som našiel v tom stave v akom som ho zanechal. Tak som si ho naložil na plecia a šiel som po náučnom chodníku Telekia. Niektoré informačné tabule som už videl, ale nie úplne všetky.

Dobrý priateľ

Stúpal som po asfaltke v Údolí obrov vedľa potoka Dobrý priateľ. A Dobrý priateľ toho znesie veľa. V potoku bolo všetko možné aj nemožné.

Vo vode bolo zreteľne vidno ryby, ale aj betónovú rúru. Cez rúru mala pretekať voda, bola však úplne mimo a svoju funkciu už dávno neplnila. Našiel som v ňom aj starú pneumatiku, ktorú som z potoka vybral a položil na kraj cesty. Snáď ju niekto zoberie.

Údolím obrov preteká potok Dobrý priateľ, Slanské vrchy  Na úbočiach sú skalné útvary, Slanské vrchy  Vyššie má ja potok Dobrý priateľ menej vody, Slanské vrchy

Opustil som Dobrého priateľa a začal som stúpať úbočím Kurej hory. Vysekaná cesta do úbočia odhaľovala staré, až neprirodzene poskrúcané korene stromov.

Lúka pod Oblíkom

Sklon úbočia bol slušný, a čím som stúpal vyššie, tým bol strmejší. Už som sa napojil na modrú turistickú značku a cesta sa trocha narovnala. Stúpania už nebudú. Cestu som poznal. O malú chvíľu som už bol na Lúke pod Oblíkom.

Aj klobúk som si našiel (aj keď som ho nestratil), Slanské vrchy  Pod ochranou stromov, Slanské vrchy

Vzhľadom k tomu, že tu je voda asi nebude prekvapením, že práve tu som chcel stráviť noc. Rozťahal som sa na stole, ako vždy. Prezliekol som sa do suchého a vychutnával som pekné slnečné počasie. Umyť som sa ešte nechystal, veď čo keď ešte niekto príde?

Návšteva prvá

Už som nepredpokladal, že by som dnes ešte niekoho stretol. Ale predsa to tak bolo! Pozerám sa na lúku a vidím ako smerom ku mne ide postava a okolo nej pobehuje malý, biely havkáč.

V potoku Dobrý priateľ bola aj pneumatika, Slanské vrchy  Pneumatika z potoka Dobrý priateľ som vytiahol, Slanské vrchy

Maja (volajme ju takto) sa pomaly priblížila a začali sme konverzovať. Určite bude na tom niečo pravdy, že okolie človeka silno ovplyvňuje.

Zapadajúce slnko, chrbát Slanských vrchov, lúka a aj samotný Oblík. Viedli sme rozhovor silno sa dotýkajúci duchovna. Nie som o týchto veciach veľmi presvedčený, ale pred 600 rokmi si každý myslel, že Zem je plochá. Ktovie, čo bude o mesiac?

Slnko už bolo dosť nízko a Maja mala pochybnosti o tom, či trafí do Údolia obrov na asfaltku. Tak som sa ponúkol, že ju odprevadím k odbočke modrej značky. Veci som si nechal na lavici, tak ako boli. Veď kto by tu už takto večer ešte prišiel?

Návšteva druhá

Maju som odprevadil po odbočku. Pomaly som sa vracal späť k chate na Lúke pod Oblíkom. Nešiel som cez lúku, ale naokolo. Rozmýšľal som, že sa poriadne umyjem a potom si pripravím večeru. Pozrel som sa k chate, k lavičkám a tam si on a ona niečo kuchtili.

Skaly sú vode v potoku Dobrý priateľ prekážkou, Slanské vrchy  Poskrúcané korene stromov na úbočí Kurej hory, Slanské vrchy

Prekvapili ma, lebo som naozaj nečakal, že dnes ešte niekoho stretnem. Vyšli sem hore z Petroviec. Radi chodia večer aj v noci. No aspoň nebudem v noci sám. Žiaľ, najedli sa šli späť.

Noc pod Oblíkom

Začal som si pripravovať varič. Zistil som, že som si zo sebou nezobral veternú zástenu. Až teraz som si uvedomil, že tá zástena naozaj je potrebná.

Veď, čo? Uvarím si čaj aj tak. Áno uvaril som, akurát som minul zhruba dvakrát toľko liehu ako bolo obvyklé. Liehový varič a jeho plameň je veľmi háklivý na vietor. Možno to bolo aj preto, že som už skoro vriacu vodu vylial Už skoro vriacu vodu vylial..  Čiastočne aj na seba. Našťastie to šlo najprv na lavicu, až potom na mňa.

Cesta viedla strmým úbočím Kurej hory, Slanské vrchy  Lúka pod Oblíkom, Slanské vrchy

Snažil som sa použiť časť karimatky ako zástenu, ale to nebolo to pravé orechové. Nakoniec som si mätový čaj uvaril. V kľude som sa zjedol dva rožky, ktoré som mal z domu (už mi pomaly liezli krkom, ale ešte to nebolo akútne).

Pomaly sa stmievalo. Odhodlal som sa umyť. Návštev som mal dnes už dosť, hádam už nikto viac nepríde. Tak som sa umyl, dokonca aj s mydlom. Bol som najedený, čistý, tak už sa len hodiť do hajan.

Ležovisko som si urobil na verande chaty, veď som to už mal odskúšané. Neviem, či aj vtáci spolupracovali (nečvirikali, alebo som to nevnímal), ale zaspal som rýchlo.

Nočné prebudenie

Slnko má už zreteľne šikmé lúče, Slanské vrchyPoznáš ten pocit, že by si ešte spal, len niečo, a nevieš presne čo, ti vadí. Tak aj mne niečo vadilo. Áno spal som, len to niečo bolo čoraz neodbytnejšie až som otvoril oči. NIÉ, už je svetlo! A necítil som sa vyspatí a vôbec nie odpočinutý.

Veranda chaty mi trocha clonila svetlo, ktorým bola celá Lúka pod Oblíkom zaliata. Pozrel som sa na hodinky bolo len niečo po druhej hodine nad ránom.

Mesiac vyšiel spoza kopca a celú lúku zalial, takým silným svetlom, že som si myslel, že sarozvidnieva. Musel som si to pozrieť. Vyliezol som z hamaky a… Nádhera!

Ale spánok je spánok. Tak šup späť do hamaky. Do rána ma už nič mimoriadne nezobudilo.

Slnečné ráno

Slnko osvietilo hrebeň Slanských vrchovRáno bolo vzhľadom na dátum (začiatok mája), celkom teplé. Lavice boli v tieni, tak som si nevychutnal hrejivé lúče slnka. Znova som si uvaril mätový čaj. Prečo práve mätový? Lebo mätu som mal rovno pod nosom, asi 5 metrov ďaleko.

Znova som si dal rožky. Aj veľa dobrého sa časom preje. Nabudúce už nebudem brať so sebou také jednotvárne jedlo. Obetujem nejaký ten čas aj na varenie. Aj teraz som mal so sebou aj nejaké polotovary, šošovicu, krúpy, ale mal som čas?

Mal, ale rožky boli so šunkou, syrom, maslom, paštétou. Tak by mi ich bolo ľúto, ak by som ich musel vyhodiť. Tlačil som ich do hlavy a predsavzal si, že nabudúce si ich neurobím tak veľa.

Smer Oblík

Bol som tu niekoľkokrát, ale cestu na Oblík som neprešiel. Tentoraz som si náučný chodník chcel pozrieť. Zbalil som sa a niečo pred deviatou som prešiel mohutnou bránou a ocitol som sa v moci Oblíka.

Ako dopadla moja cesta Oblíkom? Sleduj stránku www.estefan.sk a ukojíš si svoju zvedavosť.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Cesta hore, dole hore a zasa dole, Slanské vrchy

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť