Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Zimný vander, Muránska planina...
Zimný vander, Muránska planina - k Nižnej Kľakovej

Zimný vander, Muránska planina - k Nižnej Kľakovej Cez závoj spánku sa ku mne predral nepríjemný zvuk budíka. Zvuk som už registroval, len  [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Cez Mošník
Cez Mošník

Cez Mošník V diaľke som objavil známe útvary na vrchole kopca. Á, tak tam ste! Už som vedel, že sa mám vrátiť a aj to, ktorým smerom sa m [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Na pivo okolo Praporca

Pred týždňom sme si vyšli s rodinkou na výlet do Údolia obrov. Zastavili sme sa aj na Chate Hermanovce, kde cez výdajné okienko podávali občerstvenie. Mne sa až slinky začali zbiehať, keď som videl načapované pivo. Žiaľ, bol som vodič, tak som si chuť na pivo nechal zájsť.

Zlatá Baňa v Dolinke, Slanské vrchy  Potok v Dolinke nad Zlatou Baňou, Slanské vrchy

Hore na hrebeň Slanských vrchov

Svoj výstup som začal v Zlatej Bani v piatok o 09:22 h. Minuli ma traja turisti, ktorí šli po asfaltke smerom k Temnému lesu. Ja som sa vybral známou cestou okolo Bane na zlato, po starej rozbitej panelovej ceste.

Touto cestou som šiel viackrát. Raz, keď som bol v Temnom lese a druhýkrát, keď som bol s Biancou a urobili sme 15 km okruh, s výstupom na Šimonku. V obidvoch prípadoch som na hrebeň šiel odtiaľto. Obidvakrát (dodržujem spisovnú slovenčinu) bola cesta spoločná len po križovatku lesných ciest.

Hore na hrebeň ma sprevádzali aj takéto potôčiky, Slanské vrchy  Ponechané semenáče, Slanské vrchy  Poškodený prameň pod Grimovým lazom, Slanské vrchy

Aj teraz som sa vybral na hrebeň inou trasou. Chvíľu som sledoval zvážnicu, ktorá sa už v stúpaní strácala. Vyššie sa mi pod nohy priplietla ďalšiu zvážnicu, ktorá ma mala doviesť až skoro k prameňu na ceste od Temného lesa na Grimov laz. A ma aj doviedla.

Cesta sa už narovnala a viedla ma západným úbočím smerom na juh. Sem tam som prekročil nejaký ten spadnutý strom, pokecal som si so srncom, ktorý prebehol cez cestu. Ja som na neho hovoril kľudným hlasom a on na mňa len štekal. Nepochopiteľné!

Najprv som započul len hlasy, o niečo neskôr som rozoznal medzi vetvami porastu aj osoby, ktoré stúpali po zelenej značke. Zistil som, že to sú turisti, ktorí ma míňali dole v Zlatej Bani. Takže časovo to je to isté, akurát po značke je to menej namáhavé.

Druhý prameň pod Grimovým lazom, Slanské vrchy  Traja turisti, Slanské vrchy

Kúščok sme šli spoločne. S prameňom sa niečo stalo, lebo bol rozpadnutý. Neviem čo. Voda? Ľad? Vietor? Len dúfam, že nie obyčajný vandalizmus.

Pri prameni som sa chvíľu zdržal. Turistov som dobehol, tesne pred Grimovým lazom. Ozval som sa a vyvolal som úľak, čo som ani neplánoval. Prehodili sme pár slov. Ja som im odporúčal trasu hore na Šimonku a potom Hermanovským hrebeňom až k sedlu Červená mláka a späť do Zlatej Bane.

Grimov laz

Nikam som sa neplašil, tak som si užíval pekného počasia, kľudu a samoty v prírode. Šiel som si pozrieť spadnutý prístrešok, ktorý postavili v roku 2006 KST Perún zo Zámutova (Klub Slovenských Turistov). Škoda, že spadol. Utrhli sa podpery, ktorými boli uchytené trámy v betóne (Vietor? Sneh? Úmyselné konanie?) Zložil som sa na lavičkách pri prístrešku, vybral som si tyčinky a pustil som sa do desiaty. Kochal som sa výhľadom.

Grimov laz a studňa, Slanské vrchy  Grimov laz, spadnutý prístrešok, Slanské vrchy

Studňa a lavička na Grimovom laze

Skontroloval som studňu. Vedro má v mieste zvaru odtrhnuté obe ušká! Prosím Ťa, ak pôjdeš na Grimov laz, zober so sebou väčší klinec a drôt. Klincom sa bude dať preraziť diera do boku vedra v mieste ušiek a drôtom ho bude možné pripevniť o reťaz. Tým bude naberanie znova funkčné.

Ďalej som si bol obzrieť peknú drevenú lavičku. Bodaj by viacerí zamilovaní muži osádzali také lavičky v prírode aj pre svoje milované žienky.

Skaly, balvany a posed

K Obracanej studni vedie zelená turistická značka. Šiel som po nej už niekoľkokrát, ba dokonca aj potme. Možno práve preto som si nestihol všimnúť nakopené skaly hneď vedľa cesty.

Tentoraz som si ich všimol a mal som aj čas. Vedľa drevený posed, ktorý svoj vrchol funkčnosti má za sebou. Napriek tomu som na neho rozhodol vyliezť, sadol som si a pozoroval okolie. Vtáci štebotali. Pofukoval svieži vetrík, posed nebol uzavretý z každej strany, tak som ho aj výraznejšie cítil.

Skaly a balvany, Slanské vrchy  Na posede, Slanské vrchy

Naľavo od posedu kopa skál a balvanov. Vyzeralo to tak, ako keby to tu vyklopili z korby nejakého obrovského nákladiaka. Zišiel som k úpätiu skál, kde boli samostatné balvany. Vyliezol som až na vrchol a postupne som zišiel smerom k ceste. V najvyššom mieste som bol nejakých 8 metrov nad úrovňou terénu.

Okolo Praporca

Odpojil som sa od zelenej turistickej značky a pokračoval som ďalej po zvážnici, ktorá obchádzala Praporec. Chcel som dôjsť na Chatu Javorová a aj toto bola jedna z ciest, ktorú som ešte nemal prejdenú.

Prírodabola prebudená. Listy sa zeleneli čerstvou svetlou zelenou farbou. Okolo Praporca vedie jedna zvážnica, ktorá má niekoľko dosť výrazných obchádzok, ktoré som si skrátil. Bolo to o niečo namáhavejšie, ale ušetril som asi 200 metrov. Ďalšia z tzv. „Igorových skratiek“ Igorova skratka.

Stromy sa už zazelenali, Slanské vrchy  Lúka na Poľanke, Slanské vrchy

Na Poľanke som si ľahol na brucho a zapozeral som sa na fialky. Odfotil som si Fialku sutinovú pestrú, lat.: Viola saxatilis subsp. polychroma a aj Fialku roľnú, lat.: Viola arvensis. Asi po jednom kilometri som dorazil na Javorovú.

Javorová

Na Javorovej je chata Lesov SR, kde je pekné sedenie pod strechou, a čo je najpodstatnejšie: VODA! Plánoval som, že práve tu sa zložím na noc.

Pri chate už boli cyklisti, ktorí si vyšli na cyklotúru. Veď čo? Bolo pekne, teplo, prečo to nevyužiť. Šiel som k prameňu, kde som si nabral čerstvej, chladnej vody. Cyklisti sa medzitým pobrali preč. Ostali už len traja, o ktorých som si myslel, že sú tiež s bicyklami.

Fialka sutinová pestrá, lat.: Viola saxatilis subsp. polychroma, Poľanka, Slanské vrchy  Fialku roľnú, lat.: Viola arvensis, Poľanka, Slanské vrchy

Neboli. Boli to traja kamaráti, ktorí mohli mať o niečo viac ako 50 rokov a chodievali do prírody. A neprestáva ich to baviť! Vraj sex je pre chudobných a doma topoznajú.

Cesta k Chate Hermanovce

Bolo 13:09 h. bolo teplo a ja som bol smädný. Jasné, bola tu voda, ale hneď som si spomenul na Janku z Chaty Hermanovce a na čapované pivo (píšem o tom hneď v úvode). Zobral som telefón (ved bol prípad núdze) a zavolal som Janke. Len tak pre istotu. Chata mala výdajné okienko otvorené!

Zhodnotil som čas (13:30 h.), prevýšenie (400 m), vzdialenosť (5 km) a moju únavu (dá še). Jasné, že tam idem! Chvíľu som šiel po značke, ktorú som rýchlo opustil. Prešiel som do doliny potoka, ktorý pramení na Obracanej studni a pri Krížnych cestách sa vlieva do Starého potoka. Šiel som cestami aj necestami a to doslova.

Predieral som sa lesným porastom, sem-tam som naďabil na lesnú prť. Schádzal som dole kamenistým, prudkým svahom, až kým som nevyšiel na lesnej ceste, ktorá ma mala veľkým oblúkom doviesť na Stredný hrúnok. Či skôr na OM (odvozné miesto) tesne pod Stredným hrúnkom.

Kamenistá necesta dole brehom, Slanské vrchy  Skotúľaný balvan, Slanské vrchy  Lesná prť, Slanské vrchy

Odtiaľto mi bola cesta známa, lebo som tadeto šiel pred troma týždňami s Biancou. Zase necestou, lesom, kúsok po lesnej ceste, odbočka doľava. Samozrejme nenechal som si ujsť krásny ovocný strom na Konskej lúke. Potom trocha klesania, zákruta s výhľadom na Hermanovské skaly a zasa klesanie. A už som bol na asfaltke v Údolí obrov.

Tu niekde som si zašil batoh, veď ho nebudem vláčiť, keď pôjdem tadeto aj späť (snáď). Ďalší kilometer a už som držal v ruke čerstvo načapovaný orosený pollitrák so zlatavým mokom a peknou penovou čapicou.

Ovocný strom na Konskej lúke, Slanské vrchy  Hermanovské skaly, Slanské vrchy

Od chaty Javorová mi to trvalo približne jednu hodinu a 10 minút, čo je podľa mňa celkom slušný výkon, s batohom na chrbte.

Odpočinok pri pive

Prvé a druhé pivo bolo len tak, od smädu. Na slnku som si začal sušiť svoje veci. A nielen veci, ale svoje nožičke. Bol som vonku tak som sa aj vyzul, aby aj moje nohy sa trocha preľuftovali (žiaľ papučky som si nechal v batohu).

Porozprávali sme sa s Jankou, Korona doľahla aj na Chatu Hermanovce. Pozrušované školské výlety, školy v prírode. Aspoň využila neobsadenosť izieb na ich rekonštrukciu.

Tretie a štvrté pivo som si už vychutnával. Dal som si výbornú hustú kapustovú polievkuPopíjal som aj piate a šieste pivo. Popritom som pozoroval okolie a ľudí, ktorí sa tu zišli.

Na pive u Janky na Chate Hermanovce, Slanské vrchy  Dedko Janko, Chata Hermanovce, Slanské vrchy

Sledoval som Tonyho, ktorý šikovne prijímal a vybavoval objednávky. Tony je Angličan, ktorý žije na Slovensku 13 rokov. Po slovensky vie „pivo“, „trinásť“ a ešte pár slov. Za ženu si zobral Slovenku a páči sa mu tu.

Ďalej tu bola partia, ktorá prešla zo Zlatej Bane a mala vekový priemer do 25 rokov. Ďalšia partia s vekovým priemerom asi 70 rokov sedela obďaleč.

K vedľajšiemu stolu si sadol dedko Jano s dcérou. Vo výraze jeho tváre bolo vidno celý jeho život a sršal z neho optimizmus!

Páčilo sa mi tu! Všetko pekné sa raz skončí, tak po dvoch hodinách už bolo načase sa aj zodvihnúť. Tak som zaplatil, poďakoval, rozlúčil a vyrazil som. Najprv nájsť batoh a potom aj nejaké nocľažisko.

Už som tušil, kde asi budem spať, no vôbec som netušil koho ešte dnes stretnem.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Noc pod tajomným Oblíkom, Slanské vrchy

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť