Mrazivý vander v Slanských vrchoch
Malá Fatra, hrebeňovka
Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Po hranici cez Poloniny
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Odlet z Toronta
Odlet z Toronta

Odlet z Toronta Posledná noc. V Kanade. Naozaj posledná. Každý s ňou naložil po svojom. Soviak a Novis sa vybrali s Marošom na prezeranie no [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Muránska planina v zime, Slneč...
Muránska planina v zime, Slnečná Mochnatá

Muránska planina v zime, Slnečná Mochnatá Slnko, hneď ako vykuklo spoza vrcholcov stromov, ožiarilo všetko navôkol. Sneh sa prekrásne jagal  [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Na Márovky so Stanom

Vraví sa, že neplánované veci zvyknú dopadnúť najlepšie. Ako to všetko začalo?

Začalo to v sobotu, tým, že som si prichystal turistické topánky pred dvere a batoh do kuchyne. Vyrážať som chcel v nedeľu ráno a v tom… Niekto zvoní pri dverách. Prišiel Stano (veľmi dobrý sused!) a hneď sa pýtal:

  • Ideš na túru?
  • Idem, zajtra skoro ráno.
  • Aj by som šiel s Tebou
  • Veď poď, budem len rád, aspoň pokecáme.

Dodržiavanie zákonov a nariadení

Samozrejme sme dodržiavali všetky nariadenia, zákony a vyhlášky. Každý samostatne, mali sme prekrytia tvárí a dodržiavali sme predpísané rozostupy. To len vysvetlenie pre štátne inštitúcie.

Nočný výšľap

Zaparkoval som v Skároši o pol piatej ráno a chystali sme sa na pochod. V dedine sme ešte čelovky nepotrebovali, ale mal som ju po ruke, či vlastne po vrecku.

Myš na ceste s dokonalým mimikry, Slanské vrchy  Stano lieta vpredu, Slanské vrchy

Pri brode potoka Márovka som už čelovku nasadil na hlavu a zapol ju. Bez nej bola tma ako v rohu. Bez problémov sme prebrodili potok Márovka. Ja som prešiel krížom cez vodu a Stano, verný svojmu menu, preplachtil cez neho.

Míňal som známe miesta, veď som tu bol pred necelými 3 týždňami. Tentoraz som si všímal aj okolie. Zbadal som aj starý mlyn, ktorý mi predtým unikol pozornosti (toto vôbec nechápem, lebo som šiel za vidna).

Minuli sme kameňolom a na ceste som zbadal, že sa niečo hýbe. Bol to hlodavec, ktorý skackal po zmrznutej ceste (asi myš, klikni na fotku a otvorí sa väčší obrázok v novom okne). Mohlo byť okolo -8º C. Maskovanie mal dokonalé (ten hlodavec)! Ak by sa nehýbal, nemal som šancu si ho všimnúť. Dokonale splýval s pozadím.

Stúpali sme po zmrznutej lesnej ceste. Stúpanie nebolo výrazné, ale stále. Stano si to šinul vpredu a ja som sa za ním vliekol ako nejaký chvostík. Začalo sa rozvidnievať.

Štátna hranica

Došli sme na najsevernejší bod Maďarska, kde bol altánok kruhového tvaru (typický pre túto časť Slanských vrchov) a informačná tabuľa – Lúky Oláh. Sadol som si na lavičku v altánku, aby som si odpočinul. Stano plný energie pobehoval okolo. Ja som bol rád, že sedím. To som však ešte nevedel, čo ma čaká.

Najsevernejší bod Maďarska s altánkom, Slanské vrchy  Stano už letí na Skárošskú vyhliadku, Slanské vrchy

Skárošská vyhliadka

Vyšiel som z altánku a Stano si už veselo vykračoval k Skárošskej vyhliadke. Ja som sa pozrel hore za ním a hneď som stratil chuť. Taký stupák! Krátky, ale strmý. Nakoniec aj ja som vyšiel na Skárošskú vyhliadku, kde už boli dvaja turisti. Mali tam rozložený statív a fotili. Aj ja som urobil pár fotiek.

Stano na Skárošskej vyhliadke, Slanské vrchy  Stano a moja maličkosť na Skárošskej vyhliadke, Slanské vrchy

Tatry zo Skárošskej vyhliadky

Bolo vidno Vysoké Tatry. Slabučko, ale bolo! Ja som si ich pozrel až doma na fotkách. Rýchlo som urobil pár fotiek, bola zima. Pocitová teplota bolo niekde okolo -15º C. Hneď som prosil Stana, aby mi pozapínal vetráky pod pazuchami na mojej bunde.

Driapeme sa na Veľký Milič, Slanské vrchy  Na veľkom Miliči, Slanské vrchy

Friškom sme pokračovali ďalej. Medzi stromami, v lese to nebolo až také hrozné. Vietor nefúkal a teplota o 07.00 h. bola len -5º C a začalo vychádzať slnko.

Veľký Milič

Prešli sme sedlo pod Veľkým Miličom a vystúpali sme na Veľký Milič. Veľký betónový monolit nám s určitosťou oznamoval, že sme na vrchole. Okrem toho tu bolo aj nekryté sedenie s ohniskom, ktoré sme vzhľadom k počasiu ani nevyužili (ešte stále pofukoval mierny vetrík).

Stano na vyhliadkovej veži Károlyi kilátó, Slanské vrchy  Vyhliadková veža Károlyi kilátó, Slanské vrchy  Hrad Füzér v Maďarsku, Slanské vrchy

O necelých 10 minút sme došli k vyhliadkovej vežiKárolyi kilátó“, odkiaľ bol veľmi pekný výhľad na hrad Füzér v Maďarsku.

Po hranici

Pokračovali sme po štátnej hranici ďalej na juhovýchod. Zhruba po dvoch kilometroch a dosť výraznom klesaní sme došli na koniec Britkej dolinky. Bolo načase pozrieť sa do mapy a na vzdialenosti, ktoré nás ešte čakajú.

Panoráma s hradom Füzér v Maďarsku, Slanské vrchy

Mohli sme pokračovať po hranici cca 2 kilometre dole a potom späť hore ďalšie 2 kilometere, alebo si to reznúť dole svahom necelý kilometer. Rezli sme si to! Vyšli sme pri posede, pod chatou Kopáska, ktorú som tiež chcel vidieť. Chcel som vidieť aj prameň Bodnár, ale prameň bol na tej dlhšej trase a nedá sa vždy všetko.

Chata Kopáska

V dolinke pod Chatou Kopáska som si obzrel prameň. Strieška prameňa bola posunutá v dôsledku pádu stromov, ktoré zničili celé pramenisko. Strieška prežila. Vyšli sme kopcom k chate Kopáska.

Stále po hranici na juhovýchod, Slanské vrchy  Za skalami v Britkej doline, Slanské vrchy  Pomaly klesáme, ale sme stále na hranici, Slanské vrchy

Je to veľká priestranná chata Lesov SR. Jednoducho, ale účelne vybavená. Spred chaty je pekný výhľad na celú Východoslovenskú nížinu (ak je pekné počasie).

Urobili sme si, krátky odpočinok. Slnko hrialo, vietor pofukoval len občas, tak bolo super. Nohy si odpočinuli a my sme pokračovali ďalej smerom k sedlu Malý Milič.

Chata Kopáska, Slanské vrchy  Deja vu - VI. Tramp na Slanské vrchy

Sedlo Malý Milič

Od chaty Kopáska som si to namieril dole po asfaltke. Ešte dobre, že zo správneho smeru sa blížil pes aj so svojou paňou. Hneď som sa zorientoval a začali sme stúpať (znova). Stano plachtil vpredu a krúžil, kým som ho ja dobiehal. Snehu bolo na tomto mieste fakt dosť.

Po stúpaní sme vyšli na asfaltku, ktorá nás doviedla k chate v sedle Malý Milič. Tu som to už poznal. Zložili sme sa v altánku, každý si vybral to svoje. Ja doma pripravené rožky, teplý čaj z termosky. Stano sa nezaprel a zobral zo sebou jedlo ako pre celý regiment.

Cesta k sedlu Malý Milič, Slanské vrchy  Cesta k Malej Márovke, Slanské vrchy  Studnička Márovka pri Malej Márovke, Slanské vrchy

Ďalší objekt, ktorý mi v zime ušiel pozornosti bol prameň, ktorý bol poniže sedla. Tentoraz som na to dával pozor. Objavil som prívodné potrubie, ktorá privádzala vodu z prameňa. Ešte stále mrzlo a voda cez potrubie nepretekala, no v prameni bolo vody dosť.

K Veľkej Márovke

Široká cesta s miernym sklonom nám dávala priestor na rozhovor. Rozprávali sme sa o všetkom možnom aj nemožnom. Cesta ubiehala jedna radosť. Pri odpočívadle Suchá hora sme naďabili na partiu turistov.

Kamenný trolovia, ktorými sa nechal inšpirovať aj B. Schwab pri troloch z filmu Frozen, Slanské vrchy  Celý deň boli teploty pod nulou, Slanské vrchy

Minuli sme Malú Márovkú aj Vlašskú lúku a dorazili sme k Veľkej Márovke. Pozrel som si búdu, kde som minule prespal. Ani sme sa nezdržiavali, pokračovali sme ďalej.

Pozrel som si studničku Márovku, ktorá bol pri ceste. Túto som si minule tiež nevšimol, ale som ju ani nehľadal.

Do Skároša

Odtiaľtolen doledo Skároša. Aspoň som si to myslel. Prechádzali sme miestom, kde H. CH. Andersen sa nechal inšpirovať kamenných trolmi v rozprávke Frozen (či skôr dizajnér B. Schwab). Snehu už bolo pomenej a aj teplota okolia bola iná ako na snehových poliach.

Stano si všimol, že cesta robí veľkú okľuku. Neskrátime si ju? Prečo nie? Tak sme si to skrátili, tak že sme urobili o jeden kilometer naviac (ďalšia Igorova skratka). Ako? Jednoducho. Pri tom skrátení sme vyšli na pravú stranu Židovského potoka (v smere toku). Správne sme mali byť jeho na ľavej strane.

Panoráma od ȟorárne Červený vrch, Slanské vrchy

Neľutujem. Boli sme na slnečnejšej strane, teplejšej strane. A sa tak aj volá Teplá stráň. Bolo cítiť prúdenie teplého vzduchu ako stúpa hore po stráni. Krásne výhľady do doliny Židovského potoka, ale aj do doliny Panského lesa. Obišli sme horáreň Červený vrch s krásnym výhľadom na jazerá v Čani a v Geči a aj na Košice. K autu v Skároši sme došli vo veľmi dobrom čase! Boli len dve hodiny popoludní.

Štatistika túry:

Prejdených: 25,7 km (podľa GPS)
Stúpania: 1 128 m
Klesania: 1 128 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa túry.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii

Pridať komentár