Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Chata Volovec, jesenný vander
Chata Volovec, jesenný vander

Chata Volovec, jesenný vander Došli sme na Chatu Volovec, alebo Chatu pod Volovcom. To si sa už určite dovtípil. Na tejto chate som bol asi pred [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Čergov - KUW
Čergov - KUW

Čergov - KUW Časy sa menia a my tiež, preto sa čas medzi jednotlivými trampmi čoraz viac predlžuje. A aj prítomnosť sa dosť redukuje. Má t [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Predchádzajúca časť:


Lúka pod Oblíkom

Užil som si to! Naďabil som na ňu, rovno v lese. Sadli sme si. Široko-ďaleko nikto. Tak prečo to nevyužiť. Ja som sa na ňu zapozeral, dychčal som. Bola vlhká, po čase už začala celkom pekne čvachtať. Šmýkalo sa mi na nej. Nedal som si pozor a zospodu som vystriekol až... Triaška mi prebehla po celom tele!

Počkaj, počkaj, aby nedošlo k nedorozumeniu! Tu je vysvetlenie mojich slov:

Už v lese som videl, že predo mnou je cesta, ktorú som hľadal. Využil som to, že viedla tým istým smerom ako som mal namierené ja. Jasné, že som sa na ňu zapozeral a dychčal som, lebo som práve zišiel z Ivanovho vrchu. Cesta bola vlhká a šmýkalo sa mi na nej. V blate mi čvachtali nohy, a keď som si nedal pozor, tak som naozaj vystriekol. Vodu. Vodu spod nôh až k ramenám. Striaslo ma, lebo voda bola studená.

Zajacova chata, Slanské vrchy  Rozvodnený Hermanovský potok, Slanské vrchy

Hlboké vyjazdené koľaje a šmykľavé ílovité blato spôsobilo, že párkrát som sa poriadne šmykol. Ani som nevedel, že dokážem tak poskladať nohy. Raz som si musel pomôcť aj rukami. Radšej mať špinavé ruky od blata, ako celé telo. Našťastie bolo len pár prípadov LTT (LTT - Len Tak Tak).

Rozvodnený Hermanovský potok, Zajacova chata a Krížne cesty

Prudké klesanie sa už konečne umúdrilo a cesta už mala normálny spád. Zlé na tom bolo to, že to, čo som zišiel, by som mal aj vyjsť.

z diaľky som počul hukot vody. Vyšiel som spoza zákruty a už som to aj videl. Valiace sa masy vody! Cesta bola zaliata. Nie zakliata, ale zaliata vodou.

Delo na krížnych cestách, Slanské vrchy  Salamandra škvrnitá, lat.: Salamandra salamandra, Slanské vrchy

Ak som chcel pokračovať ďalej, musel som rozvodnený Hermanovský potok prebrodiť. Ešte dobre, že som mal návleky na nohách. Voda bola vyššie ako vrch mojich topánok, takže bez návlekov, by voda do topánok natiekla určite.

Hravo som prešiel potok a objavil som Zajacovu chatu. Pekný udržiavaný areál. Nezdržiaval som sa a došiel som až ku Krížnym cestám. Odtiaľto viedla zelená aj modrá turistická značka súbežne do Hermanoviec nad Topľou.

Delo

Okolo prešiel otec zo synom na motorke, popozeral som turistické smerovníky a zbadal som delo. Normálne veľké delo, síce nefunkčné, ale čo by tu robilo funkčné delo. Nie? Zdržal som sa, aby som cvakol pár efektných záberov.

V nohách som už mal dosť kilometrov, tak som si zložil batoh, sadol na lavičku a vybral ďalšiu ovsenú tyčinku, ktorú som aj zjedol.

Údolie obrov

Do Údolia obrov mi to malo trvať nejakých 25 minút. Aj by mi to tak trvalo, keby som sa nepristavil kvôli foteniu Salamandry škvrnitej lat: Salamandra salamandra.

Došiel som k bývalej ubytovni ZEOCEM-u, chate mjr. Kukoreliho, chate Hermanovce. Pokecal som si s majiteľkou. O dva týždne otvárajú, spolu s kuchyňou, ubytovaním a bazénom. Asi sem prídem zas a pozriem si aj Hermanovské skaly, ktoré som tentoraz vynechal. Možno práve kvôli tomu, avby som mal dôvod sa sem znova vrátiť.

Údolie Obrov, Starý potok, Slanské vrchy  Minerálny prameň, pri bývalej chate mjr. Kukoreliho, Slanské vrchy

Oproti som sa osviežil, naozaj výbornou minerálnou vodou vytekajúcej z prameňa. Vyzerala, že je železitá, posudzujúc podľa usadenín naokolo. Neďaleko (5 m) kryté sedenie s ohniskom.

Prešiel som už kus cesty a došiel som k hríbiku, ktorý oznamoval, že som v Údolí obrov. Tu som odbočil do lesa smerom na Lúku pod Oblíkom. Cestou som si chcel pozrieť aj Obriu nohu.

Späť k Obrej nohe

Cestou som si popozeral pekné miesta vhodné na posedenie s rodinou, priateľmi. Chodník mi utekal pod nohami jedna radosť. Chodník začal stúpať a ja som dychčal, tým viac, čím som bol vyššie. Až skoro na vrchole som si všimol, že nevidím značku. Našiel som ju, ale obišiel som miesto, kde by mala byť Obria noha.

Obria noha, Údolie Obrov, Slanské vrchy  Obria noha, detail. Údolie Obrov, Slanské vrchy

Obriu nohu som si chcel pozrieť, tak mi nezostávalo nič iné, len sa vrátiť po turistickom chodníku. Batoh som si zložil a šiel som len tak, naľahko. Pár desiatok výškových metrov som stratil, ale nohu som našiel a aj odfotil.

Vrátil som sa späť k batohu, ktorý som tiež našiel. Stratil som niečo iné. Čo, to som ešte vtedy nevedel. Nie, nebola to moja nevinnosť a ani mladosť.

Na Šoľavej

Prechádzal som hustým mladým lesom a aj mraky začínali hustnúť. Dosť sa zotmelo. Bolo síce len 5 hodín (17:00 SELČ), ale bolo poriadne šero. V lese, jasné, že v lese.

V lese sa zotmelo, Slanské vrchy  Na Šoľavej, prameň, Slanské vrchy

Už sa mi aj zdalo, že počujem padanie dažďových kvapiek. Na mňa zatiaľ nedopadali, lebo som bol pod hustými korunami mladých stromov. Pchee! Aký som bol naivný!

Samozrejme, že dažďové kvapky na mňa nedopadli, lebo vôbec nepršalo. To len voda z prameňa na Šolavej vydávala ten zvuk.

Zhodil som batoh. Umyl som sa, osviežil. Posedel som trocha a vydal som sa na cestu. Cestou na Lúku pod Oblíkom som odfotil ďalšiu obriu nohu. Tentoraz to bola moja.

Lúka pod Oblíkom

Za 15 minút som dorazil k Lúke pod Oblíkom. Zamračené, všade voda, blato, vlhko. Šiel som sa pozrieť k chate, ktorá bola na severovýchodnom konci lúky. Lúka dostatočne premočená, v okolí chaty však bolo vlhkosti o niečo menej.

Druhá obria stopa, tentoraz moja, Slanské vrchy  Lúka pod Oblíkom, blato, mokro, Slanské vrchy

Lúka sa nachádza v nadmorskej výške 645–690 m n. m. s výmerou 7 ha. Lúka leží na mieste prameniska a je výrazne podmáčaná (čo som zistil aj sám). Pokrývajú ju najmä vlhkomilné lúčne spoločenstvá a patria k biotopom národného významu. V minulosti bola pravidelne kosená. V súčastnosti sa využíva najmä na lesnícke a poľovnícke účely.

Zdroj – náučná tabuľa

To, že je využívaná aj na poľovnícke účely som videl, lebo na západnej strane lúky bol ďalší domček na stračej nôžke – posed.

Za chatou, začínal náučný chodník na Oblík, ktorý viedol popod obrovský spadnutý strom. Národná prírodná rezervácia Oblík predstavuje sopečný kužeľ s výskytom zachovalých lesných spoločenstiev jaseňových javorín, a lipových javorín a sprístupňuje územie za účelom vedeckého výskumu.

Zdroj – tabuľa NPR Oblík

Chata na Lúke pod Oblom

Chata typická, predpokladám, že by tam mala byť predsieň, kuchyňa a väčšia obývacia miestnosť s kachľovcom. Pred chatou na slnku (ak by svietilo), sedenie, ohnisko. Napravo od neho prameň, ktorý pramenil z opačnej strany, ako by som si predstavoval. Ako? Väčšina prameňov vyteká v smere sklonu kopca, tento bol presne opačne. Ešte som nevedel prečo, ale už viem. Aj ty sa to dozvieš, ak budeš čítať ďalej.

Oblík a chata na Lúke pod Oblíkom, Slanské vrchy  Náučný chodník začína na Lúke pod Oblíkom, Slanské vrchy

V tieni za chatou ohnisko, sedenie a menšia hospodárska budova. V tejto budove mala byť asi pivnica, teraz by tam mohli chovať ryby, toľko tam bolo vody.

Obzrel som si chatu i okolité stromy. Kde sa zavesím? Myslím, tým hamaku a nie povraz okolo krku. Nechcel som byť ďaleko od sedenia a ani od prameňa. Čím viac som dumal, tým viac som bol rozhodnutý o tom, že sa zavesím na verande chaty.

Nocovanie

Natiahol som hamaku, ba aj pomocné šnúry. Počasie sa začínalo meniť. Mraky sa začali trhať a sem tam sa objavilo aj slnko. Využil som samotu a prameň a dokonale som sa umyl. Teda celý, úplne celý. Padlo mi to dobre. Voda bola studená, ale zmyla celodenný prach a pot, ktorý sa mňa nalepil.

Panoráma Lúky pod Oblíkom, Slanské vrchy

Na stole (na variči, ktorý som mal na stole, aby som to upresnil) som si uvaril večeru, polievku, čaj a zbaštil rožok. Už som bol naozaj hladný! Poriadne jedlo som jedol ešte ráno doma a cestou som si dodával energiu ovsenými tyčinkami.

Večer na Lúke pod Oblíkom, Slanské vrchy  Ráno na Lúke pod Oblíkom, Slanské vrchy

Už som bol najedený, ležovisko pripravené, veci sa mi sušili na šnúrach a ešte bolo dostatočne vidno. Vybral som si Osha a začítal som sa. Okolie a obsah, ktorý som čítal sa dokonale dopasovali. Bolo dosť času zamyslieť sa, pouvažovať nad čítanými slovami. Ešte ma prišiel skontrolovať srnec. Zhodnotil, že môžem ostať, tak som zostal. Až sa ochladilo a zotmelo. Najvyšší čas ísť na kute. Zaspal som ani neviem ako. Spal som ako zabitý.

Ráno na Lúke pod Oblíkom

Prameň na Lúke pod Oblíkom, Slanské vrchyEšte večer som si povedal, že si odpočiniem, nebudem si naťahovať budík. Budem spať, kým sa nezobudím.

Prebral som sa, ešte som vylihoval, odpočíval som. Vykukol som a bol som ohromený.

To bolo ráno! Krásne, slnečné, no proste paráda! Urobil som fotku a zarazil ma čas. Bolo len 07.00 h. Bol som odpočinutý, vyspatí a predpokladal som, že som sa zo spánku prebral omnoho neskôr.

Naraňajkoval som sa, zbalil a vyrazil som. Na dnes som si naplánoval krátku trasu, ale to neznamená, že by mala byť nenáročná. Bola náročná až až. Musel som našľapovať veľmi opatrene, lebo...

Čo lebo? A čo som to vlastne stratil pri Obrej nohe? A prečo vytekala voda do svahu? To až v ďalšom pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Príkre zrázy Čiernej hory, Slanské vrchy

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť