Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Čierna hora - Javornícka poľan...
Čierna hora - Javornícka poľana

Čierna hora - Javornícka poľana Na tento tramp sme sa dôkladne pripravili. Čo sa týka ošatenia aj muziky. Šaty si každý nabalil až - až.  [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Šimonka I. 2011
Šimonka I. 2011

Šimonka I. 2011 Z gauča z obývačky vidím siluetu Slanských vrchov, spolu s zreteľne rozoznateľnou Makovicou, kde sa nachádzajú retranslačn [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Slanské vrchy

Slanské vrchy je pohorie vulkanického pôvodu na východnom Slovensku. Tiahne sa v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom, ohraničuje Košickú kotlinu z východu.

Mapa slanských vrchov

sv-simonka

Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol - pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.

sv-liska

Slanské vrchy patria k sopečným pohoriam, ktoré vznikli v treťohorách, ale pôvodné povrchové tvary vytvorené sopečnou činnosťou už dávno zanikli. Dĺžka pohoria je približne 55 kilometrov. V severnej časti dosahuje šírku do 20 kilometrov a v južnej časti do 12 kilometrov. Slanský priesmyk je prirodzenou hranicou, ktorá rozdeľuje Slanské vrchy na severnú a južnú časť. Najvyšším vrchom je Šimonka, má 1092 m. n. m., ďalšie vrchy sú Makovica 981 m., Mošník 911 m., Velký Milíč 895 m. a Bogota 855 m.

Slanské vrchy tvoria prevažne listnaté lesy. Typickými stromami Slanských vrchov je buk, ale aj hrab, ktorý rastie vo vlhších oblastiach s hlbšou pôdou nad kamenným jadrom hôr. Kamenisté svahy obľubujú jaseň, javor aj lipa. V nižších polohách nájdeme dub, brezu a množstvo teplomilných rastlín.

Relatívne teplé prostredie a vytvárajú predpoklady pre pestré zastúpenie živočíšnych druhov. Počas potuliek lesom je možné zhliadnuť jeleňa, srnca, ale aj diviaka, či muflóna. Avšak muflón nie je prirodzeným zvieraťom Slanských vrchov. Bol dovezený a rozmnožený. Z predátorov sa tu vyskytuje vlk, líška, rys, kuna a aj jazvec. V poslednom období bol zaregistrovaný aj výskyt medveďa, ktorý však nebol potvrdený. Hniezdiská tu majú aj vzácne druhy vtákov ako Orol skalný, Sokol sťahovavý, či Sova dlhochvostá. Samostatnú kapitolu tvoria netopiere, ktoré našli zimovisko v opustených opálových baniach na Dubníku.

sv-makovicaNajznámejším jazerom Slanských vrchov je jazero Izra, ktorá je rozdelená na Malú Izru a Veľkú Izru. Po zosuve pôdy došlo k zamedzeniu odtoku vody z okolitých svahov, čím sa vytvorili tieto jazerá. Jazerá sa nachádzajú 470 metrov nad morom. Veľká Izra je turisticky viac vyhľadávaná a jeho rozloha je okolo 3,6 ha, s hĺbkou miestami až 9 metrov. Malá Izra prirodzeným spôsobom zaniká, vlastne už zanikla.

sv-makovica-1

Významný je aj studený gejzír v Herľanoch. Tento gejzír je prírodný úkaz, ktorý bol aktivovaný ľudskou činnosťou, pričom jeho samotná činnosť – erupcia je ovplyvňovaná len prírodou. Voda gejzíra je charakterizovaná ako slaná, zásaditá zemitá eruptujúca kyselka. Jej mineralizácia je 4 800 mg.l-1, obsah skoro 1000 mg.l-1voľného CO2 s teplotou 16,7 °C. Interval erupcie je v súčasnosti v rozmedzí 36 – 38 h. od poslednej erupcie a dĺžka sa pohybuje okolo 25 minút.

Informácie som čerpal aj odtiaľ

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť