Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Pieniny
Pieniny

Pieniny Trvalo to aspoň týždeň, pokiaľ sme sa dohodli o tom kam sa vyberieme cez prázdniny na tramp.

Toto si chcem prečítať
Herlianský gejzír
Herlianský gejzír

Herliansky gejzír Herliansky gejzír je národná prírodná pamiatka, ktorá bola vyhlásená v roku 1987 s plochou chráneného územia 19125 m2.  [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Opäť na Lazy

Zima bola v plnom prúde. Bol koniec januára, niečo posnežilo, teploty klesli niekde k -5° C. Najvyšší čas na prevetranie zimnej výstroje.

Prípravy

Mal som však jednu dilemu. Kam? Lákal ma východ, ale nechcelo sa mi terigať 4-5 hodín v autobuse. Nakoniec som sa rozhodol, že skúsim ešte raz Lazy, kde som bol aj minulý rok, akurát počasie bola veľmi hmlisté.

Ružový sad, Dargovský priesmyk, Slanské vrchy  Výhľad na juhovýchod, neďaleko Pod pecami, Slanské vrchy  Zasnežená krajina, neďaleko Pod pecami, Slanské vrchy

Do úvahy som musel brať aj čas slnečného svitu. Slnko vychádza okolo 07.00 h. a zapadá okolo 16.00 h. Denné svetlo budem mať v trvaní 9 hodín, čo zasa nie je až tak veľa.

Preto som sa rozhodol ísť, čo najskôr. Teda autobusom už o 06:05 h., tým skorším sa mi veľmi nechcelo. Nakoniec to dopadlo inak, ale o tom až o niečo nižšie.

Odchod

Ráno som sa zobudil relatívne skoro, no nikam som sa neplašil. Až dovtedy, kým mi manželka nepripomenula odchod spoja otázkou: „Ty nejdeš?“ Priznávam, trocha ma tým vyviedla z miery. Pozrel som na hodinky a vtedy mi došlo, že musím naozaj švihať.

Rýchlo som sa obul. Niektoré časti výstroja som len tak ledabolo hodil do vrecka bundy, ktorú som mal na sebe a už som zrýchleným krokom klusal na zastávku, aby mi električka prišla presne načas. Cestou som si uvedomil, že nemám fľašu na vodu. Veď na stanici už hádam nejakú kúpim.

Zasnežená cesta pod konármi, neďaleko Pod pecami, Slanské vrchy  Ešte trochu a už budem Pod pecami, Slanské vrchy  Hríbik (turistický smerovník) Pod pecami, Slanské vrchy

Vystúpil som na železničnej stanici. Zašiel som do obchodu. Pre istotu som prešiel tri, aby som ju kúpil v tom prvom obchode.

Pozrel som na hodinky a zvážil som, či by nebolo dobré pridať do kroku, aby som stihol autobus. Ale ten zo skorším odchodom. Takže som znova poklusával.

Autobus som stihol, bol dobre vykúrený a ja spotený, no vyzliekať sa ani veľmi nemalo zmysel. Kvôli slabej polhodinke? Autobus o 05.45 h. už vyrážal a ja som sa viezol k Ružovému sadu na Dargovský priesmyk.

Dargovský priesmyk – Ružový sad

V autobuse som sa dovystrojil, teda to, čo som nestihol doma. Na nohy som si dal návleky, aby mi prípadný sneh nepadal zvrchu do topánky.

Vystúpil som na zastávke Košický Klečenov, Ružový sad. Všade tma, akurát ukazovateľ teploty mal vysvietené čísla. Vozovka -3° C, vzduch -5° C. No zatiaľ nic-moc

V pondelok ráno bola premávka na Dargovskom priesmyku hustá a ja som potreboval prejsť na druhú stranu. Prechádzal som po neosvetlenom priechode pre chodcov, no musel som si švihať, lebo autá šli rýchlo. Vodiči miesto pribrzdenia, radšej trúbili.

Ihličnany na ceste na Lazy, Slanské vrchy  Živá ohrada, Slanské vrchy

Prešiel som k laviciam, na ktorých bola kopa snehu. Do snehu som si batoh nechcel položiť. Radšej som šiel k bufet, pod striešku, kde bolo toho snehu o niečo menej.

Upravil som sa, priviazal fľašu s vodou o batoh, skontroloval pripevnené snežnice (Diki Slavo!), brašňu s fotoaparátom. Batoh skončil na mojich pleciach a mohol som vyraziť po červenej turistickej značke smer Lazy.

Na Lazy

Bola tma. Značky na stromoch sa nedali vôbec rozoznať. V autobuse som špekuloval, či nevybrať čelovku. Nevybral som ju, veď cestu poznám a snáď sa bude čoskoro rozvidnievať.

Za tmy som vyrazil po známych cestičkách. Popruhy batohu sa mi začali zarezávať do pliec. Na batohu som mal ešte kompletnú výstroj vrátane foťáku a snežníc.

Našťastie, zatiaľ som snežnice nepotreboval. Asi pred troma dňami napadol čerstvý sneh, ktorý vďaka pretrvávajúcemu mrazu dopadol na zem ako jemný prašan, ktorý miestami dosahoval hĺbku „až“ 20 cm. Pod týmto prašanom bola čiastočne roztopená a znova zamrznutá vrstva staršieho snehu, ktorý bol dostatočne pevný, aby uniesol mňa spolu s batohom.

Počasie

Mrzelo ma, že bolo opäť zamračené. Pomyslel som si: „Tak počasie mi nevyšlo ani tentoraz.“ Našťastie som sa mýlil. To som to, ale ešte vtedy nevedel.

Chata Lazy je už blízko, Slanské vrchy  Chata Lazy, Slanské vrchy

Pomaly som sa dral hore do kopcov. Na mieste, kde turistická značka pretína lesnú asfaltovú cestu sa mi naskytol výhľad na juho-juhovýchod. V diaľke som vedel rozoznať komín potravinárskeho kombinátu v Trebišove a aj kopce nad Kráľovským Chlmcom (49 km). Síce dosť hmlisto a s veľkou dávkou predstavivosti, ale boli tam.

Takú istú dávku predstavivosti som musel použiť, keď som si predstavoval, že dnes spoza mrakov vyjde slnko.

Pod Pecami

Už som bol Pod Pecami. Odtiaľto už nie sú žiadne výrazné stúpania. Čo ma však hnevalo o niečo viac, bola hmla. Nebola až taká hustá, ako pred rokom, ale bola. Miestami som sa dostával do otvorenejšej krajiny, kde by som sa teoretisticky mohol zahľadieť aj do diaľav. V tej hmle, mi to dajako nevychádzalo.

Modrá obloha nad chatou Lazy, Slanské vrchy  Počasie sa umúdrilo, Lazy, Slanské vrchy  Počasie sa umúdrilo, vyšlo slnko, Lazy, Slanské vrchy

Pod nohami mi naďalej vŕzgal sneh a sem tam pukol aj nejaký ten ľad. A pod vrstvou snehu a ľadu som počul žblnkotanie vody. Blížil som sa k prameňu a k chate na Lazoch.

Voda v plastovej fľaši, ktorú som si priviazal o batoh, mi už začal hrkotať. Hrkotala napriek tomu, že bola jemne sýtená. Takže mrzlo! Celkom dobre.

Chata Lazy

Prvotný plán som mal taký, že znova prespím pri chate na Lazoch. Sú tam lavice, blízko voda. Čo viac si priať? Ako istú nevýhodu som bral fakt, že bolo len 09.15 h. A čo s načatým večerom?

Na hrebeň som vyšiel celkom rýchlo, lebo som sa nemusel brodiť vysokým snehom. Snežnice mi zatiaľ slúžili len ako 2,5 kg mŕtvej váhy na batohu.

  • Lepšie je mať a nepotrebovať, ako nemať a potrebovať.

Snehom prikryté lúky na Lazoch, Slanské vrchy  Mráz a sneh vykúzlil na konároch snehové ornamenty, Lazy, Slanské vrchy

Posedel som trocha, zjedol rožok, vypil dva hrnčeky čaju z termosky, započúval som sa do krochkania diviakov na náprotivnom svahu. Odpočíval som.

Kým som čakal, tak som sa dočkal aj pekného počasia. Slnko vykuklo spoza mrakov a všetko sa rázom zmenilo. Aj moja nálada.

Lazy

Po polhodine odpočinku som chatu nechal za sebou. Značku som samozrejme nevidel, ale tentoraz som nešiel na hrebeň priamo, ako minulý rok, ale odbočil som doľava. Ešte pred stúpaním.

Tým som nabral správny smer na Lazy. Značenie skoro žiadne, ale kam dať značku, keď všade navôkollen kroviny. Aby som nekrivdil dobrovoľníkom, ktorý sa venujú značeniu, tak na lúke pod Lazmi bola tyč, na ktorej bolo vyznačené turistické značenie. Tam som sa, ale najprv musel dostať.

Panoráma na Lazoch, Slanské vrchy

Najprv som pred sebou uvidel len bielu, ničím nepoškvrnenúsnehom zasypanú lúku, nad ňou blankytno modrú oblohu. Na horizonte sa stromy snažili mrazom prikrášlenými vetvami dosiahnuť k oblohe.

Pastva pre oči aj dušu. Všade ticho, ktoré sem tam narušil vietor, ktorý začal pofukovať. Apropo – vietor.

Teplota pri chate bola -7° C, na Lazoch teplota -1° C a môj teplomer ukazoval -4° C. Je jedno aká je teplota, no keď zafúka vietor razom sa pocitová teplota zníži. Aj tu hore na hrebeni som to cítil.

Modrá obloha a sneh na Lazoch, Slanské vrchy  Stopy v snehu na Lazoch, Slanské vrchy

Pokochal som sa výhľadom na slnkom zaliatu zasneženú lúku, urobil som pár fotografií a už mi začínala byť zima. Nehýbal som sa a vietor mi ani trocha nepomáhal.

Smer som mal určený! Idem ďalej na Spálenú stráň, potom na Mošník a potom sa uvidí. Zaujímavý údaj bol na hríbiku (turistický smerovník) na Lazoch.

Trasa Lazy - Červená Modrá
Spálená stráň 00:10 00:07
Mošník sedlo 00:15 00:25
Spolu: 00:25 00:32

Po červenej značke by mi to do sedla Mošník trvalo 25 minút a po modrej32 minút. Pritom obidve značky vedú po tej istej trase.

Smer Mošník

Vyšiel som na severný svah Lazov a zbadal som Mošník a na jeho vrchole vežu, s jasne červenou kupolou. Vietor sa do mňa oprel plnou silou a trocha so mnou aj zamával. Vetrom nafúkaný sneh vytváral hlbšie záveje. Našťastie to bolo len miestami a nebol som nútený ísť so snežnicami.

Mošník z Lazov, Slanské vrchy  Pohľad späť na masív Bradla a Dobráka, Slanské vrchy

Tu na tejto severnej strane sa mi otvárali výhľady na obce učupené v podhorí Slanských vrchov. Vidno bolo snehom zasypané strechy domov v Herľanoch, Rankovciach a Kecerovciach.

Panoráma Mošníka, Slanské vrchy

Vylysenú pláň strážil posledný strážca, ktorý ešte nepadol. Vysočizný buk, ktorý mal prirodzeným spôsobom zalesniťpustatinu pod ním. Uvidím, či sa mu to podarí. Určite tu nie som posledný krát.

Spálená stráň a sedlo Mošník

Došiel som na Spálenú stráň. Trvalo mi to 12 minút. Akonáhle som sa ocitol medzi stromami, tak už aj vietor stratil svoju moc. Vietor manemohol klátiť zo strany na stranu a aj pocitová teplota už bola omnoho znesiteľnejšia.

Korene pri ceste, Slanské vrchy  Obce v podhorí, Herľany, Rankovce, Kecerovce, Slanské vrchy  Posledný strážca, Spálená stráň, Slanské vrchy

Na Spálenej stráni – smerové značky pribité o strom, tak ako som si to pamätal z minula. Do sedla Mošník to bude miernym kopčekom dole. Na chodníku miestami viditeľné jemné ovály, po nejakých stopách, ktoré už boli dlho zaviate snehom.

Došiel som do sedla Mošník. V zime, s batohom, v snehu mi to z Lazov trvalo 31 minút. V lete by som z toho času určite ubral pár minút.

Spálená stráň, turistické smerovníky pribité o strom, Slanské vrchy  Spálená stráň, turistický smerovník k Parustanu, pribitý o strom, Slanské vrchy  Sedlo Mošník, (do tretice) turistický smerovník pribitý o strom, Slanské vrchy

Pozrel som sa pred seba a skonštatoval som: „Nechce sa mi štverať hore k Mošníku“. Tak som zložil batoh, vybral rožok, ktorý bol ešte ako tak teplý. Povedal by som to skôr tak, že ešte nebol zmrznutý. Čo sa, ale nedalo povedať o vode, ktorá mi vo fľaši už ani nehrkotala. Zamrzla úplne.

Kufrovanie pred Mošníkom

S vervou som sa pustil do kopca. Moja oduševnenosť mi vydržala až dovtedy, kým som sa na prudkom svahu prvýkrát nepošmykol. Chvíľu mi to trvalo, kým som vyšiel na kopec. Hore opäť krásny výhľad na slnkom zaliate zasnežené stráne Slanských vrchov.

Zasnežené kopce Slanských vrchov na východ od Mošníka  Lazy spod Mošníka, Slanské vrchy

Ale kde je značka? Náznak chodníka viedol doľava, čo sa mi až tak veľmi nezdalo. Prešiel som asi 500 metrov, až kým sa mi neobjavil výhľad na orientačný bod v diaľke. Bol zahmlený, ale spoznal som ho, nemohol som sa mýliť. Už som vedel, kde som a ktorým smerom mám ísť.

Ktorý orientačný bod mi pomohol? Čo som vlastne videl? To až v ďalšom pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Cez Mošník

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť