Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Cez Veterník
Cez Veterník

Cez Veterník Ak si sa poriadne zapozeral na jeden z posledných obrázkov v predchádzajúcom článku už iste tušíš, že hamaku som zavesil…  [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Národná prírodná rezrevácia Hr...
Národná prírodná rezrevácia Hrdzavá

Národná prírodná rezervácia Hrdzavá Národná prírodná rezervácia Hrdzavá bola vyhlásená kvôli ochrane prirodzených skalných a lesnýc [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Predchádzajúca časť


Cez Veterník

Ak si sa poriadne zapozeral na jeden z posledných obrázkov v predchádzajúcom článku už iste tušíš, že hamaku som zavesil... Na verandu.

Pozrel som sa na verandu. Na jednom, konci priečny trám. Tam by som jeden koniec hamaky aj zavesil. Ale kam dám druhý koniec? Jednoducho! Priviažem šnúru o mrežu dverí a podporný stĺp a na to zavesím druhý koniec hamaky. Mám to vyriešené! Až také jednoduché to však nebolo.

Zavesená hamaka na verande chaty na Lazoch, Slanské vrchy  Ohnisko pred chatou Lazy, Slanské vrchy

Mreže boli dosť chabé a nebol by som rád, keby som ich, hoc aj nechtiac, vylomil, tým, že sa na ne zavesím. Medzi mrežu a stĺp verandy som dal rozpernú tyč a mohol som sa na ňu vešať koľko som len chcel. Všetku váhu nieslatyč a mreža sa ani nepohla. Kde som našiel tyč? Jeden hrubší, rovný konár bohato poslúžil.

Roztápanie snehu

Dopil som čaj, ktorý som ešte mal v termoske a zjedol už dostatočne studený rožok. Poskladal som drievkáč, ktorý mi v tomto prípade poslúžil len ako zástena pre lieháč. Nalial lieh do variča a dal som sa do roztápania snehu na vodu.

Echo nad drievkáčom, v ktorom je horiaci liehový varič (lieháč), Lazy Slanské vrchy  Odchádzam z chaty Lazy, Slanské vrchy

Takto v zime je spotreba liehu o niečo vyššia. Počítal som s tým, že 0,6 l liehu na také tri noci vonku, by malo bohato stačiť. V lete možno, v zime určite nie. Na získanie litra vriacej vody zo snehu som spotreboval asi 120 ml liehu.

Ležovisko

Kým sa mi roztápal sneh upravil som si ležovisko. Z vrchu a zo severnej strany ma chránila chata. Nad seba som zavesil celtu, ktorá ma chránila zvrchu a aj z južnej strany. To pre prípad, ak by začalo snežiť a fúkať.

Znova som sa rozložil po celej verande. Vyzliekol som si hrubšie termoprádlo, ktoré som mal až na krk a prevesil som ho na šnúru. Ráno som ho plánoval znova obliecť.

Teplota na Lazoch v zime okolo 13:00 h., Slanské vrchy  Mohutný strom pri chate na Lazoch, Slanské vrchy  Teplota na Lazoch v zime okolo 06:00 h., Slanské vrchy

Nechal som vodu zovrieť, nalial som ju do termosky spolu s čajom, ktorý som nechal vylúhovať. Zvyšok vody som použil na zaliatie instantnej cestovinovej polievky, ktorá síce nezasýti, ale aspoň zohreje.

Echo sa mi vyprázdnilo. Znova som ho kopcovito naládoval snehom a topil som ho. Prevarenú vodu som dal do druhej termosky, aby som sa ráno až tak nezdržiaval.

Noc na Lazoch

Prezliekol som sa do spacieho. Rýchlo som hodil na seba druhé veci. Chlad nebol až taký ako som očakával, ale na holom tele som ho cítil celkom slušne.

Noc pri chate Lazy bola super. Vonku sa už výrazne zošerilo. Všade ticho a dokonca sa aj hviezdy začali objavovať. Bolo okolo 17.00 h. a ja som zaliezol do spacáka a podriemkával som.

Môj spolunocľažník

V noci som sa zobudil na jemný šuchot. Čo to je? Posvietil som si čelovkou a šuchot ustal. Zhasol som a o chvíľu sa všetko začalo odznova. Párkrát sa to zopakovalo a potom mi to došlo.

Večer som zjedol rožok, ktorý som mal zabalený v alobale. Keďže odpadky beriem vždy zo sebou, tak som si odpadky položil na prah dverí, aby mi ich prípadný vietor neodfúkol.

Ráno na Lazoch bolo hmlisté, Slanské vrchy  Ráno na Lazoch, viditeľnosť pár desiatok metrov, Slanské vrchy  Neďaleko Lazov, hmlisté počasie, Slanské vrchy

Aj v tom najnehostinnejšom prostredí sa nájde nejaký ten hlodavec. Našiel sa aj tu a pochutnával si na alobale. Nič už tam nebolo, len vôňa po masle, syre a šunke.

Tak som vyliezol zo spacáka zobral odpadky a odniesol som ich na stôl pred chatu, kde som ich zaťažil. Poletoval veľmi jemný sneh, či skôr hustla hmla, ktorá mrzla. Teplota okolo nuly.

Vracal som sa a od dverí si to niekam do bezpečia pelášila malá sivo‑hnedá guľka s chvostom. Dúfam, že zvyšok noci už ma žiadne zvuky nebudú zobúdzať. Zvuky ma nezobúdzali. Akurát teplota ma budila.

Nočné teploty

Teplota ma hnevala. Dosť významne. Spacák, ktorý som mal so sebou je zimný. Jeho teplotný rozsah je od -10º C do -36º C. Teda všetko mimo tento rozsah jenepohodlné. Teploty nadránom boli okolo -4º C, čo ani zďaleka nebolo v tolerancii.

Križovatka turistických chodníkov, Spálená stráň, Slanské vrchy  Bežkárske stopy vedú k sedlu Mošník, Slanské vrchy

Určite si pomyslíš, že čo sa sťažujem, veď mi bolo aspoň teplo. Veď práve! Bolo mi teplo. Po tom, čom som odzipsoval spacák som však už mínusové teploty cítil.

Tak nejako som pospával. Raz mi bolo teplo, to som bol zamuchlaný v spacáku. Inokedy mi zas bolo chladno, lebo som si spacák vetral.

Hmlisté ráno

Ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať. Sivastá obloha, všade hmla. Ešte za šera som, si urobil raňajky. Pomaly som sa balil a vôbec sa mi nechcelo do toho hmlistého počasia.

Prádlo, ktoré som včera zavesil na šnúru bolo okolo krku zmrznuté. Vlhké a zmrznuté som mal lenčasť, ktorá mi kryla krk, kam už VBL vrstva nedosahovala. Teda VBL vrstva mala niečo do seba (VBL - Vapor Barrier Layer, paro nepriepustná vrstva).

Cesta hmlou

Obliekol som sa do cestovného oblečenia, pobral som všetko, čo som zo sebou mal. Namieril som si to k Lazom. Hmla bola neskutočná, viditeľnosť pár desiatok metrov.

Hmla bola aj v sedle Mošník, Slanské vrchy  Snehu bolo tak po kolená, ale so snežnicami, Slanské vrchy  Snežná prť, sedlo Mošník, Slanské vrchy

Sneh bol mäkký, ale sypký. Boril som sa ním aj so snežnicami. Značku som nenašiel, ale vedel som, že Lazy sú skoro na najvyššom mieste, tak som šiel len hore.

Nakoniec som červenú značku našiel, ale aj žltú. Teda vrchol Lazov som obišiel. Nechcelo sa mi vracať. Šiel som hmlou a predieral som sa snehom. Na niektorých nechránených miestach, kde bol sneh viac nafúkaný a zmrznutý ma dokonca aj uniesol. Neprepadával som sa. Takto by sa šlo parádne!

Spálená stráň

Na Spálenej stráni, sa žltá značka odpájala smerom k hradu Parustan a do obce Dargov. O žltú značku som teda prišiel. Objavila sa však znova modrá, ktorá sa k červenej pripojila od smerovníka Pod Pecami.

Cesta viedla zasneženou zvážnicou, miernym sklonom dole. Z pravej strany sa pripojili bežkárske stopy. Vykračoval som si paralelne popri nich. Nechcem, aby na mňa bežkári nadávali, že som im zničil stopu.

Sedlo pod Mošníkom

Klesol som do sedla Mošník, kde sa turistické cesty od seba odpájali. Červená smerovala do Herlianskeho sedla a modrá do Herlian. Ja som pokračoval po modrej.

Niečo ako posed blízko Zavalenej, Slanské vrchy  Chata, ktorá bola naozaj zavalená, Slanské vrchy

Hlbokým snehom som sa predieral dole k Zavalenej. Sneh bola naozaj hlboký. Snežnice na nohách a aj napriek tomu som sa do snehu zabáral po kolená. Značkovanie tu bolo také o ničom, veď okolo nebol skoro ani jeden stojaci strom. K tomu je potrebné pripočítať hmlu a mizernú viditeľnosť.

Zavalená chata

Po mojej pravej strane sa z hmly začala rysovať nejaká budova. Bola to chata, ktorá bola zavalená. Či už hromadou snehu alebo tým, že na strechu spadol strom, ktorý čiastočne prelomil aj strechu.

Neskôr som zistil, že chata sa naozaj volá Zavalená. V okolí je aj prameň, ktorý sa volá rovnako ako chata. Zavalený prameň som nevidel, lebo bol pod haldou snehu, no chata bola tu.

Od chaty som si to priesekom namieril k predpokladanej značke, Slanské vrchy  Predo mnou bol polom, ktorý som obchádzal vpravo, Slanské vrchy  Výborne vychodená lesná prť, Veterník, Slanské vrchy

Rebrík opretý o bok chaty viedol na povalu. Poškodená strecha už neposkytovala dokonalú ochranu pred nepriazňou počasia. Sneh napadal na povalu, kde vytváral kôpky a pomaly prenikal aj dovnútra chaty.

Dvere vylomené, takže sa do nej dalo dostať. Vo vnútri zariadenie zničené. Z vykurovacích telies odnesené plechy. Dymovody chýbali. V chate nebolo možné kúriť. Z postelí ostali len skelety.

Okná pootvárané, asi aby sa vetrala a nevlhla. Pod verandou som okno nechal otvorené, no na priečelí som okno zatvoril, lebo snehu bolo vo vnútri aj tak dosť. Popozeral som okolie a na strome, ktorý bol od chaty asi 3 metre som objavil modrú značku. Super! Značku mám.

Polomom pred Veterníkom

Jednu značku som mal, no kde je ďalšia? Nemal som ani potuchy. Šípil som, že značka by mala byť niekde povyše mňa. Vyšľapal som si cestu, ktorá končila priesekom v krovinách a tam som našiel značku.

Chodníkom sa mi šlo dobre. Aj zver používala túto cestu a pár stôp v snehu už bolo. Pred sebou som mal popadané stromy. Ako ich obísť? Spodkom? Tam boli koruny stromov s konármi. Stromy boli dosť vysoké a konáre zasahovali ďaleko. Vrchom? Do prudkého kopca sa mi veľmi nechcelo. Nakoniec horná trasa do kopca vyzerala ako schodnejšia.

V okolí Veterníka bolo vynikajúce, hoci staré značkovanie, Slanské vrchy  A ide sa hrebeňom Veterníka, Slanské vrchy

Prekonávať polom je aj v lete dosť namáhavé. V zime, keď sa k tomu pripojí aj sneh a nevidno skrížené a prepletené konáre, je to o to ťažšie. Preliezol som polom v prudkom kopci. Teraz už len nájsť chodník. Takže smerom dole. Možno chodník nájdem, keď ho budem križovať.

Lesná diaľnica

Keď som už strácal nádej na objavenia chodníka, sa predo mnou zjavila dokonale vyšľapaná cestička, kde som našiel aj modrú značku.

Najprv som si myslel, že ľudia z dediny sem chodia, lebo chodník bol dokonale vyšľapaný na dostatočnú šírku. Dokonca som nemal problém ísť po ňom aj so snežnicami.

Zrazu sa chodník zvrtol doprava do prudkého kopca a modrá pokračovala priamo. Až teraz som si uvedomil, že to nie ľudia, ale lesná zver si tu vyšľapala hotovú diaľnicu.

Hrebeňom Veterníka

Táto časť cesty bola najzaujímavejšia. Po hrebeni veľmi miernym sklonom s vynikajúcim, aj keď veľmi starým, značkovaním. Čiastočne sa zdvihla aj hmla, alebo ja som bol už dostatočne nízko. Okolo seba som videl už viac než len na 30 metrov.

Videl som balvany, skaly ktoré sa črtali pod návalom snehu. Tak som sa zapozeral do okolia, že som si nevšimol ako som zišiel z chodníka a stratil som značku.

Balvany pod snehom na hrebeni Veterníka, Slanské vrchy  Pramenisko so skalami pod hrebeňom Veterníka, Slanské vrchy

Hrebeň sa končil mohutnými balvanmi, ktoré padali hlboko do doliny. Ďalej už bol hrebeň neschodný.

Pukliny v skalách, ani medzery medzi balvanmi nebolo vidno. Bolo to veľmi nebezpečné. Nesprávny krok mohol viesť k zaseknutej nohe (v tom lepšom prípade) alebo to mohlo skončiť vyvrtnutým členkom, či zlomeninou.

Náznak výhľadu z Veterníka, Slanské vrchy  Nafúkaný sneh medzi stromami pri Veterníku, Slanské vrchy  Potok, ktorý pramení pri Chate Zavalená, Slanské vrchy

Po tej schodnejšej strane (ľavej v smere chôdze) som opatrne zišiel na svah, kde som našiel značku. Serpentínami som schádzal dole. Ešte pár desiatok metrov a vyšiel som na odhrnutú zvážnicu. Naľavo bolo odvozné miesto a vpravo cesta pokračovala na sever. Bol som na Medzihore.

Rovinkou do Vyšnej Kamenice

Ani neviem prečo, ale dal som si dole snežnice a vykročil som vpravo po zvážnici. Zarazil som sa. Prečo práve vpravo? Sám som nevedel. Značka tadiaľ neviedla.

Vrátil som sa a na okraji odvozného miesta (OM) som našiel modrú značku, ktorá ma naviedla do lesa ku korytu potoka. Takže snežnice znova na nohy.

Výborné značkovanie

Super značkovanie pokračovalo ďalej. Fakt! Až som sa divil, že je tak dobre urobené. Pri každej značke bola viditeľná tá ďalšia. Nemalo to chybu. Práve teraz v zime, keď nie sú viditeľné chodníky som to dokázal náležite oceniť.

Problém bol jedine pri nejakých popadaných stromoch, ktoré som musel obchádzať. A na padnutý strom som naďabil aj ja. A o značku som prišiel.

Padnutý strom krížom cez turistický chodník, Medzihora, Slanské vrchy  Na siláži si pochutnávali aj sýkorky, Dúbrava, Slanské vrchy

Evidentne som bol na mieste, kde bol chodník preznačkovaný. Našiel som staré premazané značky, ktoré ma viedli viac na sever. Pri potoku som však aj o tieto zamazané značky prišiel.

Prikrmovanie zvery

Napojil som sa na odhrnutú zvážnicu, po ktorej sa mi šlo dobre. Začínala pri posede, kde bola vysypaná vlečka siláže. Počas mojej prítomnosti sa na siláži prikrmovali len vtáci. Prevažne sýkorky, hýle, ale i sojky.

Snežnice som si už definitívne odložil, priviazal o batoh a šiel som odhrnutou zvážnicou. Siláž hádam nepriniesli z lesa? Veď ma tá cestaniekam povedie.

Panoráma Vyšná Kamenica, časť Dúbrava, Slanské vrchy

Vyšiel som na viac otvorené lúky. Na hranici lesa sa začalo objavovať čoraz viac posedov. Pri ďalšej kope siláže som dokonca zazrel aj štyri srny, ktoré sa prikrmovali.

 Na Dúbrave sa kŕmili aj srny, Slanské vrchy  Srny od Dúbravy sa idú schovať do lesa, Slanské vrchy

Nevšímali si ma. Samozrejme len do doby, kým som neprekročil ich bezpečnú vzdialenosť. Rýchlo sa schovali v bezpečí neďalekého lesa.

Budovy na dohľad

Už som videl bodovy v nejakej dedine a na ceste oproti mne sa objavila dievčina. Pozdravili sme sa a povedala mi, že do dediny to je už len kúsok. Doslova: „Pár minút

Dievčina z Vyšnej kamenice mi povedala: "Do dediny to je len pár" minút Slanské vrchy  Už som videl prvé budovy z Vyšnej Kamenice, Slanské vrchy

Prešiel som ešte okolo hospodárskych budov a za „párminút som bol naozaj vo Vyšnej Kamenici. Z tých pár minút bolo nakoniec 27.

Vyšná Kamenica

Dorazil som na námestíčko, kde sú všetky dôležité inštitúcie. Krčma, zastávka autobusu, obecný úrad a aj kostol bol na dohľad.

Štefana som pýtal, či je krčma otvorená, čo mi s úsmevom na tvári potvrdil: „Hej, aj ja odtiaľ idem.

Vošiel som do krčmy, kde ma privítala prázdna krčma s krčmárkou Livou. Zložil som sa objednal som si čaj a slivovicu. Na zohriatie. Na moje veľké prekvapenie ako prvý do krčmy vošiel Jano K. z Ťahanoviec, s ktorým sa poznám už roky. Škoda, že mal plné auto, lebo by som šiel s ním.

Ostnatý drôt oddeľoval cestu od hospodárskych budov, Vyšná Kamenica, Slanské vrchy  Už vidno domy vo Vyšnej Kamenici, Slanské vrchy

Upravoval som si výstroj a už sa začali zbiehať štamgasti. Začali vyberať cigarety, čo bol pre mňa signál, že je najvyšší čas krčmu opustiť.

Na zastávke so Štefanom

Presunul som sa na zastávku. Do odchodu autobusu to bola ešte dobrá hodina. Spoločnosť mi robil Štefan, ktorý do krčmy znova vošiel, ale aj vyšiel.

Vravel: „Za hodinu už budem v mojej posteli v Nižnej Kamenici.“ Jeho slová som bral s rezervou, lebo na odchod sa nechystal.

Tak som si na záver túry vypočul jeho životný príbeh. Autobus prišiel načas. Našťastie.

Štatistika túry:

Prejdených: 12.28 km
Prevýšenie: 479 m
Klesanie: 600 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa celej túry.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť