Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Cesta tam - Dánsko
Cesta tam - Dánsko

Cesta tam - Dánsko Slavo sa už viac menej zmieril s tým, že sa ide autom, ktoré zabezpečí on. Povedal, že upraví auto tak, aby sa v ňom dal [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Okolo prameňa Laborca
Okolo prameňa Laborca

Okolo prameňa Laborca Konečne sme sa rozhýbali a začalo sa rozprávať o nejakom trampe. Návrh bol Poloniny, s tým, že by sme mali dôjsť až [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Na Lazy

Zabezpečil som si nejaké nové veci do výbavy. „Lieháč“, „Drievkáč“ a chel som znova skúsiť VBL. Bolo už načase odskúšať ich aj v poriadnej zimeMal som „Lieháč“ teda liehový varič značky Esbit. „Drievkáč“ - návod na jeho zostrojenie som našiel na stránke Mateja Pašáka (Slavo mi zabezpečil jeho vyrezanie. Diki Slavo!) Hamaku a celtu od DD Hammocks zo série SuperLight a k tomu spodné zateplenie od tej istej spoločnosti.

 Teplota na Dargovskom priesmyku o 07:35 h.  Všade sneh. Paráda! Slanské vrchy

Hamaku so zateplením a celtu som už pri teplotách okolo 0º Celzia skúšal. Naposledy počas trampu po Volovských vrchoch, no lieháč a drievkáč nie.

Pri teplotách okolo nuly to je len trápenie, ale nádej zomiera posledná. Predpoveď počasia mala byť priaznivá. Teploty mali klesnúť niekde k -15º Celzia. To už bola teplota, pri ktorej by som využil aj môj zimný spacák a VBL.

Nevieš čo je VBL? Vapor Barrier Layer preložil by som to ako vrstva, ktorá neprepúšťa paru. Ale o tom až neskôr.

Do Ružového sadu

Pozisťoval som si, čo, kde a kedy mi ide. Na autobusovej stanici som si vyčkal na príchod autobusu, vodičovi som oznámil cieľ mojej cesty. Zatváril sa prekvapene. Chcel som totiž lístok do Ružového sadu.

Po vysvetlení, že to je zastávka Košický Klečenov, Ružový sad, teda pamätník na Dargove to už bolo jednoduchšie. Usadil som sa a čakal som, kým ma bezpečne dopraví na Dargovský priesmyk k pamätníku.

Dargovský priesmyk – Ružový sad

Miesto, kde stojí pamätník, obklopuje ružový sad. Na tomto mieste bolo vysadených 21000 ruží, ktoré predstavovali počet padlých vojakov, ktorí zomreli pri oslobodzovaní východného Slovenska.

Vystúpil som z autobusu, pozrel na ukazovateľ teploty. Bolo 7:35 h. a teplota vzduchu len ‑7º Celzia, vozovka mala ‑5º Celzia. Ešte som však stále dúfal, že čím pôjdem vyššie, tým viac sa bude vzduch ochladzovať. Prd makový!

Urobil som jednu rýchlu fotografiu a foťák putoval späť do brašne. Potreboval som, aby sa primerane, a hlavne pomaly prispôsobil vonkajšej teplote. Vôbec som si neželal ľadové kryštáliky vo vnútri fotoaparátu.

Nikde žiadna ľudská stopa, samá zver, Slanské vrchy  Všade len sneh, neporušená snehová pokrývka, Slanské vrchy

Zašiel som k laviciam pri zatvorenom bufete, kde som si zložil batoh. Batoh som mal nahodený na chrbte, len tak ledabolo. Potreboval som len vystúpiť z autobusu, upraviť som sa chcel až potom.

Na stole pred bufetom bola voľne pohodená zabalená bageta, ktorú už načali vtáci. Odbalil som ju, obal som vyhodil do neďalekého koša. Sojky a sýkorky sa zlietali a dúfali v hostinu. Ani som im veľmi nevadil.

Prípravy

Prezrel som si smerovník. No, môžem sa vrátiť späť na začiatok cesty, kam šípka ukazovala. Našiel som červenú, ktorá by mi mala robiť spoločnosť po celý zvyšok cesty. Nakoniec to tak nebolo, ale o tom pekne postupne.

VBL - Vapor Barrier Layer – nepriedušná vrstva

Poupravoval som sa, najmä svoje VBL. Čo to vlastne to VBL je? Ako už z názvu vyplýva, je to vrstva, ktorá neprepúšťa vodnú paru. Prvýkrát som ju skúšal na vandry na Muránskej planine, článok s názvom Muránska planina v zime, Mrazivá noc. Tam sa mi osvedčila.

Čiastočný výhľad na Veľký a Malý Žiar, Slanské vrchy  Južný výhľad, aj na vysielač nad Vladárkou, Slanské vrchy

Teplota zatiaľ nebola veľmi stvorená pre použitie VBL, veď bolo len -7º Celzia. Teploty nižšie ako ‑10º Celzia by boli omnoho lepšie. Táto vrstva má zabrániť tomu, aby všetko vrchné oblečenie bolo mokré od potu.

Môžeš mať na sebe neviem aké technické tkaniny, keď ideš do kopca telo vyvíja také teplo a tak sa potí, že to žiadna tkanina nedokáže odviesť. Ďalšia výhoda nepriedušnej vrstvy je v tom, že vytvára mikroklímu medzi povrchom tela a touto vrstvou, čím znižuje energetickú spotrebu tela.

Miesto toho, aby som bral so sebou viac náhradných suchých vrstiev, zobral som len jedno oblečenie z nepriedušnej tkaniny.

Kúpil som si „šušťák“, ktorý bol z vnútornej strany ľahko pogumovaný. Predávali to ako oblečenie so sauna efektom. Sem tam to trošičku zašuští, ale dá sa to. Čo som to vlastne na sebe mal? Toto:

  1. Funkčné ponožky.
  2. Vysoké topánky s Goretexom.
  3. Návleky na topánky s Goretexom, pod kolená.
  4. Termoprádlo, tenké izolačné.
  5. VBL, vrstvu, ktorá neprepúšťa paru.
  6. Termoprádlo, hrubšie.
  7. Turistické nohavice 
  8. Mikinu, izolujúcu hrubú vrstvu.
  9. Technickú bundu zo Sympatexom, vode a vetru odolnú vrstvu.
  10. Čapicu až po uši s Goretexom.
  11. Cez tvár šatku, ktorá ma chránila pred vetrom a studeným vdychovaným vzduchom.
  12. Na ruky som mal pripravené dvojvrstvové rukavice s Goretexom, no druhú vrstvu som ani nepoužil

VBLnepriedušná vrstva, zabraňuje tomu, aby všetko ďalšie oblečenie navlhlo od potu. Veľmi som tomu veriť nechcel, ale presvedčil som sa. Avšak až na druhý deň ráno.

Ak by niekto mal záujem o fotografie, dajte vedieť, nafotím to.

Na ceste na Lazy

Zo začiatku bola cesta dobrá, snehu tak akurát. Nebolo to na snežnice, ale snehu nebolo ani málo. Sneh, ktorý bol na zemi, padal, keď boli mínusové teploty, preto bol sypký a ľahký. Tak som si vykračoval snehom až kým som nenarazil na odhrnutú cestu. Tu sa mi šlo skvele.

Odhrnutá zvážnica, ktorú som niekoľkokrát križoval pri ceste na Lazy, Slanské vrchy  Snehom zasypaný chodník, Slanské vrchy  Zo snežnicami som sa prepadával len do polky lýtok, Slanské vrchy

Tušil som, že cesty by mohli byť odhrnuté, veď aj v zime sa ťaží drevo. Dokonca v zime vyťažené drevo je o niečo viac kvalitnejšie. Obsahuje menej vody, čím je menej náchylné na plesnivenie. Obsahuje aj menej miazgy, čím je menej chutné pre hmyz.

Odhrnutú cestu som mal a viedla hore do lesa. Napadlo mi, že keď to takto pôjde až na Lazy, tak načo som si bral snežnice?

Jelene a srny

Cestu som po pár stovkách metrov opustil. Za mnou ostala odhrnutá cesta a predo mnou ma čakala kopa prašanu. Šiel som k otvorenému priestranstvu, kadiaľ viedlo i vysokonapäťové elektrické vedenie. Stádo jeleníc a sŕn mi ufujazdilo do lesa.

Aj ja som vošiel do lesa. Tu už bolo snehu dosť, ale ešte vždy som sa zdráhal nasadiť snežnice. Pomaly som stúpal a snehu bolo čoraz viac. Na otvorenejších miestach bolo snehu tak po kolená. Už bol najvyšší čas vybrať snežnice.

Bolo to lepšie s nimi, ako bez nich. To nehovorím o ženách, ale o snežniciach. Len, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu.

Blížil som sa k vrcholu nad Vladárkou, kde bola telekomunikačná veža niektorého mobilného operátora.

Plno snehu a stúpanie

Začínal som stúpať, všade neporušená biela vrstva asi polmetrového snehu, do ktorého som sa vďaka snežniciam prepadával „len“ do polovice lýtok.

Už sa mi to začínalo páčiť! Sneh všade, kamoko dovidí. A ticho. Brodil som sa tým snehom, začínal som prudšie stúpať. Zadychčaný som sa zastavil a pomyslel som si: „Núti ma niekto, aby som sem liezol?“ To bola skôr taká rečnícka otázka. Nie, nikto ma nenúti. Len chcem.

Pauza na odvoznom mieste pri ceste na Lazy, Slanské vrchy  Siláž pre zver, pri ceste na Lazy, Slanské vrchy

Viem, že sa môžem spoľahnúť len sám na seba. Všetko dôkladne plánujem a zbytočne neriskujem. A užívam si samotársku pohodu!

Vyšiel som znova na odhrnutú cestu. Snežnice šli dole. Kam s nimi? Čo keď ich budem znova potrebovať? Dal som si ich na palice, veď „to trocha“ ich aj ponesiem. Hej, poniesol som ich.

Poobede som však už svaly na rukách cítil pomerne intenzívne. A až neskôr mi došlo, že to je dôsledok tých „pár“ metrov, keď som mal snežnice zavesené na paliciach.

Snežnice hore a dolu

Odhrnutá cesta pokračovala niekam doprava a ja, sledujúc červenú značku, doľava. Znova som chcel zamachrovať. Veď načomi snežnice? Ten polmetrový sypký sneh zvládnem, bez problémov. Ani by som nepovedal!

Snežnice znova na nohy a šlo sa pomalšie, ale aspoň som sa neprepadával až tak do snehu. Znova som šiel úzkymi cestičkami a lesnými chodníčkami, ktoré boli zasypané hromadou snehu.

Lesný chodník pod snehom, smer Lazy, Slanské vrchy  Pod pecami, pripája sa modrá značka, Slanské vrchy  Na Lazy to je už len 30 minút, Slanské vrchy

Križoval som odhrnutú lesnú zvážnicu. Kolmo na jej os. Prekonal som nahrnutý sneh na obidvoch stranách cesty. Opatrne som našľapoval na tvrdé zmrznuté snehové okraje cesty, aby som ich bezproblémovo prekonal.

Pokračoval som ďalej zasneženými chodníčkami, aby som sa sa znova vyteperil na zvážnicu. Bol som na OM – odvoznom mieste. Na krajnici, pod snehom, ležala kopa kmeňov, ktoré nestihli odviezť.

Zložil som si batoh z pliec. Pod zadok som si dal snežnice, ktoré som položil na sneh, ktorým boli kmene zasypané. Vybral som termosku s horúcim čajom, jednu orieškovú tyčinku. Intenzívne som ju zapíjal čajom, aby sa mi ako tak zohriala.

Po odpočinutí som sa chystal na ďalšiu cestu. Snežnice som si už tentoraz priviazal o batoh, aby som ich nemusel vláčiť v rukách.

Batoh na chrbát a po odhrnutej zvážnici som si veselo vykračoval ďalej. Veselo, ako veselo. Počasie nebolo práve ideálne. Hmla, či skôr nízke mraky a teploty okolo nuly.

Prikrmovanie zvery

Poľovníci sa starali o lesnú zver aj tu, relatívne vysoko. Na odhrnutej ploche vedľa zvážnice bol vysypaný náklad siláže, na ktorom si momentálne pochutnávali sýkorky a sojky.

Už som skoro na Lazoch na hrebeni, Slanské vrchy  Jeden z bočných hrebeňov pred Lazmi, Slanské vrchy

V okolí bolo vidno množstvo stôp raticovej zvery, ktoré sa na tejto siláži tiež prikrmovali. Zaujímavé bolo, že tu hore som veľa zvierat nevidel. Avšak dole ich bolo neúrekom.

Aj zver vie, že je omnoho namáhavejšie predierať sa hlbokým snehom, preto sa zdržuje nižšie, kde je aj snehu menej. To len ja sa tu terigám do kopca a užívam si hlboký sneh.

Pod Pecami

Smerovník Pod Pecami bol statočne zasypaný snehom, no na Lazy to odtiaľto bolo už len 30 minút. Aspoň v lete. Predral som sa na druhú stranu značky, kde som sa do snehu zabáral tak po... Slabiny. Tu sa napájala modrá značka, ktorá viedla z Dargovského priesmyku cez Bordu až sem na miesto zvané Pod pecami.

Zasnežená cesta na Lazy, Slanské vrchy  Zanechávam stopy ako Big Foot, cesta na Lazy, Slanské vrchy  Na hrebeni mraky bola hmla alebo nízke mraky, Lazy, Slanské vrchy

Trocha ma potešilo, že už len 30 minút na Lazy, kam som mal namierené. Dúfal som, že pri chate bude nejaké to sedenie, kde si budem môcť pohodlnejšie pripraviť večeru.

Odhrnutá cesta ma viedla veľmi miernym stúpaním hore. Vypluhovaná cesta skončila asi po kilometri. Zobrať na nohy snežnice? Veď už som skoro tu. Či tam?

No čo? Toľko prejdem aj tak. Nie. Neprešiel som. Po pár metroch hlbokého snehu, keď som chodil ako bocian, som dal dole batoh. Odviazal snežnice a ďalej som už pokračoval so snežnicami na nohách.

Chata na dohľad

Značka bola sem tam, no držal som sa jej ako kliešť. Cesta sa rozdvojovala a ja som si vybral cestu vľavo, ktorá sa mi zdala pod tým snehom ako schodnejšia. Bolo to úplne jedno, ktorou by som šiel, aj tak by som skončil pri chate.

Lysé kopce na hrebeni, Lazy, Slanské vrchy  Zasnežené, lysé kopce na hrebeni, Lazy, Slanské vrchy

Vyváľaný v snehu

Ešte raz som sa vyváľal v snehu. Narazil som na výmoľ ukrytý pod kopou snehom. Snežnice prepnuté na pochod, neutiahli náhlu zmenu smeru, ktorú som chcel vykonať pri strate rovnováhy. V pochodovom režime sa ľahko ide dopredu, no o to ťažšie sa ide v bok, či vzad.

Tu som sa vykotil do snehu, Lazy, Slanské vrchy  Značka prameňa pred Chatou Lazy

Nevykicol som sa úplne. Len do pokľaku, batoh sa oprel o vyššiu krajnicu. Napriek tomu som nedokázal vstať s batohom na chrbte. Batoh bol ešte príliš ťažký. Batoh dole, postaviť sa, batoh hore a pokračovať ďalej.

Pomedzi konáre sa zreteľne črtala veľmi jasne ohraničená a až príliš geometricky symetrická plocha. Bola to strecha. Značka prameňa na strome ma lákala, no chcel som byť čím skôr na chate.

Chata Lazy

Posledných pár metrov do kopca a bol som pred Chatou Lazy. Dorazil som o pol jednej popoludní. Pekná vynovená chata, ale zatvorená.

Zrekonštruovaná Chata Lazy, Slanské vrchy  Úzka veranda zrekonštruovanej Chaty Lazy, Slanské vrchy

Ani som nepočítal, že by som niekde našiel nejakú otvorenú chatu bez hospodára. Staré časy súnenávratne preč. Zložil som sa na úzkej verande, natiahol som si chrbát, rozhýbal ruky.

Teplota na Lazoch

zima na lazoch teplomerÁ, teplomer! Na boku chaty bol veľký teplomer, ukazoval +1º Celzia, hneď som vytiahlo svoj teplomer z batohu. Môj teplomer ukazoval dokonca ešte viac. +5º Celzia! Teda priemer je +3º Celzia. Meteorológovia sa zase sekli, predpovedali totižto veľké mrazy. To bude zasa noc! V takom teple.

Rozložil som skladaciu lopatu, odhrnul som sneh z verandy. Odpratal sneh medzi chatou a stolom. Už to vyzeralo trocha lepšie. Dalo sa volnejšie chodiť.

Kam, či skôr, kde zavesím hamaku?

Porozhliadal som sa po okolí, stromov tu bolo habadej, takže so zavesením hamaky by nemal byť problém. Aj čas som mal dobrý, tak som sa nikam neplašil.

Ako a kde som spal? V ďalšom pokračovaní sa to dozvieš.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Cez Veterník, Slanské vrchy

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť