Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Zimný vander, Muránska planina...
Zimný vander, Muránska planina - k Pätine, cez Stožky

Zimný vander, Muránska planina - k Pätine, cez Stožky Rozhodol som sa, že ostanem tu v útulni Nižná Kľaková. Bol som chránený pred počas [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Killarney Provincial Park a Ge...
Killarney Provincial Park a George Lake

Killarney Provincial Park a George Lake Ráno sa Soviak začal chystať na svoj pravidelný každodenný beh. Na moje veľké prekvapenie si bol aj z [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Okolo Šimonky

Trasa: Košice – – Zlatá Baňa – Sedlo Červená mláka – Hermanovský hrebeň – Útulňa Demänovica – Šimonka – Grimov laz – Medzi jarkami – Temný les – Zlatá Baňa – Košice

Trvanie: 10. 03. 2014

Prítomný: Johnny a Ja

Počasie: Jasno, slnečno, miestami veterno a nadpriemerne teplo.

Bol som na návšteve u Johnnyho. Pri odchode sa ma medzi dverami opýtal: Čo robíš zajtra? Mal som voľno, tak som mu odvetil: Chcem nájsť jednu chajdu blízko Šimonky. Poďme spolu. – navrhol a tak sme sa na druhý deň vybrali na menšiu 16 km túru okolo Šimonky.

Nad Antimónovou baňou pri Zlatej Bani  Sedlo Červená mláka, Slanské vrchy  Smerom k Adamovmu peklu

V pondelok sme sa spolu vyrazili, po povinnej zastávke v potravinách v Zlatej Bani, po modrej značke hore popri Antimónovej bani Jozef. Napriek tomu, že počasie bolo skvelé, les ešte nebol prebudený. Opadané listy, holé konáre všetko ladené do hnedo-siva. Vtáci však už tušili blížiacu sa jar a vyspevovali do rezkého kroku, ktorý sme nabrali.

Čas obeda pod Kuriou horou  Pod Kuriou horou, Slanské vrchy  Pri posede pred Oblíkom, Slanské vrchy

Vyrazili sme o 10.03 h. a už o 11.21 h. sme boli pri značke Hermanovského hrebeňa aj s menšou zachádzkou z sedla Červená mláka, keď sme trocha zašli po zelenej smerom k prístrešku pod Čiernou horu.

Odtiaľto sme zišli príkrym zrázom a pokračovali sme dole a dole. Pred Kuriou horou, na križovatke lesných ciest, sme si urobili odpočinok. Bol čas obeda, tak sme sa nejedli, kto čo priniesol z domu alebo z potravín zo Zlatej Bane. Po doplnení energie sme pokračovali ďalej, Obišli sme Kuriu horu a došli sme na lúku, kde bol posed a vo vzdialenejšom kúte útulňa Demänovica, jeden z našich dnešných cieľov.

Útulňa Demänovica

Menšia stavba, ktorá bola postavená viac menej na kolene. Zrejmé to je hlavne z toho, že v rohu stavby je ako oporný stĺp strom.

Útulňa Demänovica, pri Kuriej hore  Pričňa - útulňa Demänovica, pri Kuriej hore  Piecka - útulňa Demänovica, pri Kuriej hore 

Je živý a strom rastie. Tým sa jedna strana ťahá čoraz vyššie. Je nepravidelného tvaru o rozmeroch okolo 3 x 2 m, výška okolo 1,8 m. Podlaha je vyvýšená a nie je priamo na zemi. Strecha a boky sú chránené asfaltovou lepenkou. Vo vnútri je jednoduchá piecka, pričňa s molitanovým matracom.

 Lúka pri Demänovici, Slanské vrchy  Lúka pri Demänovici, v pozadí Oblík, Slanské vrchy

Čo ma veľmi potešilo, bolo dostatok suchého dreva, ktoré postačovalo na podpal aj na slušný základ ohňa. Čo ma tešilo menej bol neporiadok v okolí útulne. Boli sme tu v pondelok, teda po víkende. Na lavičke bol pozostatok z alobalu, kde sa piekli zemiaky a v okolí fľaše, plechovky. Napriek svojej jednoduchosti môže pomôcť a je dobré, že je tu.

Vybrali sme sa späť a došli sme až k posedu na druhej strane lúky.

  • Vylezieme? - pýtal sa Johnny
  • Jasné! - znela moja rýchla odpoveď
  • Zhora bude pekný výhľad. - skonštatoval Johnny a ja som len mlčky pritakával. 

Demänovica, v pozadí Oblík, Slanské vrchy  Cesta pod Zvadlivou, Slanské vrchy  Mocná príroda, strom obrastá kameň, Slanské vrchy

Dostali sme sa hore cez padacie dvierka, ktoré sme zatvorili, aby sme neprepadli cez otvorenú podlahu. Johnny sa postavil na ne a zraz žuch... Dvierka boli trocha voľné a tým, že sa na ne Johnny postavil zapadli na svoje miesto.

Pokochali sme sa výhľadom a ideme dole. Ako? Veď tie padacie dvierka zaklapli a to teda poriadne. Nakoniec som sa do nich poriadne oprel a zrazu povolili. To by bola sila, keby sme ich nevedeli otvoriť. Vždy ostávala možnosť zliezť cez okno a s troškou akrobacie by sa to hádam aj podarilo.

Pod Hermanovským hrebeňom, Slanské vrchy  Pod Hermanovským hrebeňom, blízko Šimonky, Slanské vrchy  Pod Šimonkou, severná strana, Slanské vrchy

Zišli sme dole a vybrali sme sa späť k križovatke lesných ciest. Tu sme sa mali rozhodnúť kadiaľ pôjdeme. Mohli sme ísť späť po značke, po tom strmáku, ktorým sme šli dole, alebo sa dať po peknej lesnej ceste, ktorá šla pod hrebeň na východnom úbočí a nezdala sa vôbec strmá.

Jasné, že sme si vybralimenej namáhavejšiu. Cesta viedla po východnom úbočí asi 200 m pod hrebeňom. V diaľke sa črtal masív Šimonky, kde sme sa plánovali dôjsť. Po červenej značke sa nám veľmi nechcelo, lebo sme vedeli čo nás čaká. Po značke sme šli 05. 10. 2014 Wander okolo Zlatej Bane.

Severné úbočie Šimonky, Slanské vrchy  Padnutý strom na severnom úbočí Šimonky, Slanské vrchy  Sneh na severnom úbočí Šimonky, Slanské vrchy

Šli sme, šli sme, cesta sa postupne dvíhala, ale všetko s mierou. Až sme sa ocitli pod Šimonkou a tu sme sa museli rozhodnúť, či to obídeme a skončíme niekde pri Obracanej studni alebo sa dáme hore k Šimonky.

Dosť bolo masnňačiny a vybrali sme si tú namáhavejšiu cestu hore do kopca. Míňali sme krásne kamenné stráne. Príroda je mocná a aj v týchto podmienkach dokáže divyStrom rastúci obkročmo cez skalu. A v takomto strmom kamennom poli bola urobená cesta. Ani si predstaviť neviem, kto by tade šiel nejakým vozidlom. Hore by určite nič nevyšlo, také to bolo strmé. A dole, čo ja viem? Niekto s otupeným zmyslom pre sebazáchovu? Aj sme rozmýšľali ako táto cesta mohla vzniknúť.

Severná strana masívu Šimonky, Slanské vrchy  Na vrchole Šimonky, Slanské vrchy  Šimonka, najvyšší bod Slanských vrchov

  • Veziem sa v elkátéčku (LKT – lesný kolesový traktor) spolu so Šanim. Všetko je v pohode. Šani si síce predtým dosť uhol, no zvláda to skvelo.
  • Šani? - pýtam sa nesmelo.
  • No? - opýtal sa nevrlo.
  • Prečo ideme okolo? Nemôžeme ísť skratkou? - ani som nedohovoril a Šani si to rezol dole brehom rovno cez les.
  • Ja strach v očiach, lícnice stiahnuté, že ani zastrúhaný vlas by mi tam nevošiel. Na Šaniho tvári sa zračí potmehúcky úsmev.
  • Že ja tade nezídem? Ha a zídem! Ľavou zadnou. - mrmle si pod fúzom Šani.
  • Po Šaniho šantení ostala v lese brázda, ktorá sa na cestu podobá len zdiaľky a pripomína jednu udalosť, keď Šani stiahol litrovku borovičky za pol hodinu.

Pohľad na Makovicu od Šimonky, Slanské vrchy  Pohľad na Makovicu a Dubník od Šimonky, Slanské vrchy

Tak nejako mohla vyzerať prvotná myšlienka, ktorá viedla k vzniku tejto strmej cesty. Našťastie táto strmina nebola dlhá a po jej zdolaní sme znova prešli do miernejšieho stúpania, ktorá nás viedla na severovýchod popod vrchol Šimonky. Cesta za ohybom náhle skončila. Otvoril sa nám výhľad na severovýchodnú časť s mohutným Oblíkom po pravej strane (foto z fotogalérie). Výhľad čiastočne zakrývali konáre stromov, ktoré však ešte nemali na sebe ani púčiky. Vidno bolo lúku pri Oblíku so samotnou chatou.

Grimov laz (Lúka pod Šimonkou), Slanské vrchy  Snežienky pod Šimonkou, Slanské vrchy

Vrátili sme sa späť na zbytky cesty, ktorá sa už len črtala medzi stromami. Ocitli sme sa na severnej stráni masívu Šimonky, kde bola ešte súvislá vrstva snehu. Výška snehovej prikrývky bola okolo 25 cm. Slnko hádzalo ostré tiene kmeňov na biely sneh a vytváral zaujímavé hrátky svetla a tieňa.

Snežienky pod Šimonkou, Slanské vrchyPriesekom medzi stromami sme sa severnou stranou pomaly blížili k vrcholu Šimonky.  30 metrov pod vrcholom som už zreteľne rozoznal skalu, kde bola niekedy osadená pamätná tabuľa partizánskej skupiny „Čapajev“.

Brezy neďaleko pamätníka hrdinom II. svetovej vojny, Zlatá baňa

Vrchol sme čiastočne obišli po jeho západnej strane, aby sme sa vyhli prudkému stúpaniu tesne pod vrcholom. Tak sme sa ocitli na vrchole Šimonky.

Počasie bolo nádherné, jemné mraky, modrá obloha, hrejúce slnko. Urobili sme pár fotiek vyhriali sme sa na skale, ktoré doslova sálalo teplo, ktoré doteraz absorbovalo z pečúceho slnka.

Občerstvili sme sa a pobrali sme na Grimov laz (Lúka pod Šimonkou) Odtiaľto sme pokračovali dole do Zlatej Bane. Pri prameni, kde Novis penil. Objavil som krásne snežienky, ktoré som musel zvečniť. A Johnny zvečnil mňa ako lovím zábery.

Kecali sme a na cestu sme ani poriadne nehľadeli. Preto sme sa ocitli mimo značku. Už sa nám nechcelo vracať, tak sme šli ďalej dole. Veď aj tak musíme pretnúť asfaltku vedúcu zo Zlatej Bane na Dubník. Čo sa nám aj podarilo, pravda trocha ďalej. A čo môže vynahradiť na konci štreky chôdzu po krásnej asfaltke?

Prešli sme okolo pamätníka Hrdinom II. svetovej vojny, ďalej okolo vyústenia zelenej značky Temného lesa až sme došli do Zlatej Bane. Prešli sme 16 km a trvalo nám to 7 hodín a 15 minút. Kde sme začali, tam sme aj skončili.

Viac fotografií v rozlíšení 1024 px je možné nájsť na stránke Fotogalérie

Štatistka trasy:

Prejdené: 15,55 km
Prevýšenie: 841 m
Klesanie: 841 m
Celú prejdenú trasu si môžeš pozrieť tu.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť