Zima v Slanských vrchov
Z Čertižného po hranici do Paloty, Východné Karpaty
Z Telgártu do sedla Súľová
Na Prednú holicu s bicyklom, Volovské vrchy
Cykloturistika podhorým Slanských vrchov
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Novoročný výstup na Šimonku
Zimnou Muránskou planinou
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Novoročný výstup na Šimonku...
Novoročný výstup na Šimonku

Novoročný výstup na Šimonku Konečne ustúpilo sychravé a na december veľmi teplé počasie. Už som mal naozaj dosť tej hmly, neustáleho pad [ ... ]

Toto si chcem prečítať
K Randavici, Muránska planina
K Randavici, Muránska planina

K Randavici, Muránskou planinou s Biancou Ešte som musel splniť Biance jedno prianie. Sľúbil som jej, už počas školského roka, že jej uká [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Herliansky gejzír

gejzir-fontanaHerliansky gejzír je národná prírodná pamiatka, ktorá bola vyhlásená v roku 1987 s plochou chráneného územia 19125 m2. Predmetom ochrany je hydrologický vrt s jedinečným mechanizmom pseudogejzírových erupcií, ktorý bol uvedený do činnosti technickým zásahom človeka.Tento gejzír je špecifickým typom. Od ostatných gejzírov sa odlišuje tým, že sa nachádza v neaktívnom sopečnom pohorí a bol aktivovaný vrtom, ktorý je hlboký 404,5 metrov. Z vrtu strieka termálna voda s nízkou teplotou. Samotný gejzír sa nachádza v strednej časti Košickej kotliny v lokalite obce Herľany pri západnom úbočí Slanských vrchov.

Z dôvodu, že Slanské vrchy sú prakticky sopečné pohorie je podložie veľmi pórovité. Voda, ktorá nasiakne do pôdy preniká až do spodných vrstiev, preto sú Slanské vrchy chudobné na spodné vody. Voda sa dá nájsť v hlbších ložiskách, odkiaľ je ne povrch dopravovaná prostredníctvom artézskych studní.

Samotná obec Herľany bola už v 17. storočí známa ako kúpeľné miesto, kam chodili ľudia z Košíc a Zemplína. Na prelome 17. a 18. storočia sa obec vyľudnila a jej obyvatelia sa vysťahovali do susedných dedín. V súpisoch z rokov 1715 a 1720 sa Herľany vôbec nespomínajú. Neuvádza sa ani v konskripcii cirkví a farárov z roku 1746, ani v lexikóne obcí z roku 1773. Napriek tomu niektoré súčasné texty tvrdia, že v 18. storočí boli Herľany veľmi známe kúpeľné miesto, ktoré navštevovali aj cudzinci. Mohlo tak byť v závere storočia, pretože z roku 1808 sa dochoval písomný záznam, kde sú Herľany uvedené ako kúpele.

Za zrod môže Herliansky gejzír ďakovať rozkvetu miestnych kúpeľov v 19. storočí, ktoré boli rovnako známe ako Karlove Vary. Vtedajšie Maďarské kráľovské ministerstvo financií sa rozhodlo zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody. Touto úlohou poverilo banského inžiniera Viliama Zsigmondyho (18. 05. 1921 - 11. 12. 1888), bratislavského rodáka a špecialistu na prieskum minerálnych a úžitkových artézskych vôd.gejzir-vrt

V lete roku 1870 sa začali prípravné práce na hĺbení vrtu. Na spodnú vodu narazili v hĺbke 111 m. 16. 08. 1872 po dosiahnutí hĺbky 172 m, nastala prvá erupcia, ktorá trvala asi 5 minút a výška vody dosahovala 4 metre. Dňa 04. 07. 1873, keď bola dosiahnutá hĺbka 275 metrov nastala silná erupcia vody, ktorá prerazila strechu vrtnej veže vysokej 20 m. Ďalšia erupcia vody bola 17. 12. 1873 a opakovala sa už častejšie. Keď vrt dosiahol hĺbku 330 m, nastala erupcia vody, ktorá trvala 10 dní od 15. 10. 1874 do 25. 10. 1874 a dosahovala výšky až 112 metrov. Vrt sa skončil 06. 05. 1875 v hĺbke 404,5 m.

Samotný vrt je do hĺbky 351 m zapažený kolónami pažníc s vnútorným priemerom 10,3 cm, pričom spodná časť vrtu v hĺbke od 351 do 404,5 m, kde bol navŕtaný hlavný artézský horizont, nie je zapažená vôbec.

Hlavný obzor artézskej minerálnej vody tvorí piesková poloha v hĺbke 264 - 275 metrov. Je uzavretá v ílovitom-slienitom súvrství helvétskeho veku, ktoré z nadložia prechádza do élovitých vrstiev tortonu. Táto sedimentárna séria smeruje pod vulkanity Prešovských hôr. Zachytávací vrt vyvŕtaný v mieste najsilnejšieho prírodného výveru prešiel v tesnej blízkosti výstuoných ciest juvenilného CO2 (oxidu uhličitého), ktorým je preplynená podzemná voda artézskeho obzoru až do uvoľnenia spontánnych plynov, ktoré spôsobujú periodické erupcie na spôsob gejzírov, mechanizmom hydrauliky preplynených vôd.

gejzir-vrcholPodľa chemického rozboru, vykonaného v roku 1995, je voda z Herlianského gejzíru stredne mineralizovaná, natrium-chlorido-bikarbonátového typu. Podľa klasifikácie platnej normy je to prírodná voda hydrouhličitano-chloridová, sódna, uhličitá, sírna hypotonická. Pri erupcii vykazuje nárast teploty od 10°C do 17,8 °C, ďalej nárast vodivosti vody a obsahu CO2. Celková mineralizácia dosahuje 6350,32 mg/l. Celková objemovú aktivita alfa dosahuje 1,40 ± 0,47 Bq.l-1, aktivita beta dosahuje 1,52 ± 0,33 Bq.l-1, čo nasvedčuje o zvýšenej rádioaktivite, ktorá je u väčšiny minerálnych vôd bežným javom. Pri erupcii je mineralizovanou vodou na povrch vynášaný aj ílovitý sediment.

Podľa priemerných údajov erupčnej činnosti Herlianský gejzír za 120 rokov svojej aktivity eruptoval vyše 40 000 ráz a v tomto časovom období z útrob zeme pri erupčnej činnosti vystreklo na povrch 20 miliónov m3 mineralizovanej vody, ktorá by naplnila bazén veľký 2000 x 2000 metrov a hlboký 5 metrov. 
V roku 1980 bola vykonaná oprava zrubu fontány gejzíru. Erupčné intervaly boli spočiatku 8-9 hodinové, neskôr 18-20 hodinové a mali výdatnosť 21-36 l.s-1. V súčasnosti sa erupcia opakuje v 34-36 hodinových intervaloch, voda strieka do výšky 15 metrov, erupčná činnosť trvá v priemere 25 minút a priemerná výdatnosť je 25-30 l.s-1.Čas medzi erupčnými periódami závisí hlavne od zrážkovej činnosti. Pri väčších zrážkach sa skracuje a naopak. 

História Herlianskeho gejzíru vrátane modelu vrtného zariadenia, ktoré pri prieskumných prácach používal Viliam Zsigmondy, sú zdokumentované v Zsigmondyho múzeu vo Visegráde v Maďarsku.

Herliansky gejzír je aktívny nepretržite od roku 1872, pričom do roku 1903 a v rokoch 1957 - 2006 bol jediným studeným gejzírom v Európe. Momentálne je okrem neho aktívny ešte studený gejzír v nemeckom Andernachu a ďalšie podobné gejzíry sú aj na Islande.

Od navŕtania Herlianský gejzír postupne stráca na sile a aj čas medzi erupciami sa predlžuje, rovnako sa zmenšuje aj jeho sila. Napriek tomu si stále zachováva svoju jedinečnosť. Strieka už vyše 100 rokov za rovnakých hydrodynamických a geotermických podmienok. Je predpoklad, že pokiaľ nebude násilne mechanicky poškodený, bude striekať aj v ďalšom storočí. Pre jeho špecifické vlastnosti a jedinečnosť, ktorými sa podstatne odlišuje od svetových gejzírov možno ho právom pokladať za svetovú raritu.

Informácie čerpané odtiaľ a odtiaľ a aj odtiaľ

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť