Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Niagara Falls v noci
Niagara Falls v noci

Niagara Falls v noci Voda bola všade! Mierny vánok roznášal jemné kvapôčky vody navôkol. Soviak si vybral svoj Batman plášť, ktorým stra [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Túra po Slovenskom raji - Zejm...
Túra po Slovenskom raji - Zejmarská roklina

Túra po Slovenskom raji, Zejmarská roklina Celý predchádzajúci víkend prevládali na Slovensku horúčavy, tak sme sa rozhodli, že nasledujúc [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Zimný vander, Muránska planina - k Pieskom

Vonku mrzlo. Mráz zachádzal až za nechty, snehu bolo habadej a mňa to lákalo von. Áno! Do tej zimy! Som ja normálny? Podľa mojej drahej polovičky asi nie. Vonku mi je teplo a vo vnútri zasa zima. ???

Začiatok náčného chondíka k Muránskmu hraduŤahalo ma to vonku do hôr, do zimy, do mrazu, na sneh. Je to ako volanie divočiny. Keď musíš, tak musíš, nič sa s tým nedá robiť.

Ťažba dolomitického štrku, Muráň, krasový útvar Bogaz

Koncom januára sa rada starších T. O. Strateného údolia uzniesla na tom, že tohto roku vynecháme nejaký ten zahraničný tramp a vyberieme sa niekde na Slovensko.

Na Muránskej planine sme boli naposledy v roku 1991 (Muráň alias Západné Tatry – Roháče alebo ako som sa stal parohatým). Ja som bol ešte nadchnutý z 12 km okružnej cesty, ktorú som absolvoval s Biancou na Muránsky hrad. Cesta bola aj napriek novembrovému počasiu, nádherná a plná zážitkov. Tak som sa snažil presadiť Muránsku planinu. Ostatní ani veľmi nenamietali. Rozhodnuté! V lete sa ide na Muráň. Ale kam?

Prečo nespojiť príjemné s užitočným. Teraz urobím prieskum Muránskej planiny a v lete sa už pôjde na istotu. To je však len moje prianie. Aj tak sa všetko mení za pochodu, podľa momentálnej nálady.

Cesta k hradu Muráň, prvé prekážky

Popozeral som si poriadne mapu, navrhol som si trasu. Ukecal som manželku, že samému sa mi nič nemôže stať, maximálne, ak by sa mi niečo naozaj stalo. Nič sa mi nemôže stať

zima muran cesta k hradu 2

Ešte som sa snažil prehovoriť Johnnyho, aby mi robil parťáka. No on len sucho skonštatoval, že nemá tento rok plánovaný zápal močového mechúra.

Tak som sa vybral v nedeľu ráno na autobusovú stanicu, odkiaľ som sa odviezol autobusomdo obce Muráň. V autobuse bolo relatívne teplo, tak som na sebe nemal ani bundu, ani mikinu. V Rožňave vodič autobusu ohlásil 10 minútovú prestávku a nechal otvorené dvere. Chladný vzduch, pofukoval cez otvorené dvere.

Najprv som si to ani neuvedomoval, no zima zapracovala natoľko, že v Muráni som už musel vystúpiť, či som chcel alebo nie. Pelášil som si to k začiatku cesty na hrad Muráň. Hlavne kvôli tomu, aby som nemusel obsah svojho močového mechúra vypustiť práve uprostred dediny.

Efektnou vstupnou bránou sa vchádza na náučný chodník, ktorý vediena hrad Muráň. Po ľuďoch ani stopy a snehu bolo málo. Už som si myslel, že snežnice, ktoré som mal pripnuté o batoh vôbec nevyužijem.

Cesta na Muránsky hrad

Padnutý strom na ceste k Muránskemu hradu

Prešiel som len pár desiatok metrov lesným chodníčkom a už som stretol pár – chlapčiska a dievčiska z Čiech. Videl som, že tiež majú pripnuté snežnice o batoh, tak ma zaujímalo, či ich využili. Vraj od Poludnice je hore samý sneh. Trocha ma to utvrdilo v tom, že nakoniec to bude celkom pekný zimný vander.

Smerové šípky vedú turistov bezpečne k Murásnekmu hraduBadal som stopy po zime, ktorá miestami dokázala vyvrátiť aj statné stromy. Nejeden padol, pod ťarchou snehu, a asi aj s podporou vetra. Pár stromov padlo aj krížom cez chodník. To boli prvé z prekážok, ktoré ma dnes ešte len čakali. Za obeť týmto stromom padlo aj zopár informačných tabúľ, či hríbikov, ktoré som po ceste míňal.

Veľmi sa mi páčili informačné tabule, ktoré boli spracované profesionálne a pre laikov, naozaj pútavým spôsobom.

Vykračoval som si v relatívne peknom počasí, slnko sa miestami schovávalo za mraky, no stále svietilo. Nebolo teplo na tričko, ale dušu dokázalo pookriať. V diaľke predo mnou sa týčilo mohutné bralo Cigánky, ktoré bolo ešte hodne vysoko. Trocha som si povzdychol, pri predstave čo ma ešte čaká, no ale čo už! Raz som sa na to dal, tak sa predsa nevrátim.

Ľudia

Ludia na ceste k hradu MuráňNepredpokladal som, že v nedeľu, cestou na hrad Muráň stretnem nejakých prírody chtivých ľudí. Dosť som sa mýlil.

Smerová šípka k hradu Muráň

Po prvej mladej českej dvojici, som stretol ďalšiu, trocha staršiu a slovenskú – muža a ženu, ktorí si vyrazili na nedeľňajšiu túru.

S troškou humoru mi naznačili, že predo mnou už jeden fotograf šiel a už všetko vyfotil a pre mňa tam už nič neostalo. Hádam sa mýlili.

Červená značka ma viedla hore na hrad Muráň, dvakrát preťala asfaltku. V mieste križovania sa nachádzali drevené smerové šípky, ktoré ukazovali správny smer. Pri druhom križovaní som stretol vlasáča, ktorý mi poskytol informácie o ceste k Studni. Vraj je celá ako tu. Teda odhrnutá a posypaná. Vraj aj cesta lesom je prešľapaná mladým českým párom. Tak ma utvrdil v tom, že cesta k Studni bude „malina. Och ako som sa mýlil!

Plánoval som, že prvú noc prespím na hrade, tak ako v roku 1991. Druhý deň som chcel vyraziť smerom k Veľkému Cigánovi. Nakoniec sa všetko vyštrbilo úplne inak.

Správne rozhodnutie, abo nie?

Muránsky hrad v zime

Keďže som bol už celkom blízko hradu a bolo len 12.25 h. a cesta mala byť „malina, tak som sa rozhodol, že budem pokračovať ďalej po asfaltke k Veľkej lúke.

Trocha ma hnevali svaly na nohe. Neboli vo forme. Kondička bola ta-tam a občas som do nich dostával kŕče. Musel som spomaliť.

Mladá dvojica z Rimavskej Soboty s ešte maldším človiečikomZa sebou som začul detský džavot. Obzrel som sa, vysoko v diaľke som zazrel mohutné hradné steny a po asfaltke si vykračujúcu trojicu. Mladá dvojica s ešte mladším človiečikom. Po tom, čo ma dobehli som sa ich vypytoval, kam majú namierené a odkiaľ sú. Ich odpoveď ma trocha zarazila aj vzhľadom k času. Bola 1 hodina popoludní a mali namierené na hrad.

Zreferoval som im, že odbočku na hrad minuli asi pred pol hodinou, a že ich čaká ešte cesta späť. Nenechali sa vyviesť z miery a pokračovali po asfaltke smerom k Veľkej lúke. Prakticky mali dve možnosti. Vrátiť sa rovno k autu, ktoré mali zaparkované v Muráni a vrátiť sa domov do Rimavskej Soboty a nevidieť Muránsky hrad.  Alebo pokračovať ešte trocha ďalej a vyjsť na hrad trocha menej namáhavou cestou. Síce dlhšou, ale menej náročnou.

Piesky

Hríbik a odpočívadlá na Veľkej lúke, časť PieskyNaše cesty sa rozišli pri Veľkej lúke, v časti Piesky. Oni pokračovali na Muránsky hrad a ja som si doprial odpočinok pri hríbiku.

Popíjal som horúci čaj, ktorý som zo sebou vláčil v termoske a svojim uboleným svalom som dožičil polhodinový odpočinok. Mimo cesty už bolo hodne snehu a bez snežníc som sa zabáral tak po kolená.

V okolí sa nachádzalo množstvo informačných tabúľ. Dočítal som sa o zásadách pobytu v Národnom praku Muránska planina. Niektoré ma celkom prekvapili.

Napríklad bolo dovolené bivakovať (t. j. prenocovať bez prístrešku alebo v stane, bez ohňa) od súmraku do svitania najviac do 100 m od vyznačeného turistického chodníka.

Veľká lúka

Odpočívadlá na Veľkej lúke, časť Piesky, Muránska planinaVeľká lúka je rozsiahla krasová priehlbeň o rozmere 1500 x 500 m, čo je na krasových planinách veľmi zriedkavé.

Priehlbeň vytvorili vo vrchnom miocéne široké povrchové toky na rozhraní dvoch hornín s odlišnou tvrdosťou – dolomitu a vápenca. Z krasových priehlbní sa voda dostáva preč krasovými jamami, závrtmi, tak je to aj v prípade Veľkej lúky.

Veľká lúka vznikla odlesnením priehlbne. Kosením, pasením a prihnojovaním si zachováva charakter pravej horskej lúky.

V súčasnosti Veľká lúka je využívaná aj na chov koní. Pasené sú voľne na okolitých lúkach, čím napomáhajú udržiavať prirodzené traviny charakteristické pre horské lúky.

Chov koní na Muránskej planine

Chov koní na Muránskej planine prešiel niekoľkými časovými obdobiami, ktoré nie sú časovo presne vymedzené. Prvé časové obdobie je späté s chovom hucula, neskôr bol chov zameraný na zmohutňovanie hucula krížením s plemenami fjord, halfing  a norik. V treťom období dochádza k ustáleniu chovu a chová sa norik.

Deveťdesiate roky 20. storočia patrili k najúspešnejším. V roku 1995 sa uznal šľachtiteľskýo chov koní plemena norik muránskeho typu. V roku 1997 bol chov koní vyhlásený za génovú rezervu norika muránskeho typu.

Posledným úspechom chovu koní je získanie titulu „najslovenský chov v kategórii chladnokrvných koní z roku 2007.

O chove koní na Muránskej planine je možné dočítať sa aj na týchto stránkach:

Zima na Veľkej lúke na Muránskej planine, v pozadí budovy šľachtitelského ústavu  Posledná fotograifa odpočívadiel na Pieskoch na Veľkej lúka, na Muránskej planine

Medveď hnedý (lat. Ursus arctos)

Samostatná informačná tabuľa bola vyhradená aj pre Medveďa hnedého (lat. Ursus arctos). Oboznamovala návštevníkov o tejto našej najväčšej šelme. O jeho biológii, spôsobe života. Málokto vie, že až 90 % potravy Medveďa hnedého tvorí rastlinná potrava a len 10 % mäso. Zriedkakedy loví sám, skôr sa priživuje na koristi iných napr. vlkov. Informácie sa týkali aj o tom ako sa správať, pri stretnutí s medveďom.

Teraz ti prezradím jedno tajomstvo: Mám pred týmito šelmami rešpekt. Nevyhľadávam ich prítomnosť a dúfam, že to isté budú robiť aj ony.

Ale dosť už bolo odpočívania! Z batohu som si odviazal snežnice a prehodil som si ich len tak. Na také rýchle použitie. Poobliekal som sa, vyhodil som si batoh na plecia a vyrazil som ďalej smerom k Jaškovým Mukám – zvláštny názov. Neskôr som pochopil prečo sa nevýrazný kopec, ktorý má výšku nejakých 1 057 m tak volá.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Zimný vander po Muránskej planine, k Veľkému Cigánovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť