Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Okolo Šimonky
Okolo Šimonky

Okolo Šimonky Bol som na návšteve u Johnnyho. Pri odchode sa ma medzi dverami opýtal: Čo robíš zajtra? Mal som voľno, tak som mu odvetil, že [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Cyklotúra, do Maďarska cez kop...
Cyklotúra, do Maďarska cez kopce

Cyklotúra, do Maďarska cez kopce Bol piatok a nastávajúci víkend sa zatiaľ javil ako celkom pekný. Chcel som zlanáriť Novisa na jedno pivko. [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Okolo Dudlavky na Muránskej planine


Predchádajúca časť - Krížom cez Muránsku planinu


Dymiaci varič

Krásne sobotné ráno, slnko svieti, voda láka… Snehuliaka si stavať nebudem. Pozviechali sme sa okolo 06.30 h. veď aj mňa a mojich spolunocľažníkov čakal náročný deň.

Natiahnutý hamak v útulni Nižná Kľaková  Dymiacu varič, Nižná Kľaková, Muránska planina

Chystal som si raňajky, chcel som si pripraviť polotovar, cestoviny so syrovou omáčkou. Ukecali ma, aby som počkal, vraj majú super fantastický varič. Varič mal mať technológiu, ktorý obkukali Amíci od Rusov. Varič mal niečo do seba!

Ráno na Nižnej Kľakovej, Muránska planina  Raňajky na Muránskej planine na Nižnej Kľakovej

Tak ako so všetkým bol problém v tom, že teraz ho skúšali prvýkrát a nemali vychytané jeho muchy. Bol to varič na pevné palivo (drevo) s generátorom elektrického prúdu. Super vec, najmä pri dlhších štrekách.

Varič má integrovaný ventilátor, ktorý mal vyživovať oheň. Problém bol v tom, že fukár skôr zahasil vznikajúci oheň ako by ho vyživoval. Neskôr sa prišlo na to, že to má dve rýchlosti. Práve kvôli tomu. Po pol hodine ma už prestalo baviť čakanie na oheň a začal som si pripravovať raňajky na vlastnom plynovom variči.

Poľovnícka chata na Nižnej Kľakovej, Muránska planina  Útulňa nižná Kľaková na Muránskej planine

Neskôr, keď už varič bol rozhorený bol fakt výborný! Voda sa zohriala raz dva. Bonus k tomu bolo to, že vyrábal elektrický prúd. Cez integrovanú USB zástrčku sa mohli dobíjať elektronické zariadenia. Raňajky sme mali za sebou, balili sme sa. Juraj s partiou šiel zmapovať nejaké lokality výskytu vzácneho endemitu v okolí Veľkej Stožky a ďalej mali pokračovať na Studňu.

Skalná brána

Malá Stožka od Skalnej brány, Muránska planina  Výhľad z Skalnej brány do doliny Dvorca a smerom na Sivákovú, Muránska planina  Výhľad z Skalnej brány do doliny Dvorca, Muránska planina

Ja som sa vydal v zimných šľapajách, teda smerom k horárni Stožky. Klesať budem dosť, čo dosť až do doliny. Schádzal som dole po žltej, minul som odbočku k prameňu. Zišiel som nižšie a na chodník začal z ľavej strany vytekať malý potôčik. Potôčikom by som to ani nenazval, lebo to bolo len taká povrchová vlhkosť. Predpokladal som, že k začiatku tejto vody by ma doviedla značka prameňa.

Vrcholky stromov viditeľné zo Skalnej brány, Muránska planina  Skalná brána a moja maličkosť, Muránska planina  Obloha nad Skalnou bránou a ja, Muránska planina

Už som videl dolinu Dvorca a pred sebou som mal Skalnú bránu. Zložil som batoh, zobral som statív, fotoaparát a vyšiel som na Skalnú bránu. Miestami to bolo dosť strmé, ale nakoniec som vyšiel na vrchol.
Rozložil som statív, fotoaparát a urobil som pár fotografií. Kochal som sa výhľadom (koch-koch). Nádhera! Čaká ma však ešte dlhá cesta. Či som chcel alebo nie musel som sa vrátiť k veciam a pokračovať ďalej.

Horáreň Stožky

Vybral som si palice, lebo cesta dole je krutá. Trpia hlavne kolená. Niekedy je naozaj lepšie ísť hore, ako dole. (To som ešte nevedel, že rovnaká prudká cesta dole ma bude čakať aj zajtra ráno.) Palice mi trocha odľahčili kolená a vykračoval som si dole k horárni Stožky.

 Neďaleko chaty Stožky, v pozadí Tri kopce a Fabova hoľa  Cesta k chate Sožky, v pozadí Malá Stožka  Lúka pri chate Stožky, v pozadí Veľká Stožka

Krásnymi zelenými lúkami, kde mi palice už viac prekážali ako pomáhali, hlavne pri fotení. Zavadzali v rukách a sem tam som nimi aj ťukol foťák.

Chcel som urobiť ďalšiu fotografiu a zistil som, že mi niekde odpadla krytka objektívu. No čo už. V zime som stratil jeden snehový krúžok z palice, v autobuse som nechal klobúk a teraz som prišiel o krytku. Na Muránskej planine sa strácajú veci jedna radosť.

Malá Stožka, Muránska planina  Neudržiavaná robotnícka ubytovňa pri horárni Stožky  Úle na balkóne horárne Stožka

Na vlhkých miestach lúky rástla mäta. V hojnom počte. Odtrhol som si pár vrcholcov, aby som si mohol na chate Stožky uvariť osviežujúci čaj a aj si odpočiniem.

Už z diaľky som počul že na chate Stožky je zábava. Za chatou boli odparkované zaprášené autá. Na jednom z nich bol v prachu znázornený, no ako by som to slušne povedal? Pohlavný úd aj s patričným slovným doprovodom. Na druhom zas to isté len v ženskom prevedení. Oheň v ohnisku horel a pod strieškou sedela partia, ktorá pripravovala guláš.

Zneužil som ich oheň a pripravil som si lahodný mätový čaj. Ponúkli ma aj ohnivou vodou.

  • Dáte si na popravku? (Neviem prečo mi každý vyká???)
  • Ne, ne, ne – nedbám!
  • A do druhej nohy. - neodmietol som. Ale keď už chceli aj do jednej aj do druhej palice, tak som povedal, že nie.

Pohostinnosť ma potešila. Dopíjal som čaj. Dopracoval som sa k spodku a pozerám, čo za kameň mám v čaji. Bol to malý slimák, ktorého som uvaril spolu s mätou. Tak som už konečne zistil, prečo bol ten čaj taký výborný Prečo bol mättový čaj taký dobrý?.

Horáreň Stožky, budova nepoužívanej liahne rýb, Muránska planina  Prašná cesta na Randavicu, Muránska planina

Rozlúčil som sa. Tým, že som došiel ku križovatke ciest pri horárni Stožky som dosiahol najnižší bod dnešnej cesty. Odtiaľto budem už len stúpať.

Odbočil som na Randavicu. Minul som horáreň Stožky, kde horár práve kontrolovali úle. Trocha ma prekvapilo, že úlena balkóne, ale asi vedel prečo ich tam má. Minul som liaheň rýb, ktorá určite pamätala lepšie časy. Začal som pomaly stúpať.

Cesta k Randavici, Muránska planina  Cesta k Randavici, v pozadí Malá Stožka, Muránska planina  Cesta lúkami k Randavici, Muránska planina

Stretol som Juraja, Lenku, Miša a Zuzku, ktorí mali namierené na Nižnú Kľakovú. Radšej som im nespomínal, aké stúpanie ich čaká. Poradil som im, aby si nabrali vody, po tom ako minú Skalnú bránu. Rozlúčili sme sa, s tým, že sa ešte možno uvidíme.

Stúpal som krásnymi lúkami, ktorých jasno zelená tráva bola poďobaná tmavozelenými fľakmi mladých ihličnanov. Minul som chatu pri Randavici. Vedel som, že niekde tu je, ale z cesty ju nebolo vôbec vidno. Vystúpil som ešte vyššie a už som zazrel aj chatu na lúke pod sebou.

Lúka a chata pri Randavici, Muránska planina  Randavica, Selfie, v pozadí Tri kopce, Muránska planina

Prekonávanie prekážok

Došiel som na Randavicu, kde sa mi otvorili prekrásne výhľady na Tri kopce a čiastočne aj na Fabovu hoľu. Opustil som asfaltku a vydal som sa lúčnou pešinkou. Vošiel som do lesa a pešinku nahradila lesná cesta. Hneď na začiatku som zazrel starý krmelec. Stúpal som hore po rúbanisku.

Randavica, Muránska planina  Starý krmelec, pri vstupe do lesa na Randavici, Muránska planina

Asi sa tu prehnala nejaká veterná smršť, lebo všade boli pováľané stromy. Štyri stromy ešte odolávali vetru. Boli ako štyria muškatieri, ktorí sa tiež vzopreli svojmu osudu. Niektoré kalamitné časti už boli vyťažené, ale niektoré ostali, tak ako ich vietor pováľal.

Štyri stromy sa vzopreli vetru, Muránska planina  Polom, kalamita, Pod Vysokým, Muránska planina  Nájdená cestička smrom k Pod Vysokým

Zatiaľ som ich hravo zdolával, či skôr obchádzal. Značku som stratil už dávno. V tej kalamitnej polome sa nedala sledovať. Najhorší úsek ma však ešte len čakal. Náznak chodníka bol ta-tam.

Všade naokolo samé vyvrátené kmene stromov aj s koreňovými systémami. Pred sebou som zbadal neprehľadnú spúšť. Krížom-krážom popadané a polámané kmene stromov, ktoré sa vzájomne podopierali ako nejaké obrovské mikádo. Prejsť? Nemožné. Obísť? 2 km naokolo.

Vyliezol som na jeden spadnutý kmeň, po ktorom som sa dostal do výšky okolo 3 metrov. Z tejto pozorovateľne som sa snažil odhadnúť najlepšiu trasu cezspúšť. Trasu som si vytýčil, už ju len prejsť.

Vrátil som sa späť, zoskočil na zem a začal som sa predierať konármi, ktoré sa mi zachytávali o batoh. Podliezal som kmene stromov, aby som sa znova mohol cez ne štverať. Zapadol som medzi konáre, aby som z nich zasa horko-ťažko vyšiel. Po veľkej námahe som prekonal aj posledný kmeň a ocitol som sa na relatívne čistom priestranstve pod stromami. Len kde je značka?

Liaheň obojživelníkov na ceste k sedlu Burda, Muránska planina  Cesta k sedlu Burda, všadeprítomné konáre, Muránska planina  Zdevastovaná zvážnica v sedle Burda, Muránska planina

Porozhliadol som sa a vľavo pred sebou som zazrel náznak lesnej cestičky, šiel som tým smerom. Dobre som urobil. Pár desiatok metrov pred sebou som zazrel žltú turistickú značku, po ktorej som sa vydal.
Prešiel som mladinou a už som bol pri hríbiku Pod vysokým vrchom. Odtiaľto bolo k sedlu Burda 10 minút.

Štefan

Vedel som, že sa tadeto budem vracať, ale 10 minút tam a 10 späť mi stojí za pozretie sedla Burdy. Neľutujem. Cesta bola aká bola, samé kaluže, konáre, po ťažbe kalamitného dreva. Kaluže vody využili aspoň obojživelníky, aby nakládli reťaze svojich vajíčok.

Štefan oddychuje v sedle Buirda a okoloidúci cyklista.  Výhľad z Štefanovej chaty v sedle Burda, Muránska planina

Napojil som sa na zvážnicu a pred sebou som už zazrel odstavené lesné mechanizmy. A chatu. Na verande chaty spokojne odpočíval Štefan.

  • Dobrý deň! Môžem sa zložiť na stole?
  • A čoby nie. - odpovedal rýdzim stredoslovenským prízvukom

Vybral som ešte jeden chlieb, ktorý mi ostal z domu, vodu, ktorú som mal od chaty Stožky. Pri chate bol aj cyklista, ktorý si vyrazil na túru a momentálne odpočíval, rovnako ako ja. Pod nohami sa mi tmolilo šteňa. Kríženec vlčiaka a niečoho čierneho.

Vyzliekol som si spotenú a mokrú košeľu a dal som sa do reči s Štefanom. Bol aj rád, že má s kým utrúsiť pár viet. Dozvedel som sa že už hodnú dobu žije v Košiciach. Toto ma dosť prekvapilo, lebo z prízvuku by som hádal na 110% stredné Slovensko. Nakoniec vysvitlo, že je rodený Tisovčan aj manželku má odtiaľ, a východniarsky prízvuk sa na neho jednoducho neprilepil

Lesný Kolesový traktor, odstavený v sedle Burda, Muránska planina  Mrákavy nad sedlom Burda, Muránska planina

Cez leto žije na chate v sedle Burda a na zimu chodí do Košíc. Chata je elektrifikovaná pomocou slnečných kolektorov, ktoré dodávajú elektrinu, tak akurát. Cirkulárku asi nepotiahnu, ale na televízor, chladničku to stačí.

Štefan si tu užíva jeseň svojho života. Rozprával zaujímavo o veciach, ktoré počas svojho života zažil. Pútavo vyrozprával nejeden príbeh a ja som jeho slová hltal jedným dychom.

Zrazu zaznel hrom. Zadunelo ako pri rane z dela. Obloha nebola zatiahnutá, aspoň nie tá časť, ktorá bola pred nami. Obzrel som sa a zbadal som veľkú čierňavu. No najvyšší čas vyraziť. Rozlúčil som sa so Štefanom a vykročil som späť k hríbiku „Pod vysokým vrchom

Výsledok kalamity

Jedným okom som sledoval búrku, ktorá sa našťastie vzďaľovala odo mňa. V diaľke, v doline Hronca určite pršalo. Miestami ma osvetlili blesky, po ktorých nasledovalo dunivé hrmenie. Usmieval som sa, čo keď ma fotia Čo keď ma fotia?.

Tentoraz som vymenil žltú turistickú značku za červenú. Šiel som po zvážnici. Všade naokolo bolo vidno intenzívnu ťažbu. Jediné, čo ma ako tak tešilo, že skoro všade sa jednalo o kalamitnú ťažbu. Až sa mi zle pozeralo na ten les, ak to tak je možné nazvať. Vyvrátené pne, ktoré už mali zrezané kmene, obrovské holiny. Výsledok umelej a neodbornej výsadby lesa. Jednodruhový les, rovnakého veku veľmi rýchlo podľahne vetru. Najmä, ak v danej lokalite tento druh nemá svoj prirodzený biotop.

Vysoko naskladané konáre po kalamite, Muránska planina  Holina po kalamite, Muránska planina

Miestami boli naukladané po oboch stranách cesty kopy konárov z vyťažených stromov. Vysoké aj vyše 3 metrov. Prešiel som veľkou zákrutou. Zbadal som zvážnicu, takú strmú, že som sa až divil, či tam vôbec niečo zíde. Cesta hore bola podľa mňa nezjazdná. Vďaka kalamite sa mi často objavovala Veľká aj Malá Stožka. Za nimi v doline Dudlavky a Hronca sa už dvíhala vodná para. Určite tam pršalo.

Prameň a koliba s dymovým odvodom

Po pravej strane som minul prameň, ktorého vodu som ochutnal. Lahodná, studená osviežujúca. Pramene sú prírodným bohatstvom Slovenska. Nie v každej krajine sa môže človek napiť rovno z prameňa, vyvierajúcim zo zeme. A už vôbec nie v takom hojnom počte ako na Slovensku.

 Koliba v závere doliny Malá Štrbková, Muránska planina  Vnútro koliby v závere doliny Malá Stržková, Muránska planina

Prešiel som asi 150 metrov a znova po pravej strane sa objavila búda. Bez dverí, ale so strechou. Vnútro poskytovalo dostatočnú ochranu pred dažďom, vetrom aj chladom. Uprostred búdy bolo ohnisko. Strecha bola konštruovaná tak, že dym mohol unikať otvorom a dážď sa dovnútra aj tak nedostal. Strecha mala otvor a na ňom bol nasadený „klobúčik“. Pri dverách bolo parožie značne poznačené zubom času. Ani tu nechýbali neodmysliteľné plastové fľaše.

Keď vyteperím sem hore 1,5 litra tekutiny v plastovej fľaši, obsah vypijem. Nemôžem tú fľašu, ktorá už neváži ani zlomok svojej hmotnosti odniesť späť?

Cesta úbočím k Sivákovej

Stále som si vykračoval po zvážnici, ktorá už hodnú chvíľu klesala. Značka sa ma snažila naviesť na odbočku, ale keď mne sa tak dobre šlo po zvážnicidole. Druhá vec je, že som ani poriadne nevidel nejaký chodníček na svahu, kde ma šípka chcela nasmerovať. Klesal som,  až mi to bolo divné.

Červená turistická značka, obočka k Sivákovej, Muránska planina  Odbočka z červenej turistickej značky smerom k Sivákovej, málo zreteľný chodník, Muránska planina

Pre istotu som sa vrátil a preskúmal som svah. Zbadal som nezreteľný chodníček, ktorý sa kľukatil do mladiny na svahu. Žeby tadeto? Vykročil som hore do svahu. Predieral som sa mladinou, ktorá mi neskutočne zavadzala. Nevidel som si popod nohy. Úzky chodníček ma viedol mierne hore svahom. Batoh sa mi zachytával o okolité konáre. Ihličie mladých a nízkych ihličnatých stromov ma pichalo do tváre.

Miestami sa mi naskytli parádne výhľady do doliny Dudlavky. Zazrel som dokonca chatu Stožky a aj dolinu Dvorca. Razil som si cestu mladinou a nevedel som sa pohnúť. Zavadil som sa. Veď to prerazím, dopadlo to tak, že mi odpadla hlava. Nie moja! Hlava na statíve, ktorú som nemal dostatočne prišrubovanú.

Výhľad na Vveľkú Stožku, Muránska planina  Výhľad na Veľkú Stožku a chatu Stožky, Muránska planina

Čo je veľa to je veľa. Zastavil som sa, zbalil som statív do batoha. Tam skončila aj mikina, ktorú som mal pripevnenú popruhmi o batoh.

Cesta mladinou pomaly prešla do nízkych stromov. Cestička sa upravila na nepoužívanú zvážnicu. Prechádzala úbočím, ktorá bola miestami tiež postihnutá kalamitou. Stromy boli popadané krížom cez zvážnicu.

Stromy boli popadané tak skvelo, no jednoducho… Super! Niektoré sa nedali preliezť. Obísť to tiež nebola žiadna výhra. Jediné, čo ostávalo - podliezť. S batohom? Nič iné mi neostávalo, dole batoh, do drepu, podliezť popod stromy.

Červenú turistickú trasu hatili popadané stromy na ceste k Sivákovej, Muránska planina  Červenú turistickú trasu zahatali popadané stromy na ceste k Sivákovej, Muránska planina  Cez červenú turistickú trasu boli popadané stromy, smrom k Sivákovej, Muránska planina

Batoh som buď ťahal za sebou alebo som ho postrčil dopredu a ťahal som ho až potom. Paráda, mám to za sebou. Zbytočná bola moja radosť. O 30 metrov ďalej ma čakal ďalší padnutý strom. Tá vzdialenosť bola taká, že sa mi neoplatilo batoh niesť v rukách. Takže znova nahodiť batoh na chrbát, prejsť 30 metrov, zhodiť batoh, podliezť strom a zasa pokračovať ďalej.

Tieto podliezania mi uberali dosť z mojich síl. Polomy zostali za mnou a už som pokračoval len miernym stúpaním. Pred sebou som zbadalhríbik“, ako ináč, s tabuľami pribitými o strom. Bol som na Sivákovej.

Rozhodnutie

Rozmýšľal som ako ďalej. Chcel som si pozrieť Martinovu dolinu. Prespať som mal v úmysle na Voniacej pri poľovníckej chate. Dilemu som mal v tom, že ako ďalej, potom. V nedeľu.

Chcel som stihnúť autobus v Muráni o 11.15 h. Ak by som si pozrel Martinovu dolinu, tak vyjdem asi v strede cesty medzi Tisovcom a Muráňom. Do Muráňa by som to mal 2 hodiny a to len v ideálnom prípade (bez batohu, naľahko, odpočinutý). Šiel by som po asfaltke a do kopca. Do Tisovca 1 hodinu dole kopcom. Aj tak by som sa len dostal k autobusu, ktorý by mal odviezol do Muráňa.

Lúky neďaleko Nižnej Kľakovej, Muránska planina  Krásne oblaky nad Nižnou Kľakovou, Muránska planina

Cesta dolinou cca 2 hodiny, cesta do Muráňa 2 hodiny, plus nejaká rezerva 1 hodina. Najneskôr o 06.00 h. by som potreboval vyraziť. To som ešte nepočítal s 1 hodinou a 35 minútami na Voniacu, ktorú by som musel urobiť dnes. Kašlem na to! Idem na Nižnú Kľakovú a odtiaľ zbehnem na druhý deň dole do Muráňa. Ha! Že zbehnem…

Na Nižnú Kľakovú som došiel za 33 minút aj s občasným fotením. Turistický smerovník s orientačným časom bol celkom presný.

Juraj, Lenka, Mišo, a Zuzka

Blížil som sa k útulni a už z diaľky som videl položené oblečenie na zábradlí pri schodoch. Blížil som sa ticho. Obišiel som kríky pri ohnisku a videl som rozložené karimatky na tráve a na nich dva páriky. Pozdravil som a podotkol, že môžu pokračovať v činnosti, ktorú vykonávali doteraz. Tak vylihovali ďalej Vylihovali ďalej na lúke Nižnej Kľakovej, Muránska planina

Chvíľu si poležali a prišla na pretras voda. Asi som zabudol povedať, že to bola tá partia, ktorú som stretol pri horárni Stožky. Povedal som im, aby si nabrali vody ešte pod Nižnou Kľakovou na žltej turistickej značke. Prameň vraj nenašli, resp. nebol tam prameň. Tak vyšli hore.

Mne sa po vodu tiež nejako extrémne nechcelo, lebo som vedel, kde je prameň. Nič sa nedá robiť. Vodu som nemal a bol som smädný.

Nižná Kľková, pohľad z južnej strany, Muránska planina  Príjemnú atmosféru na Nižnej Kľakovej dotvárali Juraj, Lenka, Mišo a Zuzka, Muránska planina

Vydal som sa spolu s Peťom a Mišom po vodu. Znova som zišiel dole svahom až k napájadlu koní, kde sme si nabrali vodu. Ja som spáchal hygienickú očistu, aby som zmyl zo seba pot.

Cestou hore sa vrstva potu znova obnovila. Malo to umývanie zmysel? Malo! Cítil som sa trocha čerstvejší a čistejší.

Večera s rozlúčkou

Pri stole sa rozprúdila debata o všetkom možnom aj nemožnom. Videl som ako Juraj začínal rozkladať ohník na verande. Hneď som ho upozornil na to, že to nie je dobrý nápad. Všetky veci budeme mať poriadne zasmradené od dymu. Dym sa na verande krúti a cez škáry preniká dovnútra. Vlastná skúsenosť zo zimného vandru.

Preniesol drevo k stolom a snažil sa zapáliť drevo, čo sa mu aj podarilo. Medzitým Zuzka (alebo to bola Lenka?) nazbierala kvitnúce bylinky, z ktorých uvarili výborný čaj. Síce až na druhý pokus, ale to nič. Čaj bol fantastický.

Ja som si uvaril ryžu a k tomu som si dal hovädzie vo vlastnej šťave (konzerva). Nič extra, ale zasýtilo. Akurát som pobehoval medzi stolmi, ohniskom a ubikáciami, keď počujem Lenku ako vraví: Máme ďalších troch nocľažníkov.

Prišli chalani od Muráňa, hneď sa pýtali, či je ešte miesto v útulni. Odvetil som, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Napriek tomu sa odplichtili a urobili si ohník v ohnisku pri poľovníckej chate. Nakoniec ostali tam aj na noc.

Už sa celkom pekne zotmelo a znenazdajky začali padať prvé dažďové kvapky. Schmatli sme si každý svoje veci a pekne krásne sme zaliezli do útulne. Už bol aj najvyšší čas.

Príjemná spoločnosť na Nižnej Kľakovej, Muránska planina  Ja v objatí Lenky a Zuzky na Nižnej Kľakovej, Muránska planina

Uložili sme sa trocha sme ešte pokecali. Ja som sa rozlúčil, lebo ráno som plánoval vstávať trocha skôr. Potreboval som sa najesť, čakala ma cesta dole do Muráňa, kde mi o 11.15 h. mal odchádzať autobus.

Ako sa mi krvi nedalo dorezať, keď som zbadal medveďa a ako dopadla cesta dole do dediny to sa dozvieš v ďalšom, poslednom pokračovaní opisu môjho letného vandru po Muránskej planine

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.Letný vander po Muránskej planine, Hrdzavou dolinou

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť