Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Na Lazy
Na Lazy

Na Lazy Zabezpečil som si nejaké nové veci do výbavy. „Lieháč“, „Drievkáč“ a chel som znova skúsiť VBL. Bolo už načase odskúša [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Tramp okolo Zlatej Bane - Noc ...
Tramp okolo Zlatej Bane - Noc pod Šimonkou

Tramp okolo Zlatej Bane - Noc pod Šimonkou
Na Grimov laz (Lúku pod Šimonkou) sme dorazili s vypätím posledných síl... To vieš, že preháňam [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Muránska planina v zime, Mrzne, stále mrzne


Predchádzajúce časti:


Mrzne, stále mrzne

V spacáku som sa tlačil s 1,5 litrovou fľašou plnej vody, plynovou kartušou a rožkom. Kartušu a rožok som zo spacáka vyhodil, neskôr som to trocha ľutoval.

Nadránom, za tmy, keď ma zobudil budík som sa vykuklil zo spacáka a vyšiel som von omrknúť počasie. To teda bola iná káva, priatelia!

Mrazivá teplota na Nižnej Kľakovej, Muránska planina  Stopy po saniach v Hrdzavej doline, Muránska planina  Na svahu Hrdzavej doliny, Muránska planina

 

Nič som nevidel! Situácia sa trocha zlepšila, keď som zapol čelovku. Meter snehu nenapadol, ale bolo tak hmlisto a oblačno, že som si nedovidel na koniec nosa.

No! Na koniec nosa som možno dovidel. Ukončím to tak, že bolo fest hmlisto.

Dnešné zamrznuté plány

Chcel som zájsť na Voniacu a zísť dole po Martinovej doline, buď do Tisovca alebo do Muráňa. Pozrieť si výhľad na Voniacej. Počasie mi neprialo. Aspoň, že sa zľutovalo nad mojím nosom, ktoré som si počas včerajšieho dňa statočne spálil. Dnes sa slnko schovalo za mrakmi, či hmlou.

Krmelec, senník pri zostupe Hrdzavou dolinou, Muránska planina  Zvážnica v Hrdzavej doline, Muránska planina

Šupol som sa späť do spacáka a vychutnával som si teplo ešte zo dve hodinky. Kým som zaspával, prebral som možnosti a nakoniec som zadriemal s tým, že pôjdem Hrdzavou dolinou do Muráňa.

Táto noc bola mrazivejšia ako predchádzajúca, ale nebol som vyčerpaný ako minulú noc. Tých pár mínusových stupňov navyše som skoro ani nevnímal.

Mrazivé ráno

Sklad dreva v Hrdzavej doline, Muránska planinaKonečne som sa vyterigal zo spacáka. Pri prezliekaní do cestovného oblečenia som chlad cítil až príliš intenzívne. Všetko vychladené na -13º Celzia. Tielko, tričko, ešus, drevená lavička, batoh, kartuša a aj rožok. Všetko studené a zmrznuté na kosť

Lesný kolesový traktor na zvážnici v Hrdzavej doline, Muránska planinaVybral som termosku, kde som pred dvanástimi hodinami vlial vriacu vodu. Prelial som ju do echa a voda bolalen teplá. Rýchlo som nahrial kartušu, zapálil varič a vodu som priviedol k varu.

Kým sa mi zohrievala voda snažil som sa zbaliť spacák. Horko-ťažko som ho vopchal do obalu. To je taká moja ranná rozcvička. Vopchať zimný spacák do úzkeho obalu. Naraňajkoval som sa a vonkubolo aj trocha vidno. Pred cestou som sa chcel posilniť energetickým nápojom, no ten bol zmrznutý skrz na skrz. Nič v ňom nežblnkotalo, jednoducho pevná tuhá masa! Nič to, dám si ho do vrecka, snáď po čase rozmrzne. Hej rozmrzol, ale až...

Cestou necestou

Niečo pred 07.00 h. som sa vydal Hrdzavou dolinou do Muráňa. V máji 2015 som na tejto trase videl medveďa. Teraz som dúfal, že vzhľadom k mrazivému počasiu, bude niekde zalezený a bude spať svoj falošný zimný spánok.

Predo mnou sa kľukatili stopy sánok, ktoré príroda zdôraznila nafúkaním suchých listov. Svetelné podmienky sa pomaly zlepšovali, no napriek tomou bola viditeľnosť  čoraz horšiaZrazu asi vo vzdialenosti 100 m predo mnou prebehlo cez značkovaný chodník stádo, kŕdeľ, húf (doplň si čo chceš) jelenej zvery. Mohlo ich byť tak do 25 kusov. Toľko veľa pokope som ešte nevidel.

Sýkorka v Hrdzavej doline, Muránska planina Robotnícka ubytovňa v Hrdzavej doline, Muránska planina

Pokračoval som ďalej po ceste a zistil som, prečo ich bolo tak veľa na jednom mieste. Pri ceste bol veľký senník, v okolí ktorého bolo množstvo stôp. Evidentne bol senník a krmelec využívaný.

Minul som senník a pokračoval som ďalej po lesnej ceste, ktorá sa po chvíli plynulo zmenila na les. Cesta sa niekde odkľukatila, či zmenila smer a ja som si to ani veľmi nevšimol.

Sledoval som nejakú prť, ktorú si vyšľapala zver a smerovala dole do doliny. Ešteže bol sneh a stopy boli zreteľne viditeľné. Sklon kopca bol čoraz príkrejší, no keď tade prešla zver, prejdem snáď aj ja.

Robotnícka ubytovňa, v pozadí skalnaté bralá v Hrdzavej doline, Muránska planina  Prameň s hrnčekom pri robotníckej ubytovni, Muránska planina  Mrznúci Hrdzavý potok, Muránska planina

Niekde dole v doline som už počul vrčanie nejaké lesného mechanizmu. Príkrosť svahu sa zrazu prerušila lesnou zvážnicou. No aspoň sa mi pôjde o niečo lepšie.

Machový vodopád v zime, Muránska planina

Vrčanie motora sa čoraz viac približovalo, až spoza rohu (Divné! Roh v lese? Divné roh v lese? ) vykukol predok LKT-éčka. Viezli sa v ňom drevorubači. Pre istotu som sa opýtal na cestu, kam vedie.

Odpoveď: „Na sklad.“

Zamrznutý Machový vodopád v zime, Muránska planina

Nebol som o nič múdrejší, ale pochopil som, že sklad bude asi sklad dreva, odkiaľ sa nakladá a preváža.

Cesta sa hadila príkrím svahom a robila široké okľuky. Čo budem chodiť tak na široko? Zrezol som si jednu zákrutu a... Nevyplatilo sa! Ušetril som možno 15 metrov, ale ohol som si turistickú palicu, roztrhal nohavice na zadku a unavil som sa omnoho viac, ako keby som šiel riadne po ceste. Bola to ďalšia z tzv. „Igorových skratiek“.

Rada: „Neskracuj si v lese cestu!“

Nakoniec som došiel do doliny, k búde - na sklad. Búda je zamknutá, ako vždy. V prípade núdze je možné na jej pôjde (3 x 2 m) prespať. Urobil som si odpočinok, vypil trocha čaju, zjedol das (das – univerzálna východniarska miera na všetko, pozn. autora) dve orieškové tyčinky a pokračoval som v ceste Hrdzavou dolinou.

Sneženie

Ešte hore na stráni začal poletovať sneh. Tu dole snežilo o „trochenviac. Snežilo tak, že som uvažoval nad odložením fotoaparátu do brašne. Nebudem tu znova opisovať cestu Hrdzavou dolinou.

Príchod do Muráňa

Minul som starú robotnícku ubytovňu aj s prameňom, Machový vodopád, balvany, Rozštiepenú i Odštiepenú skalu až som došiel do centra oddychu.

Do odchodu autobusu som mal ešte dosť času. Nechcel som stráviť čas v miestnej zafajčenej krčme, a či sedím vonku (nakoniec som stál, ale to som ešte teraz nevedel) v centre dediny, či tu, nehralo rolu.

Detail mrznúceho Machového vodopádu, Muránska planina  Skalná veža Tureň, Muránska planina

Rožok, ktorý som večer vyhodil zo spacáka bol tvrdý, napriek tomu že bol ešte mäkký. Nechápeš? Rožok by bol mäkký, keby bol v teple. Teraz bol tiež mäkký, ale bol zmrznutý, tým pádom bol tvrdý. Jednoduché!

Šunka, syr i maslo mi chrúmali pod zubami. Rožok som zapíjal horúcim čajom, ktorý som ešte mal v termoske. Premiešaním som dosiahol, že sa to dalo ako-tak zjesť.

Už som videl prvý krajný dom, kde ma prekvapilo množstvo dreva, ktoré mali prichystané. Zimy tu asi dosť tuhé.

Čakanie na autobus

Dorazil som do centra Muráňa, kde bola kopa ľudí. Asi rozdeľovali práce v rámci verejno‑prospešných prác. Zo seba som musel dať dole nepriedušné oblečenie, ktoré sa mi veľmi osvedčilo. Vrstvy nad touto vrstvou boli suché, tým pádom som si ich ani nemusel sušiť.

Ústie Hrdzavej doliny a skalná veža Tureň, Muránska planina  Ústie Hrdzavej doliny s informačnou tabuľou, Muránska planina

Vybral som si predajný stánok, ktorý bol aspoň z troch strán chránený a mal široký predajný pult, kde som si zložil batoh. Vyzliekal som si vrstvy oblečenia až kým som nebol do pol pása holý.

Trocha sa ľudia divili, nad tým čo vidia, no nebudem predsa v mokrom. Samozrejme bolo vždy pod nulou. Trocha som sa pookrial, vyschol nahodil na seba suché termoprádlo a už som sa obliekal.

Kradne sa všetko

Prešiel som na krytú zastávku, kde som si chcel sadnúť. Nebolo však kam. Lavičky nikde! Miestnych, trocha tmavších obyvateľov som sa pýtal, čo je s nimi.

Dostal som od nich typickú odpoveď: „Niekto ich ukradol. Veď starosta dá.

Maringotka na konci dediny, Muránska planina  Palivové drevo, zimy sú tu dlhé a kruté, Muránska planina

Toto ma dokáže dokonale vytočiť. Tento typ zmýšľania. Niekto dá. Nechápem, to si naozaj myslia, že lavičky padajú z neba, len tak samé od seba?

Hovorí sa, že sa kradne všetko, čo nie je prišraubované. V tomto prípade to neplatilo, lebo lavičky, či vlastne dosky, boli cez konštrukciu pripevnené o múrik. Komu už toto bolo treba?

Cestovanie domov

Tak som si postál na zastávke, kým neprišiel autobus. Nasadol som a viezol som sa. V autobuse bolo celkom príjemne, tak som si podriemkával. Prebral som sa v Červenej skale, vo Vernári a v Poprade tesne pred vystupovaním.

Našťastie Pendolino zase meškalo 15 minút a mohol som ho využiť na dopravu do Košíc.

Záver

Tak som si užil mrazu a čiastočne aj snehu, aj keď som trocha dúfal, že snehu bude viac. Podľa mojej manželky Janky som nenormálny. Vonku mi je teplo a vo vnútri mi je zima.

Podľa toho ako ma to ťahá do mrazu a snehu, asi má pravdu.

PS: Enegetický nápoj, ktorý som vložil do vrecka mikiny ešte na Nižnej Kľakovej trocha rozmrzol a mohol som ho vypiť. Bol som však už doma, tak som si ho odložil na jednu z mojich ďalších ciest.

Štatistka tejo trasy:

Prejdených: 29,62 km
Prevýšenie: 1 124 m
Klesanie: 1 518 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa celého vandru.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť