Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Odovzdanie RV-éčka
Odovzdanie RV-éčka

Odovzdanie RV-éčka
Vyrazili sme k ďalšiemu kempu, ktorý bol náš posledný. Bol to kemp Indian Line Campground, ktorý bol obkolesený z jednej [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Cesta k chate Havrané
Cesta k chate Havrané

Muránska planina 2016, Cesta k chate Havrané Odpočinutý s vytrasenými kosťami po všakovakých masážnych tryskách a bublinkách z bazénov s [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Muránska planina v zime, Mrazivá noc


Predchádzajúca časť:


Stopy predátora

Stopa v snehu, Medveď? Vlk? Rys?, Muránska palninaZ Hudákovej som schádzal dole hustou ihličnatou mladinou. Moju cestu prekrížili stopy. Veľké stopy. Medveď? Zas až také veľké neboli. Rys? Možno. Vlk? Snáď.

Bežne rozoznám stopy raticovej zveri (jeleň, srna, diviak). Rozoznal by som aj vlčie, či rysie stopy, ak by boli zreteľné a čisté. Táto stopa bola v snehu odtlačená dostatočne hlboko, ale už bola čiastočne zafúkaná a neostrá.

Stopy boli len jedny a viedli zprava doľava, zospodu nahor. Chvíľu šlo zviera po ceste a neskôr zašiel do svahu naľavo. Vlk samotár? To už skôr rys. Nech rozhdonú viac veci znalí.

Chvíľu som stopu sledoval, veď viedli súbežne s mojou trasou. Po tom, čo stopy odbočili doprava do svahu sa mi už nechcelo teperiť za nimi.

Červená jama

Schádzanie k Červenej jame, Muránska planinaDošiel som dole na Červenú jamu, kde ma čakala ďalšia Slnkom ožiarená lúka. Vyšiel som asi v strede na južnom okraji lúky. Napravo v hlúčiku stromov bol posed, z ktorého bol dobrý výhľad na celú lúku. Na východnom konci bola chata a hneď oproti na severnej strane ďalší posed. Uvažoval som, že sa na chatu aj posed pozriem, ale už bol pokročilí čas. Bolo 14:15 h. a čakal ma ešte hodný kus cesty.

Prešiel som do stredu lúky, kde sa kľukatila lesná cesta. Stopy pneumatík poukazovali na to, že sa využíva aj v zime. Šiel som po ceste uprostred lúky, kde som už nebol chránený pred vetrom.

Keď zafúkal vietor mal som pocit ako keby ma chcel vyvrátiť. Nedočkavo som vzhliadal na čoraz viac sa približujúci začiatok lesa, či koniec lúky.

Ako sa to vezme. Veď aj poloprázdna fľaša je buď do polovice plná (optimista) alebo od polovice prázdna (pesimista).

Brnovo

Lúka Červená jama, Muránska planinaV lese to bolo úplne iné. Vietor nemal dostatok priestoru, aby sa rozfúkal a tak sa mi šlo vcelku dobre. Cesta bolo mierne do kopca, ale nič namáhavé.

Vyšiel som spod ochrany stromov na ďalšej lúke. Bol som na lúke s miestnym názvom Brnovo. V strede malý hlúčik stromov, ktorý narúšal, uhladený dojem lúky. Vietor fúkal z východu na západ.

Čím viac som sa blížil k západnému okraju lúky, tým viac snehu sa mi tmolilo popod nohyZáveje neboli veľké. Zradné boli zamrznuté úseky.

Predchádzajúce dni Slnko svietilo a sneh sa čiastočne topil na vodu, ktorá neskôr zamŕzala. Na to napadol čerstvý práškový sneh, ktorý vietor ešte popremiestňoval a schoval zľadovatelé úseky. Neraz som sa pošmykol. Pred pádom ma zachránili len moje oporypalice. Jednu som aj ohol, ale to až na konci môjho putovania.

Obchvat Veľkého Cigána

Lúka Červená jama pohľad zo západnej strany, Muránska planinaSlnko sa čoraz viac klonilo k zemi. Sledoval som zelenú turistickú značku, ktorá sa pripájala a odpájala od asfaltky. Neďaleko Havranieho sa ma značka snažila zmiasť.

Vošla do lesa doprava, asfaltka pokračovala vľavo. Ja som sa vydal asfaltkou, kde sa šlo nepomerne lepšie.

Vyšliapal som si menší kopček, kde sa asfaltka rozdvojovala. Kade? Vpravo? Vľavo? Ani jeden smer sa mi nezdal dobrý, tak som sa vrátil a pokračoval som po zelenej lesom.

Dlho som však v lese nepobudol, po pár stovkách metrov som sa znova napojil na cestu, ktorá však už bola vypluhovaná a výrazne širšiaVypluhovaná cesta zrazu končila hŕbou natlačeného snehu

Havranie

Ja a v pozadí západný okraj lúky Červená jama, Muránska planinaZelená smeroval doprava smerom k poľovníckej chate Havranie, no ja som sa rozhodol, že noc prečkám v búde medzi Cigánmi. Medzi Malým a Veľkým Cigánom.

Len tak pre istotu: Malý a Veľký Cigánvrcholy na Muránskej planine. Aby nedošlo k nedorozumeniu.

Vedel som do čoho idem, veď som tu prespal aj počas mojej prvej zimnej túry na Muráni.

Prešiel som kopu snehu, ktorá ukončila odhrnutú časť cesty. Predo mnou bola už len cesta s panensky neporušenou vrstvou snehu. Žiadne stopy, nikde. Jediné, ktoré som videl boli moje aj to len vtedy, keď som sa otočilLen keď som sa otočil, čo je pochopiteľné
Vedel som, že ma ešte čaká pár kilometrov. Tak maximálne 3 kilometre. Na konci dňa aj jeden kilometer dá človeku zabrať. Mňa čakali ešte tri. Batoh už omínal plecia poriadne.

K búde medzi Cigánmi

Lúka Brnovo, Muránska planinaZmrákalo sa. Ešteže bol sneh. Viditeľnosť bola omnoho lepšia, aj keď Slnkozapadlo. Asfaltka nemala konca-kraja. Tu zákruta doprava, tam doľava. Sem tam nejaká lúčka. Vždy som dúfal, žena TEJTO lúčke bude búda, aby som si mohol zložiť batoh z pliec.

Búda nie a nie sa objaviť. Ďalšia zákruta a predo mnou sa objavilo stúpanie. Tiahle, za ktorým som už videl búdu. To bola len moja predstavivosť. Zdolal som zákrutu a skoro ma to položiloZahľadel som sa do kopca, ktorý sa nekončil nikde.

Cesta viedla hore, rovno hore. Mierne stúpanie, ale mne sa zdalo, že je nekonečné. Nič sa nedá robiť musel som vykročiť a dôjsť do dnešného cieľa.

Slnko už ani nesvietilo, ihličnany pri ceste vytvárali až príliš pravidelné a symetrické véčka. Hľadel som pred seba na geometrické tvary, ktoré dokáže vytvoriť len príroda, až som zbadal búdu. Ani som to nečakal. Ešte pár metrov. Konečne som si mohol dať dole batoh z pliec.

Zimné oblečenie

Tentoraz som si chcel vyskúšať oblečenie, ktoré by mi zabezpečilo nenavlhnutie šatstva počas pochodu. Vedel som, že bude zima, očakával som však väčšie mrazy. Predpoveď hovorila o teplotách okolo -20º Celzia.

Zasnežená cesta k ceste k búde medzi Veľkým a Malým Cigánom, Muránska planina  Stopy v snehu, len a len moje stopy, Muránska planina  Posledná zákruta pred stúpaním, o ktorom som ešte ani netušil, Muránska planina

Ako som sa chcel obliecť?

  • tenké termoprádlo
  • nepriedušná vrstva
  • hrubšie termoprádlo
  • teplá mikina
  • vetrovka zo Sympatexom

Toto mi malo zabezpečiť, že všetky vrstvy nad nepriedušnou vrstvou ostanú suché. Skoro mi to vyšlo! Akurát som sa obával, že vo vlaku mi bude teplo a v nepriedušnej vrstve sa uvarím. Tak som si ju nedal. Chyba!

Mal som vlhké všetky vrstvy. Mikinu som mal s vynikajúcou izolačnou vlastnosťou. Vlastným telesným teplom som nedokázal vysušiť vetrovku so Sympatexom, na ktorom sa zrážala vodná para (pot) a mrzla. Mal som zmrznuté všetky vonkajšie zipsy. Vyzrážaná voda sa okamžite menila na tenkú ľadovú vrstvu.

Mráz v búde medzi Cigánmi

Búda pod Veľkým Cigánom v zime, Muránska planinaBola zima. Nepopieram. Dokonca som mal na rukách aj rukavice. Teplomer ukazoval slabých -10º Celzia. Keď som sa prestal hýbať, tak som cítil zimu. Krátky odpočinok. Dal som si dole vetrovku, aby veci mohli vyschnúť na mne. Vetrovku som prehodil cez šnúru a zachovala si tvar, až do rána. Jednoducho zamrzla a mohol som ju oprieť aj do kúta.

Najprv som zabezpečil, aby som bol ako‑tak chránený pred vetrom. Vetrík pofukoval a búda pod Veľkým Cigánom chráni pred vetrom len z troch strán. Vybral som celtu, ktorú som prevesil cez vstupný otvor, aby som aspoň čiastočne zabránil pofukovaniu vetra. Hneď to bolo lepšie.

Ďalšiu vec, ktorú som potreboval zabezpečiť bola voda. Snehu bolo dosť, tak som si nabral plný ešus, niečo som nabral aj do lopaty. Veď nebudem chodiť vonku každú chvíľu.

Pri roztápaní snehu mám na pamäti vždy staré eskimácke príslovie: „Nikdy nejedz žltý sneh!

Vybral som varič a nič…

Varenie s propán‑butánom v zime

Propán‑butánovú náplň som nemal plnú. Niečo som spotreboval v lete, keď som tu bol s Biancou, ale vystačiť mi mala.

Teplota varu propánu je -42,1º Celzia, butánu zas -0,5º Celzia. Teplotu varu propán‑butánu je niekde medzi tým, podľa pomeru jednotlivých zložiek.

Vonkajšia teplota bola okolo -11º Celzia, varič nechcel horieť. Jednoducho sa neuvoľňoval plyn. Bola zima, mrzlo. Najprv som musel kartušu zohriať vlastnou rukou, aby som zvýšil teplotu a tým aj tlak v nádobe. Potom som ju moholaj zapáliť.

mraziva noc cesta k bude pri ciganoch 4  Stopy v snehu na ceste k bude medzi Veľkým a Malým Cigánom, Muránska planina  Stromové véčko na ceste k bude medzi Veľkým a Malým Cigánom, Muránska planina

Kartušu som obaľoval do šatky, aby bola aspoň trocha izolovaná od okolitého mrazivého vzduchu. Neskôr, keď bol na variči ohriaty ešus s vodou, tak dodával kartuši aspoň trocha sálavého tepla. Chvíľu trvalo, kým som roztopil dostatok snehu na vodu, tak aby som mal dosť na noc aj na zajtra ráno.

Doplnil som tekutiny, čajom, rýchlou rezancovou polievkou. Energiu som získal z instantných ovsených vločiek. Zasýtil som sa ryžou s mäsom. Najedol som sa. Dostatočne. Ešte som nalial prevarenú a trocha vychladnutú vodu do plastovej fľaše a šup s ňou do spacáka. Vonku som ju nechať nemohol, zamrzla by. V spacáku skončil aj rožok, ktorý som plánoval ráno zjesť.

Spánok

Ja v búde pod Veľkým Cigánom, Muránska planinaVeci, ktoré som mal na sebe vyschli, bol som najedený. Mal som aj dostatok vody. Čo mi už ostávalo? Ísť do hajan. Snažil som sa prezliecť do spacieho. Vyzliekol som si vrch a kým som stihol na seba hodiť spací úbor, rozklepal som sa od zimy. Triasol som sa. Trvalo to len chvíľu. Oblečenie, ktoré som dával na holé telo sa za okamih zohrialo. Nezdalo sa, ale aj to oblečenie malo sprvoti okolo -10º Celzia.

Oblečenie na sebe, šup do spacáku. Snažil som sa zakukliť. Zapol som zatepľovací pás, zatiahol kuklu okolo hlavy. Jáááj, konečne mi začínalo byť teplo. Poležal som si len pár minút, možno 20.

Celý deň som vypil len necelú termosku čaju (0,5 litra) a zvyšok tekutín som doplnil, až keď som dorazil do búdy. Samozrejme, čo vošlo dnu, musí aj von. Ako na potvoru! Zase vonku do toho mrazu. Klepal som sa ako osika. Znova do spacáku, znova sa zakukliť. Teplo!

Pohoda mi vydržala len ďalšie dve hodiny. Potom som znova musel ísť vonku. Pravda je, že po príchode som dopil zvyšok čaju z termosky asi 0,2 litra. Potom som uvaril a vypil liter čaju, dal som si polievku cca 0,4 litra, do ovsenej kaše som pridal cca 0,3 litra vody a varil som si ešte cestovinu, kde som pridal asi 0,5 litra vody. Celkovo som prijal cca 2,4 litra vody, čím som si zavodnil (odborne rehydratovalorganizmus a v noci som zas odvodňoval.

Keď som už vstával druhýkrát, teda po dvoch hodinách v spacáku, tak som už bol v pohode. Zohriaty, netriasol som sa a celkovo sa mi zdalo, že sa oteplilo. Pozrel som na teplomer, no teplota bola vždy na úrovni okolo -11º Celzia. Tepelná pohoda v spacáku zafungovala.

Mrzne, všetko mrzne

Nameraná teplota večer a ráno v búde pod Veľkým Cigánom v zime, Muránska planinaMráz pôsobí na každý jeden materiál. Človek s tým ani veľmi nepočíta, lebo si to neuvedomuje.

Príklad:

Vypil som horúci čaj z termosky a znova som ho zatvoril. Samozrejme vrchný uzáver mi primrzol. Musel som urvať vrchnú ochrannú kovovú vrstvu, lebo sa mi otáčala dookola. Spodná plastová bola tiež primrznutá. Keď som sa už dostal k spodnej plastovej, tak som ju už mohol riadne chytiť a ľad povolil.

Pod tým je klik‑klak systém, ktorý umožňuje nalievanie tekutiny, bez toho, aby sa uzáver odšrauboval. Samozrejme aj ten mechanizmus mi zamrzol. Uzáver som musel dať do vrecka. Asi po polhodine vo vrecku mikiny, ktorú som mal na sebe, sa ozvalo cvaknutie. Už som vedel, že klik‑klak systém je znova funkčný.

Na čelovke sa mi zlomilo plastové pútko, ktoré pridržiava popruh. Na batohu sa mi zlomila časť plastovej spony. Ako na potvoru presne na bedrovom páse, ktorý tým pádom zostal nefunkčný. Mohol som zabudnúť na odľahčovanie pliec.

Mrazivé ráno

Mrazivé ráno na Studni, Muránska planinaRáno som chcel vstať skoro, aby som stihol východ Slnka v sedle Sitárovo. To bol plán. Po tom ako ma o 04.00 h. zobudil budík, tak som vôbec nemal v úmysle opustiť vyhriaty spacák. Vylihoval som v polospánku ešte ďalšiu hodinu a pol.

Vstať som však musel. Obliekol som sa. Prvé vrstvy oblečenia ma prebrali úplne. Tentoraz som si dal aj nepriedušnú vrstvu. Večer uvidím, či to má niečo do seba. (Má! To len tak pošepky.)

Znova som prevaril čaj z termnosky, lebo cez noc stihla vychladnúť. Áno! V termoske bol čaj len teplý, nebol horúci. Naplnil som si termosku horúcim čajom. Zjedol som rožok, ktorý som ešte včera večer preventívne vložil k sebe do spacáku, aby som ho nemal zmrznutý na kosť. Pri balení som sa poriadne zahrial. Hlavne, keď som sa snažil narvať spacák do iného ako dodaného obalu.

Pred cestou som si otvoril Redbull, ktorý som skoro ani nemohol vypiť. Prečo? Zamŕzal. Bol sýtený kysličníkom uhličitým (CO2), no napriek tomu zamŕzal. Ľadové kryštáliky, upchávali ústie a nedovoľovali pretekať ešte nezamrznutej tekutine.

O 07.41 h. som vykročil smerom na Studňu. Studňa nesklamala, by som povedal, že ma až nadchla. Dokonca natoľko, že som zavrhol cestu do sedla Sitárovo.

Čím ma Studňa tak nadchla? To až v pokračovaní...

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.Muránska planina v zime, Slnečná Mochnatá

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť