Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Novoročný výstup na Šimonku...
Novoročný výstup na Šimonku

Novoročný výstup na Šimonku Konečne ustúpilo sychravé a na december veľmi teplé počasie. Už som mal naozaj dosť tej hmly, neustáleho pad [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Okolo Ružína s bicyklom
Okolo Ružína s bicyklom

Okolo Ružína s bicyklom Dnes bude teda hic! Predpovedali to dokonca dvaja meteorológovia. Preto som sa hneď z rána (o 06:30 h.) vybral na t [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Muránska planina 2016, Z Voniacej Martinovou diolinou


Predchádzajúce časti:


Ležal som na lavici hodnú chvíľu. Nakoniec som vstal, musel som. Slnko pieklo, ale lavice už boli v tieni stromov. Mokrá košeľa začínala poriadne chladiť.

Pri chate bol 500 litrový sud na dažďovú vodu, ktorý bol plný. Aspoň sa umyjem. Spáchal som na sebe celotelovú hygienu a už som sa začínal cítiť lepšie. Zmyl som zo seba pot a prach z dnešnej cesty.

Poľovnícka chata Voniaca, suším si veci, Muránska planina  Moje ležovisko pri laviciach, lúka Voniaca, Muránska planina

Konečne som použil svoj uterák na účel, na ktorý bol vyrobený. Minulú noc som sa ním len prikrýval. Veď práve preto som ho kupoval.

Na horúcu verandu som vyložil všetko, čo som mal vlhké. Košeľa, termoprádlo, ponožky, spodky, nohavice i uterák. Ako vždy, rozťahoval som sa po celej jej šírke.

Výhľad z Voniacej na Hradovú a majer, Muránska planina  Lúka Voniaca s rovnomennou poľovníckou chatou, Muránska planina

Slnko hrialo, na nohách šľapky, okolo pása uterák. Cítil som sa ako na pláži. Miesto piesku a vody som mal okolo seba stromy a trávu. Tak ako som bol, teda v šľapkách a s uterákom okolo pása, som si konečne šiel pozrieť kraj lúky.

Výhľad z Voniacej

Prešiel som okolo senníka, ktorý už bol napchatý senom. Blížil som sa k okraju. Padal prudko do hĺbky, náprotivný skalnatý svah bol zaliaty lúčmi zapadajúceho slnka.

Slovenská vlajka a výhľad z Voniacej, Muránska planina  Výhľad z Voniacej na Hradovú, Muránska planina

Krásna upravená vyhliadka. Lavice a stožiar so slovenskou vlajkou. Vidím, že aj tu žijú Slováci a nie len veriaci. Neskutočný výhľad! Zapadajúce Slnko osvetľovalo náprotivné svahy Hradovej, Čermošnej, v hĺbke som počul bučanie kráv. V diaľke bolo vidno vrcholky Tisovskej Poľany, Klenovskej Poľany, Klen, Jaseninku i Drahovú.

Večer na Voniacej

Vykochal som sa už dosť. Začal som rozmýšľať, kde budem spať. Senník lákal. Spať na kope sena, by bolo super. Obzeral som si senník. Niekto už podobný nápad určite mal a ho aj realizoval. V sene bolo zreteľne uležané miesto cca 2 x 1,5 metra. Nakoniec som sa rozhodol, že hamaka je hamaka.

Celta a hamaka pod ňou, Voniaca, Muránska planina  Slnko zapadlo nad Voniacou, Muránska planina

Vrátil som sa späť k ohnisku a vymeriaval som si priestor medzi stromami. To bude akurát. Problémom by mohol byť obvod stromov. Všetko sa dá vyriešiť.

Vybalil som si veci, samozrejme zasa som sa rozložil po celom stole. Začal som kuchtiť. Rýchla polievka na variči, ktorá zohriala a čiastočne zasýtila. Hneď na to som vybral polotovar cestovinu, ktorá mala byť pikantná.

Kým sa zohrievala voda rozložil som si hamaku spolu s celtou. Od vyhliadky, tesne pred západom slnka, vietor mierne zosilnel. Pre istotou som okraj celty, ktorý bol bližšie k zrázu, dal nižšie.

Ležovisko s celtou, v pozadí poľovnícka chata Voniaca, Muránska planina  Senník na  Voniacej, Muránska planina

Cestovinu som musel miešať, ak som nechcel, aby sa spodok pripálil. Kým chladla, pozbieral som si už vyschnuté veci z verandy a napol celtu.

Zo sebou som mal plechovú ploskačku pravého jamajského rumu. Čo s ním? Uvaril som si ešte mätový čaj (asi 0,5 l) a po vychladnutí som prilial celý obsah ploskačky (cca 0,3 l).

Popíjal som čaj a nadchýnal sa nad krásou Voniacej. Vypil som 2/3 čaju s rumom, časť som si nechal aj na ráno. Aspoň sa mi bude lepšie zaspávať. Rozmýšľal som nad nesmrteľnosťou chrústa, nekonečnosťou vesmíru a ľudskej hlúposti. Skonštatoval som, že ľudská hlúposť je väčšia ako Univerzum.

Zbalená celta, Vonaica, Muránska planina  Zbalené spodné zateplenie hamaky, underblanket, Voniaca, Muránska planina

Škoda, že tu nie je dostupný zdroj vody. Možno je to tak aj lepšie. Keby tu bola voda, chodilo by tu viac ľudí a ľudia sú všelijakí.

Noc na Voniacej

Slnko zapadlo, šerilo sa. Urobil som okolo seba poriadok, prezliekol do spacieho. Uložil som sa do hamaky, prikryl som sa uterákom a spal som až do rána bieleho.

Zbalená hamka, Voniaca, Muránska planina  Ráno na vyhliadke, Voniaca, Muránska planina

Bol by hriech nevyužiť krásu rannej vyhliadky na Voniacej, preto som si natiahol budík. Prebral som sa na zvonenie, vykukol spod celty. Nebo zatiahnuté. Nikde žiadna trhlina. Tak som zaliezol späť, uložil sa a spal som ďalšiu hodinku a pol.

Prípravy na cestu

Chcel som chytiť autobus z Muráňa o 11:30 h. Tomu som prispôsobil aj svoj čas.

  • Balenie a raňajky – cca 1 hodina
  • Cesta Martinovou dolinou – cca 2 hodiny
  • Cesta do Muráňa – cca 1,5 hodiny

Ranný výhľad z vyhliadky na Voniacej, Muránska planina  Ranný výhľad z vyhliadky na Voniacej, Slnkom zaliata Hradová, Muránska planina

Vyraziť z Voniacej som musel najneskôr o 07:00 h. Naraňajkoval som sa, dopil som zvyšok čaju s rumom i vodu, ktorú som ešte mal. Zbalil som sa, urobil pár posledných fotografií Voniacej a vydal som sa na cestu Martinovou dolinou.

Martinovou dolinou

Cesta od chaty viedla k smerovníku. Podľa tabule, ktorá bola pribitá o strom mi cesta Martinovu dolinou mala trvať len 1 hodinu a 5 minút. Aspoň k Pasekám. Pozeral som sa na klesanie. Voniaca 1 025 m, Paseky 475 m, rozdiel 550 m. Moje nohy sa znova môžu tešiť na krásne klesanie.

Poľovnícka chata na Voniacej, Muránska planina  Chodník Martinovou dolinou, Muránska planina

Našťastie počas noci v hamake sa svalstvo chrbta dalo dokopy a už ma netrápilo. V celku v dobrej nálade som sa o 07:23 h. dal na cestu dolu Martinovou dolinou.

Prvý prameň v Martinovej doline

O 20 minút som naďabil na prameň, z ktorého sa voda nabrať dala. Prameň si určite pamätal lepšie časy. Žliabok už neprivádzal vodu do válova, bol poničený. Aj sklon bol dosť mierny. Voda sa nemohla dostávať do válova. Bola to však tečúca voda. Voda z prameňa sa po pár desiatkach metroch stratila. Mizla cez pukliny v zemi.

Prvý prameň v Marintovej doline od Voniacej, Muránska planina  Prvý prameň v Marintovej doline od Voniacej, pamätal lepšie časy, Muránska planina

Za 20 minút z Voniacej sa sem dá dostať. A ešte takých 30 minút späť hore. V prípade nedostatku vody je to prvý prameň, kde sa dá nabrať tečúca voda. Na druhej strane, teda smerom na Tisovec, by mal byť tiež nejaký prameň. Ten som sa ani nepokúšal nájsť.

Šarkanica

Čím som schádzal nižšie tým boli okolité svahy skalnatejšie, vyššie a strmejšie. Nachádzal som sa v Národnej prírodnej rezervácii Šarkanica, kde je najvyšší stupeň ochrany prírody. Strom, ktorý spadol ponechali napospas silám prírody. Sem tam bol kmeň padnutého stromu prerezaný, aby sa dalo prejsť aspoň po turistickom chodníku.

Polom v  Marintovej doline, Muránska planina  Martinova dolina, Muránska planina

Niektoré časti polomov som musel obchádzať dosť širokým oblúkom. Schádzal som čoraz nižšie.

Miestami som natrafil na zvláštne stopy. Pekne v rade za sebou. Ten kto ich zanechal bol ťažký a mal hrany na nohách, lebo odstraňoval povrchové lístie. Napríklad medveď s pazúrmi, veľký rys a podobne.

Mohol to byť aj nejaký bežecextrémista, ktorý behal dole prípadne hore Martinovou dolinou a mal na nohách tretry, či inú bežeckú obuv s poriadnymi drapákmi. Stopy neboli zreteľne otlačené, preto neviem s určitosťou povedať, či ich zanechal človek alebo zviera.

Skaly v Martinovej doline, Muránska planina  Jaskyne a pukliny v Martinovej doline, Muránska planina  Národná prírodná rezervácia Šarkanica, Martinova dolina, Muránska planina

Jediného tvora, ktorého som videl bol Skokan hnedý, lat. Rana temporaria, ktorý však tieto stopy zanechať nemohol. Aj keď... Drapáky na zadných nohách mal. Aj skákať by vedel do takej vzdialenosti. Čiže vylúčiť sa to úplne nedá Vylúčiť sa to úplne nedá :-)

Skokan hnedý v Martinovej doline, Muránska planina  Popadné stromy v Martinovej doline, Muránska planina

Druhý prameň v Martinovej doline

Úbočiaboli dosť vysoké a samotná dolina sa už začínala rozširovať a splošťovať. Znamenalo to, že by som už mal byť blízko začiatku Martinovej doliny. Predo mnou krásna skalná brána. Tu som našiel druhý prameň Martinovej doliny. Tento však už niesol jednoznačný zásah ľudskej ruky.

Málo zreteľný chodník predo mnou v Martinovej doline, Muránska planina  Martinova dolina sa začína rozširovať, Muránska planina  Málo zreteľný chodník za mnou v Martinovej doline, Muránska planina

Voda vyvierala pod betónovou platňou, odkiaľ bola vedená rúrami do vybetónovanej nádrže. Aspoň niekedy to tak mohlo byť. Rúry už boli rozpojené a prelomené. Všetko zarastalo machom. Voda z vyvieračky bola čerstvá a lahodná.

Druhý prameň v Martinovej doline od Voniacej, Muránska planina  Skalná brána na začiatku Martinovej doliny, Muránska planina

Je málo miest na svete, kde sa ešte bez obáv napiť z prameňa, či potoka. Časom sa kvalitná pitná voda bude ceniť omnoho viac.

Paseky

Z Martinovej doliny som vyšiel pri veľkej maštali. Pred dverami zaparkovaný kontajnerový nákladiak, do ktorého nakladali hnoj. Na boku logo niečo v znení „Spracovanie biomasy

Prešiel som cez tunel, ktorý ukončil časť Paseky. O kúsok ďalej som vychádzal na hlavnú cestu spájajúcu Muráň s Tisovcom. Bol som asi v strede medzi Muráňom a Tisovcom.

Paseky, ústie Martinovej doliny, Muránska planina  Tunel na Pasekách ukončil Martinovu dolinu, Muránska planina

Do Muráňa som to mal po modrej značke 1 hodinu a 15 minút. Do Tisovca, cez sedlo Dielik, to bolo tak isto. Kade? Do sedla Dielik to bolo hore kopcom a do Muráňa dole. Ide sa do Muráňa. Poznal som túto cestu, veď neraz som po nej prešiel autom a vedel som že do Muráňa to určite nebude len dole kopcom.

Asfaltkou do Muráňa

Na konci vandru ma čakalo ďalších 5,5 km po asfaltke. Dúfam, že to už bude posledná asfaltka. Prechádzal som popri Javorníkovej doline. Okolie mi poskytovalo pekné pohľady na lúky a kopce. Keby som si odmyslel cestu, celkom by to šlo.

Javorníkova dolina, Muránska planina  Južné úpätie Muránskej planiny

Pri Javorníkovej doline položili na cestu nový asfaltový koberec. To sa šlo! Samozrejme to myslím ironicky. Je jedno, či po novom, či po starom asfalte, šlo sa rovnako tragicky. Cítil som, že na pravej nohe sa mi už začína vytvárať otlak.

Už sa objavuje hradné bralo Cigánka, Muránska planina  Nový asfaltový koberec do Muráňa, Muránska planina

Pri odbočke do Muránskej lehoty som si všimol tabuľuRódeo Muráň“. Nemal som čas na odbočenie z cesty, aby som zistil, čo sa deje. V krčme v Muráni som sa dozvedel, že práve tento víkend tu je ródeo.

Ja som vnímal len údaj „Muráň 2“. Do Muráňa už len 2 kilometre, alebo ešte 2 kilometre? Ja som optimistický pesimista, preto som si pomyslel, že viac ako polovicu z 5,5 kilometra už mám za sebouPrešiel som posledný kopec a otvoril sa mi pohľad na dedinu Muráň.

V Muráni

Hneď na začiatku dediny som sa zastavil v penzióne, ktorý sľuboval čapované pivo. Plzeň bol vychladený a veľmi dobre padol. Pozrel som sa na bloček a zhrozil som sa! Nie, nie kvôli cene. Kvôli času, ktorý som zbadal na bločku. Mal som už len pol hodiny do odchodu autobusu. Aby som si švihol, lebo mi bolo treba dôjsť na zastávku, ktorá je v strede dediny.

Dedina Muráňa s hradným bralom Cigánka sa blížila, Muránska planina  Pohľad na dedinu Muráň od Tisovca, Muránska planina

Natiahol som nohy, predbehol som nejednu miestnu dedinčanku, ktorá mala namierené rovnakým smerom. Konečne som došiel na zastávku. Chcel som sa prezliecť, popritom som sa pozrel čas. Ďalšie prekvapenie! Mal som ešte viac ako hodinu čas. Bol som prekvapený Na registračnej pokladnici bol nastavený zlý čas.

Znova som si to namieril do miestnej krčmy, objednal pivo a šiel som si sadnúť na dvor. Tam som sa vyzul, prezliekol. Mokré veci som si rozvešal. Sušili sa.

Keď som objednával prvé pivo mal som na sebe pevné turistické topánky, dlhé nohavice s návlekmi, košeľu s dlhým rukávom, šatku okolo krku, klobúk a batoh.

Druhé pivo si objednával chlapík len v kraťasoch a šľapkách. Nakoniec som si dal aj tretie pivo. Umyl som sa, obliekol si tričko bez rukávov a už som začínal vyzerať ako človek.

Budova obecného úradu, Muráň  Suším si veci na dvore v krčme v Muráni

Zašiel som ešte do miestnych potravín, kde som si kúpil makovník s kefírovým mliekom. Zbaštil som to na lavičke pred potravinami a už som len čakal na príchod autobusu.

Roztrhanú košeľu som domov braťnechcel. Napriek tomu som ju do batoha napchal, rovnako aj moju šatku. S týmito dvoma kusmi oblečenia som prešiel väčšinu vandrov, ktoré som absolvoval od roku 1993.

Autobus prišiel načas a Pendolino meškalo 20 minút. Teda v Poprade som ho stíhal.

PS: Po vybalení vecí z batoha som roztrhanú košeľu a šatku aj tak vyhodil. Pozeral som sa na ne sprava, zľava, ale zachrániť sa už nedali. Boli už staré a ošúchané, miestami až priesvitné. Napriek tomu som ich nosil rád.

Štatistka tejo trasy:

Prejdených: 50,732 km
Prevýšenie: 1 871 m
Klesanie: 2 258 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa celého vandru.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť