Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Muránska planina v zime, Slneč...
Muránska planina v zime, Slnečná Mochnatá

Muránska planina v zime, Slnečná Mochnatá Slnko, hneď ako vykuklo spoza vrcholcov stromov, ožiarilo všetko navôkol. Sneh sa prekrásne jagal  [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Cez hrby a priesmyky
Cez hrby a priesmyky

Cez hrby a priesmyky Zobudil som sa do zamračeného rána. Teplota bola primeraná obdobiu, teda nemrzlo, ale ani som sa nepotil

Toto si chcem prečítať

Muránska planina 2016, Cesta k chate Havrané

Odpočinutý s vytrasenými kosťami po všakovakých masážnych tryskách a bublinkách z bazénov som si povedal, že je načase sa opäťzničiť“.

Cesta cez kameňolom v Červenej Skale, Muránska planina  Turistická značka vedie cez kameňolom v Červenej Skale, Muránska planina

Chcel som nájsť jedno miesto na Muránskej planine, neďaleko Studne, kde som kedysi dávno urobil peknú fotku východu Slnka. Na farebný ORWO film. Vydarila sa až nečakane dobre. Práve toto miesto ma priťahovalo. Ani som poriadne nevedel, kde to presne je, ale nič mi nebránilo to miesto nájsť.

Táborisko na začiatku doliny Trsteníka, Muránska planina  Kráľova hoľa z doliny Trsteníka, Muránska planina

Na, či zo Studne som nešiel už len jednou jedinou značenou turistickou trasou. Smerom na sedlo Sitárovo. Tentoraz som už bol rozhodnutý pozrieť si aj túto trasu a predpokladal som, že miesto, ktoré hľadám bude práve tam.

Vlakom do Červenej Skaly

Na vander som sa vybral netypicky poobede. Vlak mi odchádzal okolo 14.00 h. a do Červenej Skaly som mal doraziť niečo po pol piatej poobede. Aby som sa nenudil, tak som si kúpil noviny a nastúpil do rýchlika. Za pol hodinu som stihol prečítať pár článkov. Nič to, veď cesta do Červenej Skaly ešte chvíľu potrvá.

Hore asfaltkou k Lopušnej, dolina Trsteníka, Muránska planina  Môj tieň v lese, Muránska planina  Otočka na západ, cesta k horárni Lopušná, Muránska planina

V Margecanoch som nastúpil do posledného vagóna, kde som si sadol do kupé k dvom železničiarom, čo som však vtedy ešte nevedel. Ivan s parťákom cestovali do Tisovca cez Brezno. Na dlhú chvíľu vlakom si zabezpečili „Tuzemák“ českej výroby s 38% alkoholu. Ponúkli ma a ja som odmietal:

„Ne, ne, ne… Nedbám!“

Trocha sme sa rozkecali. Zistil som, že sa poznajú s Jarom, ktorý práve tento týždeň službu na chate Burda. Hneď mu Ivan volal, aby mi pripravili pôdu. Predpokladal som, že v sedle Burda by som mohol byť o dva dni. Vraj ma bude čakať. Na čítanie novín akosi nezvýšil čas…

Rezkým krokom k Salašnej

Z Červenej Skaly som sa vybral po starej známej žlto-zelenej trase smerom k Salašnej. Už som tadiaľto šiel v zime, takže som vedel, že značka prechádza cez miestny kameňolom. Na rozdiel od zimy, tentoraz bol aj v prevádzke. Hluk z kameňolomu ma sprevádzal, až kým som sa neprehupol cez severo-západný hrebeň doliny Trsteníka.

Kvetena Muránskej planiny  Kvetena Muránskej planiny, Náprstník veľkokvetý, lat: Digitalis grandiflora  Kvetena Muránskej planiny, Zvonček Broskyňolistý (asi), Lat: Campanula persicifolia L.

Cestu som poznal a nesklamala. Asfaltka. Veď čo, nejaký ten asfalt moje nohy znesú. To som však nevedel, že tých asfaltiek bude tento vander vééééľa. Naozaj.

Pozrel som si táborisko na začiatku doliny Trsteníka. Musel som vykročiť, aby som pred zotmením stihol dôjsť, čo najďalej. Plánoval som doraziť minimálne k horárni Lopušná, kde je zdroj vody. Potom sa uvidí. Tak som teda vykročil po zelenej turistickej trase.

Lesné jahody popri ceste, Muránska planina  Lúka s maskovaným posedom, Muránska planina

Mapu som doma akosi nevedel nájsť, tak som sa viac-menej spoliehal na svoju pamäť a turistické značenie. Pre prípad núdze som mal v telefóne offline turistickú mapu.

Zelená značka na chvíľu opustila asfaltku. Terigal som sa hore kopcom, čím vyššie som sa dostával, tým úžasnejšie pohľady sa mi naskytli na Červenú Skalu na úbočia Stračaníka, Dlhý vrch a kopce nad Telgártom.

Diviaky v tráve

Značkovanie bolo dobré. Turistická trasa viedla prevažne po asfaltke, tak som si zo značkou ani nerobil veľké starosti. Pár kuriozít sa však našlo. Na jednom mieste bola značka na skale asi 40 cm nad zemou. Prevísajúce konáre ihličnanov dokonale zamaskovali zelenú značku. Objavil som ju náhodou, keď sa neďaleko v kroví mihol vták.

 Odbočka zelenej turistickej značky na Šindliarku, Muránska planina  Maskovaná zelená značka, Muránska planina

Prejdi myšou po obrázku a bude viditeľnejšia

Lúka pri Fiľovej mi pripravila prekvapenie. Pekná lúka, na ktorej sa nachádza posed a senník. Nikam som sa neponáhľal, tak prečo si neobzrieť senník? Senník bol na juho‑východnej strane lúky asi 15 metrov od hranice lesa. Zhodil som batoh a smelo som vykročil. Niečo predo mnou zafučalo, ja som sa zháčil. Potom to zakrochkalo a už som videl tmavé chrbty dvoch kusov diviačej zvery. Pelášili si to do lesa. Mohol som si v kľude obzrieť senník.

Lúka pri Fiľovej s posedom a senníkom, Muránska planina  Lúka pri Fiľovej,senník, Muránska planina

Seno v senníku zatiaľ rástlo na lúke v podobe trávy. Bol prázdny, na prespanie nie veľmi vhodný. Ak by bol plný sena, tak by sa na ňom dalo určite vyspať.

Počasie bolo na vander ako stvorené. Nebolo ani extrémne teplo, ani nepršalo. Bolo polo oblačno a mraky na oblohe vytvárali zaujímavé kompozície. Ľudia s dostatkom fantázie v nich mohli rozpoznať, čo len chceli.

Medveď pri Lopušnej

Vedel som, že zelená značka sa napojí na žltú, ktorá vedie z Veľkej lúky a nechcelo sa mi ísť do kopca, tak som nechal zelenú značku odbočiť doľava. Ja som pokračoval ďalej po asfaltke, po oficiálnej cyklotrase.

Lúka pri Fiľovej, Muránska planina  Strom pripomínajúci vidly, Muránska planina  Búda pri otočke, Muránska planina

Na moje prekvapenie som došiel na otočku, kde sa asfaltka skončila. Značku cyklotrasy som nejako nevidel, tak som si začal obzerať búdu, ktorá tu bola. Klasická búda ako pod Veľkým cigánom, kde som už dvakrát nocoval.

Isté rozdiely tu však predsa boli:

  1. Búda bola väčšia.
  2. Mala dvere.
  3. Na streche mala dymovod.

Ako vravím skoro taká istá. Skoro, taká istá Obišiel som otočku a zbadal som na strome značku cyklotrasy a črtajúcu sa lesnú cestu.

Blatistá lesná cesta, Muránska planina  Medvedie stopy v blate, neďaleko Lopušnej, Muránska planina

Cesta bola zemitá, miestami s mäkkým blatom, po nedávnych dažďoch. Pozerám si pod nohy, najprv som zbadal stopy iných topánok a neskôr sa mi zazdalo, že vidím nezreteľný otlačok nejakej väčšej laby.

Čo by tu, tak blízko horárne, robil medveď – to bola moja prvá myšlienka. Po pár metroch však bolo blato mäkšie a tentoraz to už bol zreteľný otlačok medvedej tlapy. Medvedia stopa mala šírku asi 12 cm (presnejšie 11,6 cm), čomu zodpovedá hmotnosť medveďa okolo 100 kg.

Zdroj

Po pár desiatkach metroch som vyšiel na lúku a predo mnou už bola horáreň Lopušná.

Horáreň Lopušná

z diaľky som videl, že pri horárni veselo plápolá oheň a okolo štebocú ľudia. Prichádzal som bližšie a zazdalo sa, že som započul maďarčinu. Pozdravil som po maďarsky. Vysvitlo, že na túru sa vybral Gábor z Budapešti spolu s tínedžermi z detského domova.

Horáreň Lopušná, Muránska planina  Prameň pri Horárni Lopušná, Muránska planina

Zhodil som batoh a pri skladaní z pliec som si natrhol moju dlhoročnú vandrácku košeľu. Nosím ju už od roku 1993, a to už je nejaký čas. Jednoducho som spolu s batohom zložil z pliec aj kus látky široký asi 2 cm. Kým som si to všimol mal som odtrhnutý pruh látky dlhý okolo 4 cm Nevadí. To určite zašijem. Predídem aspoň ďalšiemu trhaniu košele. (ha-ha-ha - smiech)

Chcel som si len nabrať vody a pokračovať ďalej. Gábor povedal, že pred chvíľou naberali vodu oni a zmútili prameň. Mám si naliať z ich vodného vaku. Vak končil filtračným zariadením, cez ktorý voda pretekala. Chvíľu trvalo kým som načerpal 3 litre, aspoň sme zatiaľ pokecali.

Gáíborovi tinedžeri z Budapešti  pri Horárni Lopušná, Muránska planina  Lúka Červená jama, kde sa opäť napája zelená turistická značka od Šindliarky, Muránska planina

Zhodli sme sa, že deti z domovov po dovŕšení 18. roku života, to majú naozaj ťažké. Nie všetci sú pripravený na život. Nakoniec som sa rozlúčil. Veľmi ťažko sa mi odchádzalo, lebo práve dopiekli koláč, ktorý fantasticky rozvoniaval. Áno, aj mňa to prekvapilo, koláč na variči. Naozaj som to videl a hlavne cítil.

Záver Havranej doliny

Štrková cesta viedla väčšími i menšími lúkami. Zelená turistická značka znova odbočila doľava, no ja som pokračoval po ceste. Značka vystúpi k Šindliarke, aby po napojení žltej mohla znova pokračovať dole, k lúke s názvom Červená jama.

Až neskutočné tvary mrakov s farebnými kombináciami, Muránska planina  Búda a posed na lúke Červená jama, , Muránska planina

Cestou som si chcel pozrieť chatu, ktorú som videl v zime, no nemal som čas na jej preskúmanie. Chatu som samozrejme našiel a cez okno som nakukol dnu. Jednoduchý prefabrikát, obitý plechom a strechou z vlnitého plechu. Vnútro strohé, jednoduché. Dve drevené lavice, stôl, polička, vešiak, plechové umývadlo a piecka. Samozrejme chata zamknutá. Čo by som dal, za to keby bola v zime odomknutá

Ale ako hovorí slovenské príslovie: „Keby nebolo keby, boli by sme v nebi!

Pomaly, ale isto som sa blížil k miestu, kde som v zime odbočil k búde pod Veľkým cigánom. Už vtedy som chcel pozrieť senník v závere Havranej doliny, len...

Senník v závere Havranej doliny, Muránska planina

Teraz som si povedal, že senník nájdem! Nech sa deje čo chce. Už bolo poriadne šero, ale na lúkách ešte vidno bolo. V nohách som cítil tých 14 km, ktoré som už dnes prešiel, prevažne po asfaltovej a tvrdej štrkovej ceste. Senník som však vidieť chcel.

Senník som našiel. Dvere boli uzamknuté silným nerezovým drôtom, ktorý bol zmotaný. Nemal som potrebu ho rozmotávať. Naposledy som tu spal 24. 08. 1991, počas vandru po Muránskej planine. Podrobnosti opisujem v článku s názvom: Muráň alias Západné Tatry – Roháče alebo ako som sa stal parohatým.

Obzeral som si to tu, ohliadal som sa po okolí a hľadal som vhodné stromy. Prečo stromy? To som nespomínal?

Na spanie som mal hamaku, ktorá sa vešia na stromy. Čo je hamaka? Je to závesná posteľ. Mám presne túto hamaku.

Tráva na lúke pred senníkom bola dosť vysoká, žiadne lavičky a ani stromy neboli podľa mojich predstáv. Urobil som pár fotografií a pokračoval som ďalej. Vedel som, že neďaleko je chata, ktorej okolie bude možno trochu prívetivejšia.

Chata Havrané

Chata Havrané, Muránska planinaPo pár minútach som došiel na ďalšiu lúku, kde už bola chata Havrané. Pekné ohnisko, lavičky, stôl. Voda samozrejme nikde, s tým som však počítal. Bolo už pol desiatej večer. Slnko zapadlo pred dobrou hodinou a nocbola poriadne tmavá.

Oheň som si nerobil, bol som dosť zničený a nechcelo sa mi zbierať drevo. V tomto prípade som sa zo zbieraním nemusel ani veľmi namáhať, okolo bolo prichystaného dreva dostatok. Unavený som však bol.

Vybalil som si varič, echo a začal som si pripravovať ležovisko. Medzitým ako mi zovierala voda na polievku a na čaj som si natiahol hamaku. Hneď vedľa ohniska. Veľký výber som nemal. Hamaka sa zmestila LTT!

Hamaka natiahnutá medzi stromami, prikrytá celtou pri chate Havrané, Muránska planina

Noc mala byť kľudná, nepredpokladal som dážď, ale pre istotu som natiahol nad seba aj celtu. Vždy je lepšie byť pripravený, ako prekvapený.

Zjedol som polievku, ktorá ma rýchlo zasýtila i zohriala. Po polievke nasledovali nejaké rožky, ktoré som mal z domu. Zatiaľ to stačilo. Na záver lahodný mätový čaj, ktorý ma však úplne prebral.

Mesiac vychádza

Spoza ihličnanov začalo presvitať biele svetlo kruhového tvaru. Vychádzal Mesiac, ktorý bol práve v splne. Neskutočne krásne! Až by som povedalgýčové. Mesačným svitom ožiarená lúka, na ktorej pozadí ostro kontrastovali tmavé siluety ihličnanov.

Prezliekol som sa do spacieho a uložil sa do hamaky. Prikryl som sa dekou, ktorú som však kupoval ako uterák. Zakryla ma dostatočne. Nie, spacák som nemal.

Nepokojná noc

Natiahol som sa a vychutnával som možnosť slobody pohybu. Narovnal som si nohy, pokrčil ich v kolenách, založil ruky za hlavu. Jednoducho balada! Spanie v hamake ma úplne chytilo. Nemá to chybu! Nič ma netlačí, môžem spať čiastočne aj na boku.

Pravdou však je, že na hrebeni Vysokých či Nízkych Tatier by som si hamaku asi veľmi neužil. Veľmi neužil Po osviežujúcom mätovom čaji a pri jasnom svite mesiaca som ako tak zaspal. Zrazu ma prebudil brechot.

Brechot srnca

Srnec sa postavil na kraj lúky a začal brechať. Jeho brechanie sa vracalo späť v zreteľnej ozvene. Bolo to v skutku úchvatné. Keď už táto úchvatnosť trvala dobrých 15 minút, už mi to pomaly začalo liezť na nervy. Neviem, či si myslel, že stále sa mu ozýva sok z druhého konca lúky, no neprestával. Asi po 20 minútach aj jeho to už prestalo baviť a zašiel do lesa.

Ja som sa znova mohol pohrúžiť do bezsenného spánku. Ráno som chcel stihnúť východ Slnka nad Studňou, tak som si natiahol budík na...

Čo bolo ráno a ako nadáva medveď? To až v ďalšom pokračovaní…

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Nekonečná Voniaca, Muránska planina

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť