Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen

Krížom cez Muránsku planinu


Cesta do Muránskej Huty alebo ako som prišiel o klobúk

Dcéra bola na exkurzii vo Vysokých Tatrách a ja? Ja budem doma? Nie! V štvrtok poobede som sa zbalil a v piatok ráno som už postával, spolu s ostatnými cestujúcimi, na autobusovej stanici. Čakali sme na spoj, ktorý meškal. Nebola to však jediná nepríjemnosť, ktorá ma dnes mala postihnúť.

Pod skalou, cesta k Velkej lúke, Murásnka plania  Pri Veľkej lúke, Muránska planina  Pri Veľkej lúke, Muránska planina, Slovensko

Na stanici som bol druhý a to som prišiel asi pol hodinu pred plánovaným odchodom autobusu.

Paľo

Na zastávke bol chlap v čiernom klobúku, s efektne zahnutou krempou.. Na sebe mal koženú bundu zo strapcami, rifle a na nohách kovbojské čižmy. Kockovaná košeľa s klasickou americkou kravatoubolo tie“ len dopĺňala jeho výzor a lá Divoký západ. Mal so sebou svoju dcéru, mladučkú slečinku Michaelku. Čakalo ich dlhé a úmorné cestovanie až do Nemeckej na ranč Olivero.

Už vidno Veľkú lúku na Muránskej planine  Budovy chovu Norika muránskeho na Veľkej lúke

Hodili sme reč, našli sme spoločných známych. Skonštatovali sme, že slovenská príroda je naozaj prekrásna. Medzitým sa rad čakajúcich cestujúcich podstatne rozrástol. Meškajúci autobus nakoniec dorazil a každý z nás si našiel svoje miesto. Ešte som nevedel, ale Paľova pomoc sa mi dnes ešte zíde.

Had na Veľkej lúke na Muránskej planine  muranska planina velka luka 04

Prejdi myšou ponad obrázok a zobrazí sa ti zimná fotografia

Kupoval som si cestovný lístok do Muránskej Huty, šofér autobusu mi vytlačil lístok, ja som si ho zobral. Ani som sa na lístok nepozeral, spolu s lístkom od batožiny som ich zastrčil do klobúka. Klobúk putoval do odkladacieho priestoru pre príručnú batožinu nad mojou hlavou. Fotoaparát v brašni som mal pri sebe a kochal som sa okolitou prírodou. Až...

Až sme došli na Prednú horu. Na zastávke stáli turisti. Ja si kľudne sedím, že ešte mám chvíľu čas, veď Muránska Huta je už len na skok. Vtom ma zo svojho snenia vytrhne krik vodiča autobusu: „Muránska Huta vystupovať!“ Ja som schmatol foťák, mikinu, ktorú som si medzičasom vyzliekol a už som vystupoval z autobusu. Z batožinového priestoru som si zobral batoh. Autobus pomaly mizol v diaľke. Prehodil som pár slov s turistami, vyhodil som si batoh na chrbát, chcel som si napraviť klobúk... Klobúk zostal v autobuse. Do frasa!

Veľká lúka - Piesky, Muránska plania  Križovatka ciest, poľovnícke chaty Maretkina - Studňa, Muránska planina

Doma som ešte manželku presviedčal, že nepotrebujem opaľovací krém, veď mám predsa klobúk, ktorého krempa mi mala poskytovať dostatočný tieň, aby som sa nespálil. Čo čert nechcel, klobúk bol v autobuse a ja na zastávke na Prednej hore. Zapojil som svoju pátraciu jednotku (ďakujem Soviak a Rado) a v priebehu pár minút som už mal kontakt na vodiča autobusu.

Nakoniec som sa dohodol s Paľom, že mi klobúk zoberie na ranč Olivero a neskôr sa s ním dohodnem ako si ho prevezmem.

Cesta na Veľkú lúku

Vykračoval som si dolu po kľukatej asfaltke do Muránskej Huty. Ako som sa blížil k dedine notoricky známy hluk cirkulárky ma len utvrdzoval, že naokolo je dostatok dreva.

Hneď na začiatku dediny (od Prednej hory) je hríbik, ktorý oznamoval, že k rázcestiu Pod skalou to je len 35 minút. Čas bol relatívne správny. Šiel som touto cestou so svojou dcérou Biancou, keď sme boli na Muránskom hrade. Len sme šli opačným smerom.

Cesta na Jaškova muka, Muránska planina  Krmelec pri "Jaškových mukách", Muránska planina  Popadané stromy pri "Jaškových mukách", Muránska planina

Prejdi myšou ponad obrázok a zobrazí sa ti zimná fotografia

Hneď pri hríbiku je malý nevýrazný prameň. Napijem sa? Načo? Veď v zákrute nad Veľkou lúkou zurčí potok, kde si urobím aj odpočinok. Tak som si to aspoň naplánoval. V zime, keď som tade šiel, tam prebublávala voda pod snehom jedna radosť

Pri vykračovaní hore kopcom som mal viac možností napiť sa čistej vody. Nechcel som sa zastavovať. K potoku to mám už len nejakúpol hodinu, maximálne 45 minút aj s prestávkami na fotenie.

Vyšiel som na najvyšší bod cesty, ktorému kraľoval starý ihličnan. Cesta sa kľukatila a slnko pieklo. Ja som sa potil a strácal som vodu. Vyšiel som z lesa. Budovy chovu Norika muránskeho boli jasne ožiarené slnkom. Na Veľkej lúke bol hic! Kone nikde. Možno budú na Studni, možno.


Opäť Jaškove muky

Cesta po asfaltke nie je nič moc, no len kúsok vedľa sa šlo ako po vatičke. Hrubá tráva s kvalitným podložím, pravidelne hnojená bola balzamom pre moje chodidlá. Cesta cez Veľkú lúku pripomínala hada. Vlnila sa a kľukatila. Had ma doviedol až k Pieskom. Tu som urobil fotografiu pamätníka účastníkom odboja. V zime bol sneh po spodok tabule s nápisom (Text na tabuli: "Pri príležitosti 17 vyročia SNP účastníkom odboja, ktorí bojovali za lepší život, venujú účastníci zrazu turistov na Muráni 20.-23.7.1961"). Nemeral som to, ale odhadom to je asi meter.

Samičie súkvetie smreka obyčajného, Muránska planina  Lúky na Jaškových mukách, Muránska planina  Lúky na Jaškových mukách, Muránska planina

Prejdi myšou ponad obrázok a zobrazí sa ti zimná fotografia

Od sedenia sa práve zberali štyria turisti, s ktorými som sa pozdravil. Oni šli dole smerom na Muráň, ja zas smerom na Maretkinú. Došiel som ku križovatke ciest. Jedna ma zavedie k poľovníckej chate na Studni a druhá tiež. Akurát popri poľovníckej chate Maretkiná. Lavička ma lákala posedieť, ale odolal som. Idem ďalej, tu nie je voda.

Cesta hore k Veľkému Cigánovi, Muránska planina  Pozostatok stromu, Muránska planina  Deravý strom, Muránska planina

Prejdi myšou ponad obrázok a zobrazí sa ti zimná fotografia

Á tu je zákruta, tu doplním zásoby vody a odpočiniem si. Niekde sa stala zrada! Voda nikde, ani kvapka! Tak aspoň ten odpočinok. Odpočinul som si pri krmelci lesnej zvery. Uložil som sa do vodorovnej polohy, natiahol som si svoje údy a odpočíval som. Začal povievať vánok, ktorý ma príjemne chladil. Najedol som sa a vydal som sa ďalej. Tentoraz som už bol trocha smädný.

Sranda musí byť! Vydal som sa po starej známej ceste cez Jaškove muky na Studňu na Muránskej planine. Prechádzal som známymi miestami, ktoré boli vo februári plné snehu.

Tentoraz to bolo trocha veselšie. Zeleň bola všade, kvety kvitli, život bujnel. Trocha ma prekvapil stav lesných ciest. Všetko rozryté od kolies lesných mechanizmov. V zime to nebolo vidieť, lebo to všetko bolo pod peknou vrstvou snehu. Všade navôkol krásna príroda, les, lúky a do toho rozrytá cesta s hlbokými brázdami po pneumatikách LKT-éčiek.

Stromy strážiace cestu, Muránska planina, Slovensko  Stromčeky, listnáč a ihličnan, Muránska planina, Slovensko  Búda pod Veľkým Cigánom, Muránska planina, Slovensko

Prejdi myšou ponad obrázok a zobrazí sa ti zimná fotografia

Cesta ubehla bez nejakých výnimočností. Trocha sa zmrákalo, ale to nič. Tu hore, na otvorených miestach a sedlách už fúkal chladný vietor. Bol som v lese a smeroval som dole k Búde pod Veľkým Cigánom, keď som začal dostávať kŕče do ľavej nohy. Povedal som si, že k búde dôjdem aj s bodákom v zadku. Aj som došiel.

Búda pod Veľkým  Cigánom, Muránska planina  Búda pod Veľkým  Cigánom bočný pohľad, Muránska planina

Prejdi myšou ponad obrázok a zobrazí sa ti zimná fotografia

Zhodil som batoh, narovnal som si nohy a odpočívam. Dal som si môj osvedčený nápoj, ktorý ma zbavuje svalových kŕčov. Vyšiel som na cestu, kde som sa natiahol rovno na asfalte. Hádam ma nikto neprejde. Vrátil som sa do búdy po batoh, že si ho vyložím na chrbát. Už-už som sa chystal, že pôjdem ďalej, keď tu začujem hlasy. Hlasy sa veľmi rýchlo približovali. Zvláštne. Kým som vybehol pred búdu na cestu, videl som len zadky dvoch cyklistov. Jeden pribrzdil a prehodili sme pár slov. Bol rád, že už pôjde len dole.

Poľovnícka chata na Studni na Muránskej planine  Chata na Studni na Muránskej planine

Prejdi myšou ponad obrázok a zobrazí sa ti zimná fotografia

Batoh na chrbát a ide sa na Studňu na Muránskej planine. To je už len pár metrov, aby som bol presný, tak pár stoviek metrov. Smäd som pociťoval čoraz intenzívnejšie. Už som zazrel zelenú trávu lúky Studne na Muránskej planine. Kone tu neboli. Možno sú na Nižnej Kľakovej, možno.

Chata lesov SR

Po pravej strane ma čakala známa poľovnícka chata, prešiel som Ľadovú jamu. Obzrel som si prístrešok uprostred lúky. Drevená stavba pri hríbiku (turistický rozcestník) vie poskytnúť v núdzi ochranu pred nepriazňou počasia.

Chata Lesov SR na Studni na Muránskej planine  Prameň na Studni na Muránskej planine

Pokračoval som ďalej po ceste smerom k prameňu. Chata Lesov SR zašitá za hradbou stromov, nie je viditeľná hneď. V zime som nevidel ani prameň, nieto ešte chatu.

Prešiel som provizórnou rampouRozbalil som sa na lavici vedľa chaty, vybral som fľašu a šiel som späť k prameňu. Voda bola výborná a studená. Dal som si pár dúškov. Dával som si pozor, aby som prehriaty organizmus nepoložil do múky litrom studenej vody.

Sedenie pri chata Lesov SR na Studni na Muránskej planine  Smrekový peľ na mojich kanadách

Z batohu som si vybral varič, echo a už som si ohrieval vodu. Po ohriatí som si dal litrík do tela. Pripravil som si polievku, kým sa mi robila, obzeral som okolie. Pri chate by sa dalo prespať viacerým, ktorí by boli aspoň trocha chránený pred dažďom prevísajúcou strechou.

Zbiehajúce sa cesty na Studni na Muránskej planine  Odchádzajúce sa cesty zo Studne na Muránskej planine

Rozhodol som sa ukončiť moje dnešné putovanie tu. Veď aj v roku 1991 sme spali tuRáno aspoň vstanem trocha skôr, teda ešte pred východom slnka a urobím pár pekných záberov vychádzajúceho slnka. Samozrejme, ak nájdem to miesto kde som bol pred 24 rokmi.

Cesty a lúky pod Kľakom, Muránska planina  Lúky pod Kľakom, Muránska planina  Maskovaný posed na lúke pod Kľakom, Muránska planina

Doplnil som si tekutiny aj polievkou a energiu zas instantnými ovsenými vločkami s jablkovo-škoricovou príchuťou. Nie som smädný, ani hladný a bolo len 16:55 h. Na Kľakovú to je len hodina a niečo. Povedal som si, že idem ďalej. Pár fotiek na záver a už si to šiniem lesom a lúkami smerom k útulni Nižná Kľaková.

Prameň pri útulni Nižná Kľaková

Cestou som si pozrel výhľad, na ktorý som sa v zime neunúval ani odbočiť. Tentoraz, pri dobrej viditeľnosti, bolo vidieť hóóódne ďaleko. Pomaly, ale isto som došiel k útulni Nižná Kľaková. Kone neboli ani tu. Možno budú niekde v okolí sedla BurdaMožno.

Muránska planina. výhľad na Hrdzavú dolinu  Muránska planina. výhľad na Hrdzavú dolinu

Dlhé tiene stromov naznačovali pokročilú hodinu. Slnko malo zapadnúť čoskoro, zhruba o 20.30 h. a to som ešte nemal vodu. Výhoda vandru v zimevoda je všade, kde je ľad a sneh. V lete je to iné. Vedel som, že prameň je smerom k žltej značke. Je dosť hlboko a podľa zreteľne viditeľných dymových signálov bol málo výdatný.

 

Muránska planina. výhľad na Hrdzavú dolinu a lúky na Nižnej Kľakovej  Cesta cvedie na lúku na Nižnej Kľakovej, Muránska planina

Ďalší prameň by mal byť na opačnej strane, ale nie je na značenej trase. Mali by sa tam napájať aj kone. Hádam to nejako nájdem.

Zobral som si dve 1,5 litrové fľaše a šiel som k ohrade na hornom konci. Hneď som si všimol cestu, vydupanú stovkami kopýt. Viedla popri ohrade a smerovala dole. Pochopiteľne, veď voda na kopci je len veľmi zriedka. Cesta vydupaná kopytami koní sa kľukatila pomedzi stromy a klesala, dosť výrazne klesala. Už som pomaly prestal dúfať, že objavím prameň.

Započúval som sa do okolitých zvukov a počul som zdola zvuk žblnkotajúcej vody. Odbočím do doliny? Už už som chcel zísť a vtedy som pred sebou zazrel biele pásky, ktorým bolo ohradené pramenisko. Dva veľké železné válovy boli plné čistučkej vody. Na spodku boli síce napadané listy, ale voda bola krásne priezračná a čistá. Válovy sa plnili vodou z prameniska odkiaľ boli odvádzané rúrami rovno nad válovy. Voda bola studená a osviežujúca.

  • „Pi, koľko vládzeš.“ - vravelo mi telo
  • „Pi pomaly, aby ti nič nebolo.“ - protirečil rozum

Voda bola chladná, tak okolo 4o Celsia. Čakala ma už len cesta späť.

Nečakaná návšteva

Vyterigal som sa späť na lúku. Cestou som si jazyk trikrát obmotal okolo krku, aby sa mi nepľantal popod nohy. Zadychčaný, unavený som zasadol za stôl a pripravil som si instantné ovsené vločky s malinami, rýchlu polievku s rezancami. Klobásy na mňa poškuľovali a kričali – opeč si nás.

Lúka na Nižnej Kľakovej, Muránska planina  Poľovnícka chata, lúka na Nižnej Kľakovej, Muránska planina

Urobil som si oheň na ohnisku a dal som sa do opekania klobásky. Slnko zapadlopred dobrou pol hodinou a aj zatiahnutá obloha spôsobovala, že svetla bola málo. Už som sa tešil na klobásku. Vravím si ešte pár minúť a s chuťou sa do nej zahryznem. V tom som začul hlasy - z južnej strany. Viaceré hlasy, ktoré sa blížili.

Nerobil som si veľký oheň, veď na opekanie stačí pahreba. Ohnisko nežiarilo a bolo schované za krovím. Jediné, čo ma mohlo prezradiť bola vôňa dymu a pečenej klobásky. Počul som hlasy, ktoré sa pomaly blížili k ohnisku. Vykukli tri hlavy, ktoré som hneď pozdravil s poznámkou. Vy si tiež viete vybrať ten správny čas, lebo klobása sa práve dopiekla.

Pravdu povediac už som nedúfal, že sa ku mne niekto pripojí, tak neskoro. Začali sa vybaľovať. Skonštatovali, že majú málo vody, ale po vodu sa im nechce. Ja som mal 3 litre, tak som sa s nimi podelil. Nielen s vodou.

Nižná kľaková, nečakaná návšteva sa vybaľuje, Muránska planina  Nižná kľaková, nečakaná návšteva Ďura so svojou partiou, Muránska planina

Ďuro, ktorý im robil sprievodcu, viedol ich menej známymi chodníčkamido srdca Muránskej planiny. Posedeli sme pri ohníku, okolo ohňa kolovala najprv hruškovica, potom domáca slivovica a nakoniec rum. Všetko v primeranom množstve. Porozprávali sme sa a šli sme spať.

Prekvapili ma svojou výstrojou. Ďuro vybral klasicky spacák a karimatku, no zvyšok partie hamaky. V reále som hamak zatiaľ nevidel. Po tom, čo som si ich mohol obzrieť som skonštatoval, že je to výborná vec. Jediné čo sa v hamaku nedá robiť, je spať na bruchu emote smile . Zalomili sme. Poniektorí sa podujali na brigádu a začali píliť, možno aj ja.

Zobudil som sa do krásneho slnečného rána uprostred Muránskej planiny na lúke na Nižnej Kľakovej.

Čo som robil druhý deň? To bude v ďalšom pokračovaní opisu môjho letného vandru po Muránskej planine.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.Letný vander po Muránskej planine, Okolo Dudlavky, Muránska planina

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť